Bratislava: orchestry v sestavě, která předčila všechna očekávání

Orchestre na BHS 2014 

Hoci v minulosti na Bratislavských hudobných slávnostiach vystupovali mnohí renomovaní inštrumentalisti (námatkou spomeniem  klaviristov Sokolova, Berezovského, Schiffa, čelistov Maiskeho a Gutmanovú, huslistov Kremera, Bella, Repina a tak ďalej), predsa ťažisko festivalu vždy vytvárali veľké symfonické orchestre, a nie hocijaké. Zostava, ktorá sa predstavila na jubilejnom päťdesiatom ročníku festivalu, však predstihla všetky očakávania. Osem zahraničných a tri slovenské orchestre tvorili základnú os podujatia a pripravili návštevníkom preplnenej sály Reduty nezabudnuteľné zážitky. V prvých dvoch týždňoch festivalu to platí v najväčšej miere o Izraelskej filharmónii (prvý raz na Slovensku) a London Symphony orchestra, ktoré dirigovali také významné osobnosti ako Zubin Mehta a Valery Gergiev.Spoločnou črtou oboch vystúpení bol nádherný zvuk orchestrálnych telies a až prekvapujúco neokázalý a úsporný prejav oboch svetoznámych dirigentov. Vďaka izraelskému orchestru sme v tomto ročníku počuli Mozarta aj v inej než len vokálnej podobe, keď uviedli jeho Symfóniu č. 40 g mol. Dramatičnosť  akú v niesli do interpretácie Beethovenovho Egmonda sa ešte stupňovala v záverečnom čísle programu – Straussovej symfonickej básni Život hrdinu. Program Londýnčanov, ktorí pred pár rokmi očarili na Bratislavských hudobných slávnostech interpretáciou Mahlerovej Deviatej s Lorinom Maazelom, teraz s ruským dirigentom vsadili na ruskú klasiku dvadsiateho storočia. Čo lepšie si s takým znalcom diela Šostakoviča, Stravinského a Prokofjeva, akým je ich dirigent, mohli vybrať. Aj keď ťažko hľadať rozdiely v interpretácii jednotlivých skladieb, predsa na mňa najviac zapôsobila Stravinského Petruška. V súvislosti s prvým a tretím velikánom tohto ruského skladateľského tria by sa (ako v bulletine koncertov) nemalo jednostranne interpretovať ich balancovanie medzi avantgardou a umierneným modernizmom výlučne politickými tlakmi stalinsko-ždanovovskej estetiky, pretože v nasledujúcich koncertoch zazneli skladby umelcov presídlených do USA (Rachmaninov, Korngold), ktorých hudobná reč sa ani v slobodných podmienkach nevyvíjala smerom k moderne, skôr naopak.Moskovský Čajkovského symfonický orchester nie je v Bratislave neznámy, podobne ako jeho dirigent Vladimír Fedosejev. Kvalitné teleso a kvalitný dirigent predĺžili „šnúru“ ruského repertoáru a výbornej interpretácie, aj keď huslista Andrej Baranov  v Šostakovičovom husľovom Koncerte č. 1 nejako mimoriadne neoslnil. Kuriozitou bolo, že orchester začal svoj program tou istou Šostakovičovou Slávnostnou overtúrou, ktorou zaujali dva dni predtým Londýnčania. V pozdných Rachmaninových Symfonických tancoch (z roku 1940)  moskovský orchester nádherne „spieval“.Na Bratislavských hudobných slávnostech sme počuli už  veľa francúzskych orchestrov, ktoré väčšinou bývali milým prekvapením (dva parížske, orchestre z Lille, Cannes, Bretónska). Orchester National de Lyon tentoraz na seba prevzal úlohu, ktorú v minulosti plnili orchestre z