Židovka od Petra Konwitschného a Roberta Jindry v Bratislavě

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Kľúčovú výkladovú myšlienku, že nebude inscenovať konflikt medzi kresťanským a židovským etnikom, ale pojme ho globálne, možno akceptovať. Odlišnosť konfesionálnej identity symbolizuje jedine zafarbenie rúk domodra, respektíve dožlta. Hoci sa nazdávam, že pre rozohranie príbehu a jeho podstaty nešlo o mimoriadnu pridanú hodnotu, skôr o zjednodušenie. Günter Krämer vo viedenskej inscenácii ich odlíšil čierno-bielou farbou kostýmov a umiestnením na horizontálne rozdelenom javisku. Či ponechať dianie v neilustratívnej výtvarnej podobe a v civilne neutrálnych kostýmoch (autor oboch je Johannes Leiacker), tiež nie je podstatné, hoci táto voľba podčiarkuje aktualizačný, lepšie povedané nadčasový aspekt koncepcie.

Na druhej strane, scéna zložená z kovových trubíc a mreží, ozvláštnená chrámovou ružicou, pôsobí dosť chladno a nebyť invenčného svietenia, nie vždy tvorí atmosféru. Posteľ (podobne ako opilci) u Konwitschného chýbať samozrejme nemôže. Niektoré výjavy nad ňou (hádzanie vankúšmi, naťahovanie plachty a podobne) nebolo ani vtipné ani smiešne, skôr trápne. Prečo sa veľmi sľubne a nápadito otvorený duet Éléazara a Brogniho (kardinál hovorí s prázdnou stoličkou) musí vyvinúť do bitky a váľania sa po zemi, to vie len pán režisér. Trocha prisilnou kávou, samoúčelnou symbolikou, bolo zjavenie sa Rachel v scéne obvinenia Léopolda (tretie dejstvo), opásanej samovražednými nábojmi. Režisérov svetonázor („civilizácia speje ku koncu“ a „Nemecko je na prvých priečkach vo vývoze zbraní“) viedol k „dokomponovaniu“ pásovej výroby zbraní s účasťou sólistov a zboru do veľkolepo vystavaného finále tretieho dejstva. Tam pribudla aj červená farba rúk.

Peter Konwitschny napriek tomu, že je hudobne silno podkutý (po otcovi, slávnom dirigentovi, to má v génoch), má veľmi tvrdú režisérsku hlavu. Keď si zaumieni zasiahnuť do toku hudby, spraví to. Buď sa dirigent jeho koncepcii poddá, alebo odíde. Robert Jindra si svoju debutujúcu inscenáciu v bratislavskom divadle nechcel nechať ujsť, nuž musel v istých scénach zľaviť z nárokov na precíznosť súhry. Ak mu totiž vo vypätých vokálnych partoch, kde orchestrálna linka neraz nie je sprievodnou, ale kolorujúcou, sólisti behajú za chrbtom, tak dosiahnuť súlad medzi hlasmi a inštrumentalistami je ťažké. Týmto nedostatkom na prvej premiére (na druhej, oveľa vydarenejšej, už nie) trpeli prakticky všetky výjavy, odohrávajúce sa mimo javiska. Inak ale Robert Jindra odviedol badateľný kus práce s orchestrom, ktorý až na ojedinelé chyby v dychovej sekcii v prvom večere hral s veľkým spektrom farieb a plastickou dynamickou amplitúdou. Vypracovane zneli lyrické, transparentne, ba až filigránsky zinštrumentované úseky (Halévy bol v tomto obrovským majstrom, napokon kompozíciu sám vyučoval a k jeho žiakom patria Gounod, Bizet, Saint-Saëns), pri plnom zvuku orchestra sa len zriedka stalo, že prekryl hlasy.

Pred neľahkú úlohu postavila réžia zbor. Nemal žiadnu voľbu, musel kričať a narúšať sólistov tak, ako mu to Konwitschny nakázal. Zato ho pranierovať nemožno, takže ostávajú len slová uznania, s akou farebnou pestrosťou, intenzitou tónu a dynamickou tvárnosťou sa pod vedením Pavla Procházku teleso prezentovalo.

Operný súbor si zvolil náročný titul, pre ktorý sa nádejal, že má aspoň jedno vlastné obsadenie. Tak to pri zverejnení „rodného listu“ vyzeralo. Čas a okolnosti počas skúšok však pôvodné zámery zmenili (nie je to žiadnym tajomstvom, napokon Robert Jindra v rozhovore zverejnil, že závažný konflikt s režisérom obral inscenáciu o dobrovoľne odstúpivšiu Jolanu Fogašovú). Tak muselo vedenie divadla siahnuť až v dvoch prípadoch po neplánovaných hosťoch, ktorí v Konwitschného naštudovaní účinkovali v Mannheime.

Liudmila Slepneva má pre titulnú postavu potenciál takmer dramatického sopránu, ktorý však v priebehu prvej premiéry vykazoval kolísavú kvalitu. Spočiatku sa objavilo pomerne dosť neistej intonácie, nie všetko znelo rovnako sviežo (navyše, pokiaľ jej akcie boli umiestnené do hľadiska, často sa strácala aj rytmicky), no nazbierala dosť síl, aby svoj výkon vygradovala do finále. Pôsobivo jej zneli aj mnohé pianové pasáže. Podstatne kvalitnejší výkon podala na druhej premiére, kde hlas znel sviežo, dramaticky, v polohách vyrovnane a výrazovo bohato.

Michal Lehotský ako Éléazar dokonca ani nemal plánovaného alternanta. Veľmi exponovaný part ho nezlomil len vďaka výbornej technike a zaujal nesmiernou hudobnou poctivosťou v dodržiavaní zápisu. Ak mu v piatok trocha dochádzali sily v závere štvrtého dejstva (pri rušivom zbore), tak jeho nedeľný výkon bol doslova strhujúci. Tón znel farebne, emotívne, diferencovane vo výraze a dynamike, s ideálne modelovanými frázami.

Jana Bernáthová bola réžiou miestami tlačená do subretnej polohy, no herecky len napĺňala na ňu kladené požiadavky. Vokálne sa síce s koloratúrou vyrovnala, no od jej brilantnosti ju ešte kúsok delil a isté zastretie timbru patrí jednoducho k nej. Alternujúca Ľubica Vargicová sa zaskvela krásnou, trblietavou vysokou polohou, precíznosťou koloratúr, ale aj dodržiavaním režijných pokynov.

Peter Mikuláš na jednej strane upútal kresbou charakteru kardinála de Brogniho, farebnou strednou a vyššou polohou, no pre part príznačné hlboké tóny sú úplne mimo jeho dosahu. Z tohto hľadiska išlo o nesprávnu voľbu. Naproti tomu Jozefovi Bencimu sú hĺbky vlastné, charakterom hlasu mu rola sedela lepšie a krásne vymodeloval aj frázy. Herecky ju poňal tiež vierohodne.

Najväčšou slabinou premiéry bol hosťujúci tenorista Juhan Tralla (Léopold), ktorému ani v zoškrtanom teréne vysoká poloha vôbec nevychádzala. Išlo však zrejme o indispozíciu (škoda, že neohlásenú), lebo na druhej premiére sa rehabilitoval a jeho v strednej polohe sýtejší tenor nemal zreteľné problémy ani s výškami. Menšiu úlohu Ruggiera spoľahlivo stvárnili Pavol RemenárJán Ďurčo.

Princípy francúzskej grand opéra do slovenskej inscenačnej praxe neprenikli, pretože sa nehrala. Nová Halévyho Židovka nám ich sprostredkovala ako jednu z výkladových alternatív. Sedemdesiatdvaročný Peter Konwitschny stále patrí do (orientačne povedané) pätnástky najzaujímavejších súčasných režisérov. Na bratislavskej opernej pôde sme ho v posledných rokoch stretli už po piatykrát. Myslím, že nastal čas spoznať aj iných.

Hodnotenie autora recenzie: 70 %

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Halévy: Židovka (SND Bratislava 2017)

[Celkem: 37    Průměr: 3.1/5]

Mohlo by vás zajímat


22
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
9 Comment threads
13 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
7 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
jamka

Pán Unger. Je to ako vždy…
Súhlas s vašou recenziou.
Vo výčte režijných “pomôcok” ste možná pozabudli na bielu smaltovanú vaňu miesto jazera.
Vrelo súhlasím s negatívnym názorom na spievanie v hľadisku a vťahovanie divákov pomocou zapaľovania svetla . Keď umierala Mimi v Bohéme možno to ani nevadilo až tak, ako viacnásobne včera. Navyše, veľa režisérov zabúda, že v sále SND je aj balkón a doporučujem réžii (v mnohých) operách posedieť si apoň pri generálke posedieť si tam!

dalibor

Recenze p. Ungera a předchozí komentář skvěle vystihuje mé osobní dojmy z nedělní premiéry. Ta byla po hudební stránce skvostná! Hluboká poklona R. Jindrovi za jeho mistrovství za dirig. pultem, rovněž bravo zejména trojici Lehotský-Slepneva-Benci stejně jako sboru a skvělému orchestru (ve srovnání s Pikovou dámou -dir. Tužinský- viděnou v SND před rokem neuvěřitelné!). Na provokace p.režiséra jsem se tak trochu i “těšil” – docela se mi líbil Tannhäuser v Drážďanech (včetně Venuše s flaškou vodky). Nicméně v Židovce: čeho bylo moc, toho bylo příliš!!! Kdyby sbor “jen” zpíval z hlediště – efekt jistě skvělý! Ale chození mezi diváky a… Číst vice »

ladislav

Je to dobré divadlo. Veľmi aktuálne.
Mám to šťastie, že hovorím dobre francúzsky, teda nemusel som otrocky
čumieť na titulkovacie zariadenie.

jamka

Je to dobré divadlo a bolo by výborné, keby režisér upustil od vyrušovania divákov v niektorých spomínaných bodoch … :)

ladislav

Milý Dalibor,
Vo väčšine operných domoch je ulička, ktorá rozdeľuje parterre na dve
časti. P. režisér v druhých operných domoch inscenoval duet práve
do tejto uličky.

dalibor

Spíše bych uvedl: mnoho operních domů “má uličku”…
Nechápu ale, proč je nutné zpívat a dusat v uličce a rušit publikum i zpívající kolegy na jevišti.

ladislav

Aj mňa vyrušoval ten zbor v publiku, ale režisér to práve chcel – ukázať na zmanipulovaný,drzý a netolerantný DAV.

jamka

A čo chcel ukázať sólista mi v hľadisku……?
Prepáčte Ladislav ale ja ako bežný divák nie som schopná rozlíšiť nič viac ako iba predvádzanie svojho režisérkého ega.

ladislav

Podľa mňa ten duet je pre túto inscenáciu kľúčový.
Dva rozdielne, vzdialené svety spojí láska.

dalibor

Ale to jsem při své inteligenci schopen pochopit i bez režiséra a jeho exhibicí v hledišti. Pro mne (a jistě nejen pro mne) je opera = na 1. místě muzika! Jinak by se opery nemusely psát a režiséři – i tzv. světová elita – by to měli respektovat.

ladislav

Tak potom treba chodiť na koncertantné prevedenia alebo doma počúvať CD-čka (:

jamka

Ale prečo? Arsilda bol nádherný zážitok hudobný i divadelný, nebolo čo vytknú. Asi len výber režiséra…

dalibor

A proč ne, když jsou k dispozici kvalitní zpěváci, orchestr a skvělý dirigent? Koncertní Věc Makropulos v Ostravě a Norma s EG v Bratislavě byly úžasné a žádná nesmyslná režie nerušila.

MB

Pre mňa bola Židovka hlavne o výbornom výkone orchestra, zboru a niektorých výborných výkonov sólistov (videl som obe premiéry). Asi najlepší výkon, aký som u Michala Lehotského kedy videl (predovšetkým nedeľné predstavenie)! Tiež vynikajúci Jozef Benci! Veľmi sa mi páčili aj Liudmila Slepneva, Jana Bernáthová aj Ľubica Vargicová. Žiaľ, Konwitschneho spôsob inscenovania bol pre mňa veľkým sklamaním. Jeho predchádzajúce inscenácie mám veľmi rád. Napríklad Bohéma – hlavne záverečné dejstvo – je výborná a veľmi silná inscenácia, emocionálne podmanivá. Vec Makropulos je tiež veľmi originálna a zaujímavá, obsadenie Lindy Ballovej bolo síce úplne netradičné, ale v celkovom dojme to vyznelo výborne.… Číst vice »

dalibor

Svatá pravda! Bravo MB!!!!!

ladislav

Včerajšie predstavenie Zidovky sa mi ešte viac páčilo ako premiéra.
Gruzínsky tenor Zurab Zurabishvili v úlohe Eleazára priam exceloval,
potlesk a ovácie boli zaslúžené. Pani Florová ako Rachel ma príjemne
prekvapila, tuším sa rodí nová hviezda. Pán Mikuláš podal skvelý výkon,
jeho francúzska dikcia bola príkladná.
Skoda, že nedirigoval p.Jindra.

ladislav

Z hrôzou zisťujem, že aprílové predstavenie La Juive/Zidovka/, je posledné – koná sa derniéra. Slabá návštevnoť neospravedlňuje stiahnutie tejto skvelej a podotýkam veľmi nákladnej inscenácie. SND musí diváka vychováť ,nie prispôsobovať sa vkusu hudobne nevzdelanej väčšiny.
Premiéra sa konala pred rokom. Vec Makropulos vydržal aspoň 2 roky.

V.

Vážený pán Ladislav, lenže ono SND (opera) diváka nieže nevychováva, ono s ním de facto nekomunikuje. Máme nový web, ale neviem načo, keď v porovnaní so starým neprináša žiadne nové ani iné informácie. Opera nepozná dramaturgicke uvody, ak sa občas nejaký aj kiná z iniciatívy hostujucich suborov tak o tom nikto nevie, predpremiérové matiné sa konajú v nie veľmi vhodnom čase nedeľného obeda,a nepamätám, kedy naposledy sa realizovala nejaká spoločná akcia opery s divákmi. Pozrite si ako funguju Sireny v Ostrave, Literarna kavarna v Plzni, predpremiérové kukátko či backstage v Brne…a to sú “len” oblasti. Na poslednú Židovku sa rozdávali… Číst vice »

ladislav

A takto pekne šafária z peňazí daňových poplatníkov. Pán Chudovský nemá ani šajnu čo vlastne marketing je. Celý svet sa smeje z nás/akože zo SND/ – hlúpejšiu webovú stránku opery nenájdete nikde na svete. Hlavná vec, že jeho inscenácie fičia a kvalitné sa ničia.

V.

Duo Chudovský/Jakubek má veľký podiel na tom, ako dnes BA opera vyzerá. Tak po stránke marketingovej, PR ako aj kvality samotného hudobného divadla. Na manazersku funkciu nemá ani jeden z nich. A pokiaľ ide o produkciu – jeden presadzuje svoje réžie, druhý zas tituly, ktoré sa páčia jemu. Takže tam budú donekonečna obohravat najtrvalejsie z trvaliek. Lenže, všade smrdí ryba od hlavy. MK ani za vlády M.Maďariča do ničoho nestrkalo prsty, ani do toho, čo ho malo zaujímať primárne – efektívnosť využívania štátnych peňazí. A s novou ministerkou to bude asi rovnaké. Dám krk na to, že ani za toho… Číst vice »

lukas

Marketing SND za veľa nestojí, veľmi mi je ľúto, že kvalita opery na SR tak klesla a stále sa potápa.
Pamätám si roky, keď to tam riadil pán Hrubant, Fischer-návštevnosť bola vysoká, robili sa krásne opery,výborné réžie. Dnes chcú všetko nasilu moderné a avantgardné a potom do dopadne ako so Sadkom!
Židovka je výborne spracovaná, ale čo si budeme hovoriť na SR jej hudba neoslovila ale réžia sa mi páčila.

danas11

Nie som vôbec odborník (skôr patrím do kategórie “hudobne nevzdelanej väčšiny”), do opery zájdem občas, keď potrebujem psychický relax. Keď som šla na Židovku, vôbec som netušila čo ma čaká, ale na mňa to predstavenie spravilo dojem, hudba, spevácke výkony, scéna, takže je mi ľúto že ju sťahujú z repertoára. A musím súhlasiť, že nízka návštenosť nie je spôsobená kvalitou predstavenia, ale nedostatočným PR.