Zlaté hlasy slovenské opery: Bohuš Hanák – osud exulanta

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Spomienky, fakty, návraty
Roku 1998 som sa stretla s Bohušom Hanákom v bratislavskej kaviarni Gremium, kde sa zvykol ubytovať počas návštev Bratislavy po r. 1989. Tu vznikol aj rozhovor pre časopis Teatro – a zopár fotografií speváka, ako aj sprostredkovanie fotoreprodukcií z jeho olejomalieb. Po skončení speváckej kariéry sa totiž Bohuš Hanák opäť intenzívne venoval maľovaniu a z obrazov usporiadal viacero úspešných výstav v Bazileji i ostatných mestách Švajčiarska.

Spevák si zaspomínal na mladosť a žičlivým osudom zrežírované začiatky svojej kariéry… 

Roku 1947 prišiel do Bratislavy slávny taliansky barytonista Giuseppe Taddei, ktorý ho očaril svojím umením. Zhodou okolností viedenský impresário G. Taddeiho  – J. Stark – neskôr sprostredkoval účinkovanie Bohuša Hanáka v Linzi a predspievanie vo Viedni a v Grazi. Tu Bohuš Hanák spoznal ďalších manažérov – najvýznamnejším bol pre jeho budúcnosť Ioan Holender, dlhoročný intendant Štátnej opery vo Viedni.

V Landestheater Linz pôsobil Bohuš Hanák od 15.8.1958 do 15.8.1960. Hneď otváracie predstavenie sezóny prinieslo Hanákovi neobyčajný úspech. Spieval rolu Mandryka v Straussovej opere Arabella. V Neues Ősterreich krátko po premiére napísali: „Je to formát hodný viedenskej Štátnej opery.“ Po premiére dostal niekoľko ponúk do Mníchova, Viedne a na dva roky do Kolína nad Rýnom. Odmietol ich, lebo  – podľa vtedajšieho vyjadrenia v tlači –  „…sa chcel opäť venovať práci v bratislavskej opere a príležitostne vystúpiť v Budapešti“. Nad týmto zdôvodnením sa dnes možno iba pousmiať. Je pravda, že v novembri 1960 mal v Erkelovom divadle v Budapešti veľký úspech (a ovácie) ako Don Giovanni a Eugen Onegin – ale o inom zahraničnom účinkovaní Bohuša Hanáka na (najmä na Západe) nechceli počuť tí, ktorí mali v rukách osud slovenských umelcov.

V Linzi účinkoval okrem Arabelly aj v Bohéme, v opere Čarodejný ostrov – zostavenej zo Schubertových piesní, v Aide, Madame Butterfly, v Škole žien, Otellovi, v Španielskej hodinke – a svoje pôsobenie ukončil Scarpiom v Tosce.

O živote za totality
svedčí aj táto história z Hanákovho umeleckého života z čias socializmu:
V Linzi ma počul slávny nemecký dirigent Wolfgang Sawalisch, ktorý vtedy pôsobil v Kolíne nad Rýnom. Hneď mi ponúkol zmluvu na dva roky. V SND som teda požiadal o povolenie. Zasadala stranícky komisia, ROH a vedenie opery. Čakal som na chodbe ako malý školák, keď sa konečne otvorili dvere a vyšiel Rudolf Mrlian, ktorý mi povedal: ‚Bohuš, ja som bol proti tomu. Tvojou psou povinnosťou je spievať nášmu pracujúcemu ľudu a nie tým imperialistom. Nikam ťa nepustíme.‘ Aby ma šéfovia trochu odškodnili, umožnili mi hosťovať v Kazani, Ufe pod Uralom, Petrozavodsku, ale i v Budapešti, Prahe, Drážďanoch – až kým neprišiel socializmus s ľudskou tvárou a mohlo sa viac cestovať (Elena Šebová: Barytónová paleta, Slovenská republika, č.76, 24.3.1995)

V Berlíne hosťoval Bohuš Hanák v polovici šesťdesiatych rokov v slávnej Felsensteinovej inscenácii Pikovej dámy, kde vytvoril grófa Tomského. V National Zeitung recenzent zdôraznil, že Bohuš Hanák dal Tomskému silnú škálu hlasovú i hereckú“ a v Neue Zeit kritik vyzdvihol „nádherne prúdiaci barytón Bohuša Hanáka“ (pozn. aut.: oba výňatky bez bližšieho udania autora a dátumu).

V roku 1967 Bohuš Hanák pôsobil dva mesiace v rakúskom Klagenfurte, kde pätnásťkrát spieval v novej inscenácii Rigoletta.


Ako sa meškalo na predspievania
Aj predspievanie Bohuša Hanáka v Grazi roku 1968 výstižne dokresľuje situáciu, ktorá vládla v socialistickom Československu. Bohuš Hanák sa uchádzal o dlhodobejšie pôsobenie v zahraničí – po dvadsiatich rokoch účinkovania v SND a úspešnom, prácou nabitom dvojročnom pôsobení v Linzi! Napriek dubčekovskej ére pretrvávali ťažkosti s vybavovaním vycestovacích doložiek pre umelcov do zahraničia. Bohuš Hanák päťkrát posielal telegram do Grazu, že príde predspievať, no nikdy mu Pragokoncert nevybavil načas vycestovaciu doložku. Keď konečne – na šiesty raz – pricestoval do Grazu, dozvedel sa, že komisia na čele s intendantom ho síce čakala päťkrát, no keďže neprišiel, angažovali barytonistu z Austrálie… Hanák – celý nešťastný a rezignovaný – telefonoval svojmu manažérovi do Viedne, že so zahraničím končí. Ten mu však odkázal: „V žiadnom prípade! V Bazileji zháňajú basbarytonistu. Musíte tam vycestovať!“ Ale ako? Vycestovacia doložka bola len do Rakúska, aj to na vymedzený čas. Húževnatý agent však umelcovi sľúbil, že on to všetko vybaví na švajčiarskom konzuláte. Hanák mal iba čakať pri vlaku, ktorý pôjde z Grazu do Viedne. Vzápätí dodal: „Pán Hanák, pas dáte do rúk rušnovodičovi, ktorý bude na vás kývať. On ho sprostredkuje mne. Keď všetko vybavím na konzuláte, dám vám vedieť – a vy prídete k ďalšiemu vlaku, kde vám iný rušňovodič odovzdá pas s potrebnými švajčiarskymi vízami. Potom vycestujete do Bazileja na predspievanie.“ Vyzerá to ako nevydarená, zamotaná detektívka, ale tak sa to stalo. Hanák sa napokon dostavil načas na predspievanie do Bazileja – a spolu s ním ďalší piati barytonisti, ktorí  už prešli sitom výberu vo Viedni. Bohuš Hanák zaspieval po taliansky prvú strofu z Rigoletta – a od vysokého „g“ prešiel z taliančiny do nemčiny. Komisii sa ospravedlnil, že mal deň predtým v Grazi predspievanie v nemčine, preto tá jazyková chyba. „To nevadí“ – povedali – „my sme boli zvedaví len na vysoké g...“ Po predspievaní Bohušovi Hanákovi oznámili, že ho od 1. augusta 1968 angažovali na rok do bazilejskej opery.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat