Tvorba Petra Ebena totiž neodmysliteľne patrí k profilu tejto výraznej českej interpretky. V repertoári má väčšinu jeho opusov a niektoré z nich, napríklad Labyrint světa a ráj srdce, uviedla v premiére. Napokon, aj včerajší koncert bol zakončený požehnaním Chřibkovej nového CD s dielom Faust. Uvedenie skladby v jej podaní, navyše na výnimočnom nástroji (ktorý ako riaditeľka chóru baziliky svätého Jakuba dobre pozná), tak samo o sebe predznamenávalo vzácny zážitok.
Faust je cyklom deviatich častí na námety Goetheho slávnej drámy. Pôvodne šlo pritom o scénickú hudbu pre viedenské Burgtheater. Dielo má zobrazovať rozpor medzi dobrom a zlom tak, ako sa odohrával vo Faustovom vnútri. Tejto myšlienke Chřibkovej prevedenie absolútne zodpovedalo. Hoci ide o skladbu, ktorá priam nabáda na prílišné využitie expresívnych prostriedkov, jej interpretácia ostala tak trochu introvertná. O to viac však nútila k zamysleniu. Celok výborne dopĺňala recitácia Hany Benešovej a Alfreda Strejčka.
Už od prvého momentu bolo zrejmé, že Chřibková dielu do detailov rozumie a má o ňom jasne vyprofilovanú predstavu. Jej Faust tak dával v každom momente dokonalý zmysel. Uvedomelé vedenie línií, brilantnosť technických pasáží, znamenitá práca s dynamikou – aj to boli kvality, ktoré sme po celý večer mohli počuť. Interpretka myslela aj na prácu s témbrom, vďaka ktorej invenčné pojatie zvuku organu mohlo vyniknúť.
Ako sa dočítame azda vo všetkých textoch o diele, Eben vo Faustovi strieda klasickú polohu organu s polohou príbuznou orchestrionu. Aj kontrast týchto dvoch polôh bol na koncerte zreteľný. Kým v častiach ako Prológ, Mystérium či Veľkonočné zbory sme počuli organ v tradičnejšom šate, zvuk v Kolovrátkarovi alebo Študentských piesňach pripomínal až paródiu na organ. Chřibková tu vo vhodných chvíľach tvorila roztopašný, miestami sarkastický podtón. Musím však dodať, že práve v takýchto častiach by som miestami privítala menej kultivovanosti a expresívnejší výraz. Ten interpretka ukázala možno len v závere Valpurginej noci. K najpôsobivejším momentom koncertu patrila napríklad časť Requiem. Vďaka veľmi zvláštnej, až mystickej atmosfére som počas tejto časti takmer nedýchala. Epilóg zas predstavoval určitú katarziu, uzatvorenie diela, ktoré interpretka tak logicky vystavala.
Faust, ako sme ho včera mohli počuť, bol vynikajúcou ukážkou toho, čo všetko môže toto dielo ponúknuť. V prvom rade vyznelo, samozrejme, vďaka interpretačnému umeniu Ireny Chřibkovej. Ku komplexnému zážitku však určite napomáhal aj priestor, tak ako tomu je pri mnohých organových dielach. Na jednej strane, vnútorný rozpor človeka medzi svetlom a tmou či dobrom a zlom snáď nikde nevyznie údernejšie než v chrámovom prostredí. Na strane druhej je dôležitým bodom aj akustika. Sama môžem povedať, že počuť Fausta z nahrávok síce môže o diele vytvoriť určitý obraz, v chrámovej akustike však zrazu dostáva celkom iný rozmer.
Tento večer tak priniesol veľa výnimočných chvíľ. Myslím si, že po koncerte každý odchádzal nielen s vzácnym zážitkom, ale možno aj s viacerými podnetmi na premýšľanie. Je len škoda, že si ich neodnášalo o niečo viac poslucháčov.
Hodnotenie autorky recenzie: 90 %
Svatojakubský podzim 2017
Recitácia: Alfred Strejček, Hana Benešová
Irena Chřibková (organ)
16. októbra 2017 Bazilika svätého Jakuba Väčšieho Praha
program:
Petr Eben: Faust
– Prológ
– Mystérium
– Kolovrátkar
– Veľkonočné zbory
– Študentské piesne
– Margarétka
– Requiem
– Valpurgina noc
– Epilóg
