Lawrence Brownlee: Nemohu udělat to, že budu vyšší a bílý (3)


(Dokončenie)

„Nemôžem pre vás urobiť to, že budem vyšší a biely…“

Ste afro-američan. Prihliadnuc na tento fakt, bolo pre vás náročné presadiť sa v opernom biznise?

Bolo mnoho ľudí, ktorí mi vzhľadom na moju farbu pleti predpovedali iba priemernú kariéru speváka druhoradých postáv v nie veľmi významných divadlách. Po prvé, nie som veľmi vysoký… Čo môže byť niekedy v opere problém, zvlášť keď máte na scéne partnerku, ktorá je vyššia ako vy a ešte k tomu na podpätkoch.  No a druhá, ešte dôležitejšia vec, že ste čierny. Ešte k tomu tenor, ktorý zvyčajne spieva milovníkov a na scéne trávi kvantum času v blízkom kontakte so speváčkami, ktoré majú bielu farbu pleti. Teraz si uvedomujem, že za 11 rokov mojej profesionálnej kariéry som sa ani raz na  javisku nestretol so speváckou partnerkou, ktorá by bola afro-američankou. Sám neviem vysvetliť prečo, lebo na strane druhej, stále existuje veľa ľudí, ktorí sa zvláštne pozerajú na to ako čierny muž objíma alebo bozkáva  bielu ženu.  Nikto vám to do očí nepovie, ale vy cítite, že tie predsudky v spoločnosti stále existujú…

Ako sa s tým vyrovnávate?

Jedinou cestou, tak ako pri všetkých prekážkach. Musíte veriť vo svoj talent a v jedinečnosť, ktorú prinášate iba vy a nikto iný. Toto je spôsob akým sa môžete pobiť o svoju príležitosť. Môj otec mi vždy opakoval vetu: Tráp sa iba nad vecami, ktoré môžeš ovplyvniť. Môžem ovplyvniť ako spievam, ako ovládam cudziu reč alebo ako hrám, taktiež môžem lepšie dbať o svoju líniu. Dokonca som behom posledných dvoch rokov schudol 15 kilogramov. Ale nemôžem pre vás urobiť to, že zrazu budem vyšší alebo biely.

Prečo je podľa vás také náročné bojovať s podobnými predsudkami?

Je to tým, že v USA bohužiaľ stále žije veľa ľudí, ktorí sa myslením zastavili niekde v štyridsiatych alebo päťdesiatych rokoch minulého storočia. Môj otec, ktorý pochádza z juhu Spojených štátov mi často rozprával historky o tom ako afro-američania za jeho mladých čias nemohli navštevovať tie isté obchody alebo reštaurácie ako bieli. A to sa dialo iba pred nejakými 50 alebo 60 rokmi. To je naozaj krátka doba na to, aby sa myslenie niektorých ľudí kompletne obrátilo naruby. Vďakabohu sa to ale mení, síce pomaly, ale je to stále lepšie. V USA je veľa ľudí, ktorí ešte pred pár rokmi hovorili, že sa nedožijú toho, aby bol našim prezidentom afro-američan. A dnes je našim prezidentom Barack Obama, čo je absolútne prelomová a historická vec.

Keď  hovoríme o vašom prezidentovi, niektorí ľudia porovnávajú váš úspešný profesionálny príbeh s tým jeho. Čo na to hovoríte?

V prvom rade je to pre mňa obrovský kompliment. Nie som síce prvý afro-američan, ktorému sa podaril podobný úspech v opernom biznise, ale jeho príbeh a práca je pre mňa neuveriteľne inšpirujúca.

„Slovensko si vlastnoručne pofotím…“

Keď nespievate, nájdete si čas na relax?

Samozrejme! Moji priatelia hovoria, že som mužom veľkého množstva koníčkov. Keďže trávim veľa času na cestách, kúpil som si kvalitný fotoaparát a úplne som prepadol fotografovaniu. Aj z toho dôvodu sa veľmi teším do Bratislavy alebo do Košíc, určite urobím množstvo krásnych fotiek, na internete som totiž videl, že máte krásnu prírodu a historickú architektúru. Ďalším hobby je spomínaná salsa a v neposlednom rade americký futbal a stolný tenis. Nie som ten typ, ktorý medzi predstaveniami sedí na hotelovej izbe, skôr ma nájdete v uliciach s foťákom niekde v hlúčiku s japonskými turistami…(smiech)

Spomínali ste, že sa na Slovensko tešíte. Čo o ňom viete?

Veľmi sa teším! Dostať sa do takejto krajiny nie je pre Američana úplne bežné, takže moji priatelia doma budú určite zvedaví na moje dojmy a zážitky. Viem, že ste síce malá, ale kultúrne bohatá krajina s obrovskou opernou tradíciou o čom svedčia osobnosti ako Lucia Popp, Edita Gruberova alebo Peter Dvorský.

Poznáte niektorých slovenských spevákov osobne?

Najlepšie sa poznám s Daliborom Jenisom s ktorým som účinkoval vo viacerých Rossiniho operách všade po svete, je to skvelý a zábavný spoločník. Veľmi sa teším, že v Bratislave vybehneme na večeru. Spieval som však v berlínskej Deutsche Oper v Barbierovi zo Sevilly aj s mladou Janou Kurucovou. Okrem toho som počul veľké chvály na Pavla Bršlíka alebo Adrianu Kučerovú, máte skvelú generáciu mladých spevákov!

Ďakujem za rozhovor.

www.lawrencebrownlee.com

Související články


Napsat komentář

Reklama