exotických krajín (Mexika, Číny, Arménska) osobitosťou svojho repertoáru, ktorý minimálne v troch zo štyroch repertoárových čísel sa posúval od klasickej hudby k skladbám inšpirovaným jazzom, filmovou hudbou respektíve parafrázami klasickej hudby v nadľahčenom šate. Nepochybne vrcholom večera bolo číslo štvrté, v ktorom sme počuli Ravelovu klavírnu skladbu z roku 1909 Gašpar noci v inštrumentácii súčasného rumunského skladateľa Mariusa Constanta z roku 1990. Od 2011 vedie orchester Američan Leonard Slatkin, pod ktorého taktovkou vyšlo spomínané číslo napriek ponurej atmosfére perlivo a efektne.Dramaturgicky zaujímavý bol Koncert pre husle a orchester D dur zázračného viedenského dieťaťa Ericha Wolfganga Korngolda, ktorého Gluck  das mir verblieb z vydarenej opery Mŕtve mesto tak zbožňoval Marcel Prawy. Melodická skladba niesla silné znaky filmovej, no vcelku kultivovanej hudby, ktorej sa skladateľ v posledných dvoch desaťročiach života v USA venoval. Husľový part interpretoval v Bratislave už známy a technicky kvalitne hrajúci Renaud Capuçon. Nezvyklo mladé publikum si vychutnalo aj Gerhwinovho Američana v Paríži. Najrozpačitejšie vyznelo úvodné Bernsteinovo Divertimento pre orchester, ktoré len potvrdilo, že slávny umelec bol lepším dirigentom a hudobným propagátorom než skladateľom a orchester ho zahral zbytočne triviálne.Čiastočnou exotikou bolo pre nás aj teleso s dvoma názvami – Národný orchester Katalánska a Symfonický orchester mesta Barcelony s katalánskym a  španielskym programom. V Európe vari niet hudobnej kultúry, ktorá by bola tak úzko prepojená s folklórnymi podnetmi a špecifikami národného etnika ako je hudba Iberskeho poloostrova. Zároveň je to hudba výsostne antiintelektuálna, kvôli čomu môžu nad ňou akademici ohŕňať nos zabúdajúc, že práve v tom je jej čaro. Orchester s dirigentom Pablom Gonzálesom začal svoj program krátkym intermezzom z opery Katalánca Erica Granadosa Goyescas (číslo svojho času u nás na platne nahral Ondrej Lenárd) v štýle vzdialene evokujúc hudbu Wolfa Ferrariho.Zahral ju v širokom dynamickom diapazóne a s jasavým zvukom huslí.  Stredná časť (adagio) z Koncertu de Aranjuez pre gitaru a orchester sa už dnes (častým uvádzaním v blízkosti skladieb ako je Varšavský koncert alebo Pre Elišku) blíži na hranicu užitkovej hudby, hoci práve táto časť je hudobne najpôsobivejšia a výsledok z nej umocnil gitarista Juan Manuel Cañizares.Suita Iberia Isaaca Albéniza pre orchester upravená Fernádezom Arbósom zapôsobila tak hudobne ako interpretačne. Zaslúžene najviac z hispánskych skladateľov prerazil do sveta Manuel de Falla. Koncert vyvrcholil suitami Trojrohý klobúk, pôvodne koncipovanými ako balet na námet románu v Španielsku kultového realistu Alarcóna (príbeh ako operu stvárnil Hugo Wolf v Corregidorovi a Richardo Zandonai v Cochite). Andalúzske rytmy rozozvučali koncertnú sálu v závratnom tempe a zvukovej košatosti. Zaznamenal som oproti predchádzajúcim koncertom trocha pozmenenú skladbu publika, čo vari naznačuje, že predsudky voči hudbe spoza Pyrenejí u skalného publika vážnej hudby ešte pretrvávajú.

