Dnešok priniesol aj smutnú správu: zomrel významný slovenský operný režisér Miroslav Fischer. Bolo mu osemdesiat rokov. 
Miroslav Fischer sa narodil 6. decembra 1932 v Seredi, zomrel dnes 23. apríla 2013 v Bratislave. Bol prvým slovenským absolventom opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u O. Zítka, J. Fiedlera a K. Jerneka. Do SND nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisy Miller sa s ním rozlúčil takmer po polstoročí. Od 1. augusta 1968 do 31. októbra 1969 bol umeleckým šéfom opery, v rokoch 1996 – 1998 generálnym riaditeľom SND. V deväťdesiatych rokoch viedol aj Komornú operu.
Debutoval Traviatou (1955) a už v prvých sezónach zaujal azúrovým jasom komédie Fra Diavolo, pripravil v Bratislave prvého povojnového Wagnera (Blúdiaci Holanďan, 1957) či Šebalinovo shakespearovské Skrotenie zlej ženy. Vrchol prvých Fischerovych sezón predstavuje však poetická, symbolistickým oparom zahalená slovenská premiéra Péllea a Mélisandy (k dielu sa takmer po štyridsiatich rokoch vrátil v jednej zo svojich posledných réžií). Významná je jeho pedagogická činnosť na Konzervatóriu a VŠMU.
Miroslav Fischer sa podpísal pod inscenácie diel v širokom historickom, štýlovom i žánrovom horizonte. Z klasických opusov spomeňme expresívne, dusnou a elektrizujúcou atmosférou nabité straussovské inscenácie Salome (1976) a Elektry (1980). 
Z opery 20. storočia menujme úspešný comeback Šostakovičovej Kataríny Izmajlovovej na bratislavské javisko takmer po polstoročí (1984) a slovenskú premiéru Bergovho Wozzecka (1986). Pozornosť si zaslúži aj z traumatických rokoch sedemdesiatych Fischerova inscenácia Menottiho Média – priam panoptikálny obraz ľudského strachu, osamelosti a falošných ilúzií. Vytvoril 147 operných inscenácií, iváci i spolupracovníci aj po rokoch s úctou a radi spomínajú najmä Maškarný bál, Rusalka, Čarovná flauta, Sila osudu, Mefistofeles, Werther a ďalšie. Na repertoári Opery SND je stále jeho Tosca a Aida. 
Miroslav Fischer na Slovensku spolupracoval so všetkými opernými a spevohernými súbormi a patrí medzi režisérov, ktorí presadili operu aj na obrazovky Československej televízie. Zo zahraničných realizácií uveďme opery Únos zo serailu (Ankara), Macbeth a Maškarný bál (Bilbao), Predaná nevesta (Brusel) a Macbeth (Vilnius).
Miroslav Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď. Vychádzal z poetiky javiskového realizmu, uplatňoval svoj divadelnícky temperament, budoval bohaté emócie, vytváral silnú atmosféru príbehov, nebál sa ani iluzívnosti. Pred hereckou štylizáciou presadzoval plnokrvný javiskový prejav.
Miroslav Fischer, uznávaný operný režisér, výrazne profiloval Operu SND, spoluvytváral základy a tradície profesionálnej slovenskej opernej réžie. V Miroslavovi Fischerovi strácame významnú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, majstra dramatickej expresivity a plnokrvného dramatického divadelného umenia.
