Bayreuth: novozbohatlí gauneři na geografické a morální periferii

  1. 1
  2. 2

Novozbohatlícki gauneri na geografickej a morálnej periférii 

Heda! Hedo!” boha Donnera v závere Rýnskeho zlata – predvečera slávnostnej javiskovej hry Nibelungov prsteň Richarda Wagnera je jeden farbami hýriaci kus zvukovej maľby. Z niekoľkokrát rozdelených kolísavých sláčikov náhle vyvstane obraz zbierajúcich sa búrkových mračien. Nabitá atmosféra elektrizuje vzduch naplnený jemnou sparou. Donner sa chopí svojho kladiva a vystúpi na kamenný pahorok, kde stojí zoči voči prichádzajúcej čierňave. Leitmotív zo širokého crescenda neseného najprv lesnými rohmi, neskôr masívnym tutti celého plechového aparátu pretínajú stupňujúce sa poryvy sláčikov. Na vrchole tohto grandiózneho orchestrálneho vrenia udrie Donner kladivom o skalu až to zaiskrí. Zvukom sa preženie rýchly vír kotlov orámovaný vilončelami a kontrabasmi…

Temperovaná zvukomaľba mýtickej krajiny 
Operná literatúra je bohatá na zvukové maľby búrok, bleskov a hromov. Wagnerova čierna mrákava preťatá Donnerovým bleskom v závere Rýnskeho zlata je však spomedzi všetkých hudobných búrok z pera Vivaldiho, Haydna, Beethovena najpôsobivejšia. Richard Wagner je hudobným pendantom maliarov nemeckého romantizmu ako Themistocles von Eckenbrecher, Arnold Böcklin, Ludwig Richter či Anselm Feuerbach. Len v Bayreuthe dokáže zaznieť jeho pestrá hudobná paleta tak romanticky a nemecky. Christian Thielemann je jeden z tých dirigentov, ktorí majú tento deutscher Klang v krvi. A to je dôvod, prečo bol hudobným naštudovaním jubilejného bayreuthského Ringu v réžii Franka Castorfa v roku 2013 poverený nie on, ale Kirill Petrenko, ktorý wagnerovskú obec na seba upozornil už Prsteňom v Meiningene v roku 2001. Ako designovaný šéfdirigent Berlínskych filharmonikov stojí za pultom Bayreuthského festivalového orchestra toto leto posledný krát. Napriek kontroverznej réžii bol teda o zatiaľ posledný Petrenkov Ring na Zelenom vŕšku obrovský záujem. Aj tohto roku sa Petrenko chopil partitúry s jemu vlastnou eleganciou vo výraze. Wagnerovu skazku poňal štíhlo, vyvážene, s dôrazom na jej finesy a modernosť. Podobne ako v jeho dirigátoch za pultom Bavorskej štátnej opery, aj tu sa mu podarilo odkryť nezvyčajné akcenty a farby bohatej inštrumentácie. Namiesto snahy o povestnú nemeckosť vyzdvihuje novátorský hudobnodramatický nerv Wagnerovho opusu. Obrazy romantickej mýtickej krajiny pulzovali pod jeho taktovkou akoby nevdojak plastickou gráciou. Či už v spomínanej búrke posledného obrazu, alebo cez 136 taktov jemne sa vlniaceho Rýna v Es dur predohre. Pre svojskú poetiku legendárneho búrliváka z berlínskej Volksbuhne Franka Castorfa pripravil triezve a do posledného hlasu premyslené ozvučenie, za ktoré ho diváci napokon odmenili frenetickými ováciami.

Trash, desperáti a road movie
Tak ako Petrenko v hudbe, aj Castorf zbavil text Wagnerovej drámy akéhokoľvek vzývania nemeckého mýtu. Namiesto riečneho dna a romantickej skalnatej výšiny situuje bohov, škriatkov a rusalky wagnerovského panteónu do ošarpaného motelu na road 66 kdesi v americkej púšti. „Golden Motel“ je bordelom, čerpacou stanicou a luxusným no nevkusným apartmánom v jednom, ako vystrihnutý z béčkového trashového amerického road movie päťdesiatych rokov.Na jeho terase sa lenivo povaľujú znudené kurvičky Wellgunde, Woglinde a Flosshilde. Popri sušení čerstvo vypratých nohavičiek, grilovaní a klebetení stíhajú laškovať s Alberichom, ktorého najprv rozdráždia a potom nechajú napospas jeho rozbujnenej žiadze. Niet divu, že sa takto neukojený vykašle na vášeň a radšej sa ulakomí na zlato ukryté na dne motelového bazéna. Zdesené a svojou ľahkovážnosťou zaskočené rýnske rusalky naskočia do čierneho mercedesu a uháňajú k najbližšej čerpacej stanici, aby po telefóne nahlásili Wotanovi krádež firemnej hnuteľnosti. Hore v apartmáne za veľkými oknami pozerá znudená Fricka rezignovane do prázdna, zatiaľčo sa jej gaunerský manžel Wotan v jej prítomnosti necháva v posteli bohyňou lásky Freiou oblažovať večnou mladosťou. Castorfova lumpenburžoázia strednej triedy si však geografickú i morálnu perifériu užíva len do momentu, kým sa Fasolt a Fafner, dvaja výpalníci v montérkach, nezačnú hlásiť o sľúbenú odmenu za ich staviteľské služby.V penthouse riaditeľského poschodia nastane panika. Nepomôže však ani naliehanie, ani skrývanie sa. Ešteže je tu „bratranec“ Loge. Čudák v červenom obleku, ktorý vie, kde je zlato. Nový deal je na svete. Buď zlato, alebo Freia. Obrí grobiánski bratia si však peknučkú bohyňu zatiaľ odvedú ako rukojemníčku. Kto to myslí dobre, avšak stále činí zlo, toho čoskoro rozgniavia mlynské kamene morálky. Wotanov účel svätí prostriedky, čo zaručene nemôže dopadnúť dobre. Násilím sa Wotan zmocní zlata v Nibelheime – striebornom obytnom prívese, ktorý Nibelungovia Alberich a Mime, dvaja bratia v burleskne trblietavých oblekoch, práve pristavili na čerpacej stanici. Pri drinku na terase motela pripraví Wotan Albericha aj o prsteň z rýnskeho zlata, ktorého sa par tout nechce vzdať ani vyvážením Freie zlatom, do ktorého chýba už len ten posledný kúsok trblietajúci sa na jeho prste. Ešteže je tu Erda, ktorá sa v postave bordelmamy, či skôr životom preskúšanej divy v kožušinovom kabáte snaží varovať Wotana. Nástojčivosť jej temného, no morbídne elegantného proroctva ho presvedčí natoľko, že s ňou stihne ešte aj malé intímne čísielko v kúpelni, z ktorého neskôr vzídu osemtorčtá Gerhilde, Ortlinde, Waltraute, Schwertleite, Helmwige, Siegrune, Grimgerde a Rossweise.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Das Rheingold (Bayreuther Festspiele 2013)

[yasr_visitor_votes postid="65176" size="small"]

Mohlo by vás zajímat