Medzi špičkovými zahraničnými orchestrami mali ťažkú pozíciu slovenské orchestre. Slovenská filharmónia so svojím šéfom Emanuelom Villaumeom v prvej polovici programu, ktorý prenášala Slovenská televízia (Kacheli, Ravel) sa držala čestne, ako vždy, keď ju Villlaume svojím temperamentom vybičuje, aby hrala na úrovni svojich možností. Šostakovičovu Piatu som bohužiaľ (sledujú koncert v domácom prostredí) nepočul.Ešte ťažšie bola na tom Štátna filharmónia Košice s Leošom Svárovským, hrajúca medzi Izraelskou a Londýnskou filharmóniou, ktorá si však veľmi umne zvolila program koncertu. Najprv vzdala hold domácemu symfonikovi Deziderovi Kardošovi (Symfonia č. 5), potom uviedla mimoriadne parodicky vtipnú Prokofjevovu suitu Poručík Kije, aby napokon zaútočila na publikum (s prispením čelistu Raphaela Wallfischa) Dvořákovým Koncertom h mol pre violončelo. V rámci možností svoju úlohu splnila dobre.

Z veľkých zahraničných orchestrov prvých dvoch tretín festivalu som bohužiaľ nenavštívil koncert Českej filharmónie s Jiřím Bělohlávkom a údajne fenomenálnym klaviristom Behzodom  Abduraimovom (hrala Fišera, Prokofjeva a Dvořáka). Ťažisko záverečného týždňa festivalu (o ktorom zreferujem nabudúce) sa viac presúva ku komornej, zborovej a vokálnej tvorbe.

Bratislavské hudobné slávnosti 2014

Izraelská filharmónia
Dirigent: Zubin Mehta
Izraelská filharmónia
21. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Ludwig van Beethoven: Egmont, predohra op. 84
Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia č. 40 g mol KV 550
Richard Strauss: Život hrdinu (Ein Heldenleben) op. 40
***

Štátna filharmónia Košice
Dirigent: Leoš Svárovský
Raphael Wallfisch (violončelo)
Štátna filharmónia Košice
23. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Dezider Kardoš: Symfónia č. 5 op. 37
Sergej Prokofiev: Poručík Kije, symfonická suita op. 60
Antonín Dvořák: Koncert pre violončelo a orchester h mol op. 104
***

London Symphony Orchestra
Dirigent: Valery Gergiev
London Symphony Orchestra
25. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Dmitrij Šostakovič: Slávnostná predohra A dur op. 96
Igor Stravinskij: Petruška (1947)
Sergej Prokofiev: Symfónia č. 5 B dur op. 100
***

Slovenská filharmónia
Dirigent: Emmanuel Villaume
Jean-Yves Thibaudet (klavír)
Slovenská filharmónia
26. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Gija Kančeli: Warzone (2002)
Maurice Ravel: Koncert pre klavír a orchester G dur
Dmitrij Šostakovič: Symfónia č. 5 d mol op. 47
***

Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského
Dirigent: Vladimir Fedosejev
Andrej Baranov (husle)
Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského
27. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Dmitrij Šostakovič: Slávnostná predohra A dur op. 96
Dmitrij Šostakovič: Koncert pre husle a orchester č. 1 a mol op. 77
Sergej Rachmaninov: Symfonické tance op. 45
***

Orchestre national de Lyon
Dirigent: Leonard Slatkin
Renaud Capuçon (husle)
Orchestre national de Lyon
29. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Leonard Bernstein: Divertimento pre orchester
Erich Wolfgang Korngold: Koncert pre husle a orchester D dur op. 35
Maurice Ravel: Gaspard de la nuit (orch. Marius Constant)
George Gershwin: Američan v Paríži (An American in Paris)
***

Orquestra simfònica de Barcelona i nacional de Catalunya
Dirigent: Pablo González
Juan Manuel Cañizares (gitara)
Orquestra simfònica de Barcelona i nacional de Catalunya
1. októbra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Enrique Granados: Goyescas, intermezzo
Joaquín Rodrigo: Concierto de Aranjuez pre gitaru a orch.
Isaac Albéniz: Evocación, Triana y El Albaicín (úprava Enrique Fernández Arbós)
Manuel de Falla: Trojrohý klobúk (El sombrero de Tres Picos) – Suita č. 1 a č. 2

www.bhsfestival.sk

Foto BHS, Alexander Trizuljak