Bodorová a Šostakovič v Bratislavě k výročí konce války

  1. 1
  2. 2

Sedemdesiat rokov od skončenia 2. svetovej vojny
V hlbokom rozjímaní 

Deň víťazstva nad fašizmom sa oficiálne pripomína v kalendári 8. mája. Kedysi sme si ho pripomínali 9. mája. Dnes sa vedú spory už nie o to, ktorý deň je „pravým“, ale koľko a akých politikov príde na Červené námestie na vojenskú prehliadku Ruskej federácie v Deň víťazstva. Prehliadku, ktorá má pripomenúť svetu nielen silu momentálneho Ruska, ale aj milióny mŕtvych bývalého Sovietskeho zväzu, padlých, umučených, zavraždených v 2. svetovej vojne. V súčasnom „studenom“ svete sa predpokladá, že Rusi budú na prehliadke prvorado demonštrovať esá svojej vojenskej sily – proti každému, kto by chcel narušiť ich celistvosť a prvenstvo v momentálnom boji veľmocí.

A obyčajní ľudia sa s ľahostajnosťou bezmocných súčasníkov, inokedy s hrôzou pamätajúcich – a ešte žijúcich  – svedkov najstrašnejšej vojnovej kataklizmy všetkých čias, prizerajú na všetky skutočné i diplomatické manévre s pocitom márnosti. S hrôzou pritom sledujú lokálne vojny na ázijskom i africkom kontinente, ktoré môžu kedykoľvek prerásť do ďalšej svetovej vojny. A tak „fandia“ každému, kto by ich mohol zastaviť. Lenže, v demagogickej skrumáži diplomatických vyjednávaní nevedno, kto je tým pravým…
***

Nuž, každé umelecké – v danom prípade hudobné – pripomenutie minulých a, Boh chráň, budúcich vojnových katakliziem, je zdvihnutým prstom zdanlivo „malého“ človeka, z ktorých sa však skladá celé ľudstvo. Keby boli z malých apelov milióny, azda by prestali prehliadky tej či onej veľmoci – a začal sa vo svete skutočný mier.

Ilúzia? Asi.

Akási diabolská sila vždy znovu otvára brány pekla, v ktorom zomierajú deti, ženy, muži, vinní i nevinní, v priamych prenosoch sa ukazujú popravy utajených katanov. V tomto ohľade aj najhroznejší „fantasy“ film je iba rozprávka pre adolescentov.
***

Mnohé z hrôz, zbabelosti, bezmocnosti, utrpenia a smrti spred desiatok rokov pripomenuli poslucháčom Slovenskej filharmónie dve vynikajúce diela: pôvodne sláčikové kvarteto s barytónovým sólom Terezín Ghetto Requiem z r. 1998, neskôr  prepracované na skladbu sláčikového orchestra a sólového barytónu od českej skladateľky Sylvie Bodorovej (1954) a Symfónia č. 8 c mol op. 65 od petrohradského rodáka Dmitrija Dmitrijeviča Šostakoviča (1906-1975). Diela boli predvedené na dvoch abonentných koncertoch Slovenskej filharmónie 16. a 17. apríla pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v bratislavskej Redute. (Hodnotím koncert 16. apríla).Sylvia Bodorová, českobudějovická rodáčka získala základy hudobného vzdelania na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v odbore hra na klavíri a kompozícia. Odhliadnuc od jej ďalšieho vysokoškolského a mnohonásobného stážového kompozičného vzdelávania ju viaže k Bratislave nepochybne silné puto mladosti. Bratislavčanov ku nej tiež – čo bolo vidieť z vrúcnej reakcie na skladbu, uvítanú s nevšedným poslucháčskym ohlasom a niekoľkonásobným vyvolaním  skladateľky na pódium. To sa súčasným autorom stáva málokedy! Nebola to však iba nostalgia z pripomenutia Bodorovej študentských čias, ale predovšetkým účinnosť jej diela – i oddané umelecké stvárnenie sláčikovými sekciami Slovenskej filharmónie pod vedením dirigenta Petra Altrichtera. To všetko prinieslo hlboký zážitok z 15 minútovej kompozície. Bodorová vybrala pre barytonistu tri rozdielne texty. V úvode je to hebrejská modlitba Shema Yisrael adoshem elokeinu, Adoshem echad… (časť nazvaná Lacrimosa). Bola zdobená typickými melizmatickými variáciami v sóle, pričom ho sláčikový orchester uviedol introvertnou hudbou. Vypätý barytónový part dominuval v tejto časti nad základnou sláčikovou líniou, vystavanou zámerne v kontrapozícii, pričom 1. časť skončila celkovo v pianissime. Druhá časť skladby S. Bodorovej (Dies irae) je vystavaná na texte slávneho latinského hymnu z 13. storočia – Dies irae (Deň hnevu), ktorého autorom bol taliansky františkán Tommaso da Celano (asi 1200 – asi 1260). Dies irae, Dies illa je časťou smútočných omší – latinských sakrálnych, alebo hudobne spracovaných do formy Rekviem od najznámejších skladateľov klasickej či romantickej hudby. Skladateľka „deň hnevu“ skombinovala opäť s hebrejským textom (žiaľ, v bulletine nepreloženým) – zrejme obsahovo paralelným s „Dies irae, Dies illa...“ Na rozdiel od melizmaticko -melodickej línie 1. časti tu využila prvky Novej hudby, ktorá však smeruje k centrálnemu tónu. Barytón tu mal viac inštrumentálnu funkciu, než melodickú, či melizmatickú. Bola v ňom zašifrovaná provokatívna otázka smerom k „nebu“ – či hnev trpiacich… Záver diela (Libera me) tvorí prelínanie známeho latinského textu „Osloboď ma, Pane, od večnej smrti“ (Libera me, Domine) s Dies irae, diel illa + hebrejský verš Elokai neshama…  Je to i kompozičný návrat k melodickejšie chápanej hudbe a jej stíšeniu v orchestrálnej sadzbe – nie však v sólovom parte, ktorý raz kričí otázku o Dni hnevu, aby vzápätí prešiel do melizmatického spevu i náročnej hlbokej polohy. Zaujímavo vyznela orchestrálna časť, ktorá drámu sóla zjemnila vyslovene krásnou melodikou, plnou myšlienkových variácií, za ktorými si možno domýšľať Bodorovej impulzy k napísaniu tohto diela. Bolo to stretnutie s tieňmi mŕtvych v Terezíne, otázkami, prečo súčasníci pripustili bez námietok vyhladzovanie Židov, zážitok z predvedenia Verdiho Rekviem v „kulisách“ Terezína – a napokon oslovenie na napísanie diela riaditeľom britského festivalu vo Warwicku, Richardom Philipsom…  Skladba bola premiérovaná vo Warwicku, vzápätí zaznela v Leamingtone – r. 1998 a v tom istom roku v Londýne; v Deutsche Oper v Berlíne ju hrali pri oslavách pádu berlínskeho múra r. 1999 a na Pražskej jari r. 2000.

Je to memento, v ktorom sa spájajú tradície hebrejskej (židovskej) a latinskej (kresťanskej) liturgickej hudby s novodobými kompozičnými technikami – vo vyrovnanej, poslucháčsky mimoriadne komunikatívnej podobe.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenská filharmonie -P.Altrichter & I.Kusnjer (Bratislava 16./17.4.2015)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na