Zlaté hlasy slovenské opery: Bohuš Hanák – osud exulanta

  1. 1
  2. 2
  3. 3

A tak – ešte pred vstupom vojsk do Československa – začalo pôsobenie Bohuša Hanáka vo Švajčiarsku. Nebol emigrantom – stal sa ním až neskôr, pod vplyvom vývoja politických udalostí u nás. Ročné angažmán sa zmenilo na trvalé. Medzitým dostal ponuku z Viedne. Ale v Bazileji mu vytvorili vynikajúce podmienky pre prácu a život celej rodiny, nuž, a tak zostali vo Švajčiarsku.


Hoci mal Bohuš Hanák zo Slovkoncertu povolenie na predĺženie legitímneho angažmán, z Pragokoncertu mu po dlhom čase odkázali, že sa musí vrátiť. Nasledovalo vyškrtnutie jedného syna z manželkinho pasu, keď s ním prišla do Bratislavy na skúšky v slovenskej škole… A tak sa Hanákovci napokon definitívne rozhodli zostať s rodinou vo Švajčiarsku. Keďže Bohuš Hanák účinkoval aj na podujatiach Svetového kongresu Slovákov v Toronte, Chicagu, Ríme a Mníchove, odňali mu i štátne občianstvo. Spievaním slovenských ľudových piesní či prísahy Mojmíra II. z opery Svätopluk – vraj – zvádzal k diverznej činnosti voči štátu. Manželke Bohuša Hanáka odňali občianstvo bez zdôvodnenia.

„Nakoniec som si povedal – už nič viac nepodniknem. Dodatočne ma vyškrtli aj z koncertnej sekcie Zväzu slovenských skladateľov. V tejto ťažkej duševnej kríze sa mi náhodou dostal do rúk citát bývalého švajčiarskeho prezidenta:
‚Domov je tam, kde sa človek cíti slobodne a kde nemusí mať nijaký strach.‘
O domove sa mi snívalo! Stále viac som sa nad tým zamýšľal, až som si uvedomil, že dostávam s celou rodinou – novú domovinu… Zo začiatku bola túžba po domove taká silná, že spočiatku sa mi často snívalo, že som doma, v Bratislave. Na toto obdobie nemám najlepšie spomienky.“
(Oľga Gáfriková: Všetko, čo som spieval, spieval som rád… – Nové slovo, r. 1990, č. 24)

Na udelenie občianstva vo Švajčiarsku čakali manželia Hanákovci 15 rokov – u synov to išlo ľahšie.

Rehabilitácia
Po „nežnej revolúcii“ pozvali manželov na Slovensko, kde ich rehabilitovali a naspäť udelili súdne odobraté slovenské občianstvo. A tak mal nakoniec Bohuš Hanák občianstva dva: slovenské i švajčiarske.

Po skončení speváckej kariéry si s manželkou otvorili súkromné spevácke štúdio, v ktorom mali približne tridsať žiakov. Hanákovým žiakom bol aj vynikajúci fínsky basista Sami Lehtinen. Bohuš Hanák sa začal čoraz viac venovať i dávnej láske – maľovaniu…. Zo Švajčiarska chodili Hanákovci so synmi na dovolenky do Španielska, Talianska. Tam maľoval umelec more, kvety, prírodné scenérie, ale aj zaujímavé typy ľudí. Veľmi ho to bavilo. V Bazileji mal veľmi intenzívne obdobie, kedy maľoval jeden obraz za druhým, ba usporiadal i viacero výstav (Bazilej, Zűrich), ktoré mali pekný ohlas. Veľa obrazov rozdal i rozpredal. 

Epilóg
Manželka Božena Suchánková – Hanáková zomrela vo Švajčiarsku 26. februára 2006, Bohuš Hanák v Bazileji 14 . marca 2010. Syn Mojmír 13. septembra 2012 uložil urny oboch rodičov do hrobu na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.

Hanákovci sa tak opäť vrátili domov…
Bohuš Hanák i za cenu straty rodnej domoviny, občianstva, dlhoročného pretrhnutia všetkých koreňov k vlasti zostáva stále veľkým slovenským umelcom, ktorý kultúrou hlasového prejavu, farbou svojho prekrásneho, širokého, tmavého „talianskeho“ barytónu, hereckým talentom a osobitným mužným šarmom, hĺbkou charakteru i nezlomnosťou charakteru sa stal pre kultúrnu históriu Slovenska nikým nenahraditeľnou osobnosťou.

Syn Mojmír žije trvale v Bratislave – a má tiež dva občianstva, syn Radoslav pôsobí a žije naďalej v Zűrichu.
Foto archív Mojmíra Hanáka a SND 

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat