Bratislavské hudební slavnosti v cíli

BHS skončili

Posledná tretina Bratislavských hudobných slávností (od 2. do 11. októbra) mala trocha inú tvár než predchádzajúci priebeh festivalu. Okrem Slovenskej filharmónie, Štátneho komorného orchestra Žilina a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v tomto časovom rámci vystúpili iba dva zahraničné orchestre z Viedne a Budapešti. Do popredia sa dostala prezentácia telies komorných, zborových a sólové recitály. Z hľadiska repertoárového zasa namiesto prevahy ruskej hudby sa zväčšil zástoj hudby slovenskej, z ktorej odznela Moyzesova Partita na počesť Majstra Pavla z Levoče, (na finálovom koncerte New Talent 2014), slovenskí klavirista Matej Arendárik uviedol aj Toccatu pre klavír Iľju Zelienku a programe komorného súboru  Quasars Ensemble bol kompletne zostavený zo skladieb slovenských autorov (od Alexandra Albrechta cez Ferenczyho a Hrušovského po Kolkoviča). Spevácky zbor mesta Bratislavy okrem Omše A Dur Cesara Franka uviedol aj diela Mirka Krajčího a Juraja Hatríka. Posledným slovenským kompozičným vkladom bola premiéra Symfónie č. 4 na pamiatku Milana Rastislava Štefánika od Petra Martinčeka van Grob. Uviedol ju Štátny komorný orchester zo Žiliny s dirigentom Jean Bernardom Pommierom a Speváckym zborom Lúčnica. Skladateľ strednej generácie do svojej symfónie napísanej v minimalistickom duchu vložil vokálne sólo na texty Williama Ernesta Henleya a Guillauma Apollinaira, ktoré suverénne interpretovala Jana Kurucová.Vráťme sa ešte k dvom zahraničným symfonickým telesám. Viedenských filharmonikov som bohužiaľ nezažil, lebo som dal prednosť exportne obsadenému predstaveniu Dona Giovanniho v opere Slovenskom národnom (informoval o ňom na portále Pavel Unger tu). Budapest Festival Orchestra je na Bratislavských hudobných slávností častým hosťom  aj so svojím dirigentom Ivánom Fischerom a zvyčajne dokáže čestne obstáť v zostave zahraničným symfonických telies. Tentoraz k nám prišiel s hudbou Richarda Straussa a Gustava Mahlera. Vier letzte Lieder sú hádam najhranejšou skladbou z nemeckej hovorovej oblasti v dejinách Bratislavských hudobných slávností  a často zaznievajú aj v rámci koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie.  Keby som tento opus nemal tak rád, povedal by som, že sa uvádza až pričasto. Je to geniálne dielo, v ktorým veľký symfonik a operný skladateľ zavŕšil svoju bohatú tvorbu a dojemne nostalgicky sa rozlúčil s týmto svetom. Nie je to lúčenie plné tragiky zato múdrej a pokojnej rezignácie. Strauss mal vo väčšine opier dobrý nos na libretistov (kongeniálny Hugo von Hoffmanstahl) a ako autor svojho posledného piesňového cyklu sa oprel o poéziu skvelého básnika Hermanna Hesseho (v prvých troch zo štyroch piesní). Dovolím si zacitovať čosi z prekladu Jely Krčméryovej z piesne Pri usínaní: „Po spánku túžim – vo chvíle zimné – nech priateľsky ma hviezdna noc – tak ako dieťa k sebe prijme.“ To čo na skladbe zaujme okrem známej pestrej, rafinovanej a vycizilovanej inštrumentácii orchestrálneho sprievodu je predovšetkým nálada, ktorú skladateľ  (za podpory ľudského hlasu) dokáže vyvolať. V Bratislave som počul spievať tento cyklus viacerými výbornými speváčkami, no nezabudnuteľnou jeho interpretkou je práve naša Lucia Popp.

Švédska sopranistka Miah Persson už spieva v Met, Covent Garden, Berlíne, Barcelone a Viedni a chystá sa do La Scaly. Je špecialistkou na Mozarta a ako taká má blízo aj k hudbe Richarda Straussa (svojho času debutovala v Salzburgu ako Sofia v Gavalierovi s ružou). Vlastní krásne sfarbený soprán, jej spev plynie hladko, tón vo vyšších stredoch nadobúda krásny lesk a nádherne vibruje.Strauss bol (na rozdiel od Mahlera) k interpretom týchto piesní nemilosrdnejší, lebo sa nedokázal zriecť omamného zvuku orchestrálnej partitúry a podobne ako Mozart zavše skokmi posúva vokálny part do extrémne hlbokých polôh (záver piesne September, alebo prudký pokles nadol pri slove Nacht v tretej piesni). Vďaka dirigentovi však ani tu orchester hlas sopranistky neprekrýval a v Mahlerových piesňach Chlapcov zázračný roh pri redšom zvuku orchestra Persson potvrdila, že ani hlbšia poloha jej nerobí problémy. Celkovo by som jej prejav v oboch cykloch označil ako ľúbezný. Ak by som jej mal predsa čosi vyčítať, tak jej svieži a vibrujúci soprán sa v prvom cykle niekedy nedokázal celkom stotožniť s atmosférou spánku a zániku, ako to dokážu staršie hlasy s rovnejším tónom (napríklad Gabriela Beňačková). Zato  hravejšia atmosféra Mahlerových piesní jej nerobila problémy.

Keby sme sa z bulletinu koncertu nedozvedeli, že grécky barytonista Tassis Christoyanis behá po nemeckých, francúzskych, švajčiarskych, talianskych a ďalších významných operných domoch v úlohách z opier Mozarta, Rossiniho, Donizettiho a lyrickejšieho Verdiho, na základe jeho výkonu v Mahlerových Piesňach potulného tovariša by sme predpokladali, že ide o vysloveného špecialistu na interpretáciu piesňového repertoáru. Také dokonalé stotožnenie sa s interpretovaným textom a jeho hudobným spracovaním je málo kedy počuť. V piesňach, v ktorých nálada sa mení aj v ich priebehu, pričom sa väčšinou končí pocitom ľudského zmaru, dokázal vyčariť množstvo výrazových odtieňov a dynamických nuáns. Napríklad v piesni Nôž, čo ma v hrudi páli začal impozantným forte, no pri záverečných slovách „na márach by som ležal rád a nikdy neotvoril oči“ jeho hlas opäť kúzlil v pianissime. Úspešne zvládol aj horkú  polovicu neobyčajne vysoko položeného partu, kde účinne využíval mezzavoce plynule prechádzajúce až do príjemného falzetu. Hoci treba pochváliť organizátorov, že poslucháč si mohol v bulletine prečítať aj slovenské preklady interpretovaných piesní, počúvajúc speváka sme dokázali aj bez toho jasne dešifrovať ich obsahovú a citovú náplň. Výkony vokalistov ma potešili tým viac, že po odrieknutí recitálu kontratenoristu Čenčiča, v programe festivalu po koncerte Edity Gruberovej chýbal ďalší vokálny vrchol. Teraz sme sa ho dočkali. Pokiaľ ide o výkon orchestra, vďaka dirigentovi vedel jasne diferencovať charakter hudby pri sprevádzaní piesní oboch hudobných velikánov a v štvrtej Mahlerovej Symfónii dokázať hlbokú znalosť skladateľovej hudby výborne si poradiac s prudkými melodickými zmenami a dynamickými skokmi partitúry.Orchester Slovenskej filharmónie okrem sprevádzania Edity Gruberovej na jej recitáli vystúpil v tomto ročníku len dvakrát. Na záverečnom koncerte festivalu ho dirigoval známy a skúsený Pinchas Steinberg a pod jeho istým a elegantným, no aj temperamentným gestom podal kvalitný výkon.Na úvod predstavil predohru k Massenetovej opere Chérubin (za nahrávku tejto opery získal dirigent Gran Prix du Disque) a po jej vypočutí sa dá stotožniť s Debussyho tvrdením, že posledný úspešný predstaviteľ francúzskej opera lyrique „mohol byť naozaj veľkým, keby sa tak nechcel páčiť parížskym dámam“. Lyrický a zároveň virtuózny Koncert pre husle a orchester d mol Benjamina Brittena suverénne zvládol Anthony Marwood. Koncert i celý festival ukončila Berliozova Fantastická symfónia, ktorej predvedenie potvrdilo, že orchester Slovenskej filharmónie s kvalitným dirigentom  je schopný hrať ozaj kvalitne.Jubilejný päťdesiaty ročník Bratislavských hudobných slávností sa mimoriadne vydaril. Ak ku zážitkom, ktoré mi poskytol, pridám ešte tri ďalšie vrcholy festivalu, ktoré som vynechal (Českí a Viedenskí filharmonici a husľový recitál Julie Fischer) potom môžem smelo tvrdiť, že výročie si organizátori uctili  naozaj dôstojne.

Bratislavské hudobné slávnosti 2014

Budapest Festival Orchestra
Dirigent: Iván Fischer
Miah Persson (soprán)
Tassis Christoyannis (barytón)
Budapest Festival Orchestra
9. októbra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
Richard Strauss: Štyri posledné piesne (Vier letzte Lieder, AV 150)
Gustav Mahler: Piesne potulného tovariša (Lieder eines fahrenden Gesellen)
Gustav Mahler: Symfónia č. 4 G dur
***

Štátny komorný orchester Žilina / Spevácky zbor Lúčnica
Dirigent: Jean Bernard Pommier (klavír)
Zbormajsterka: Elena Matušová
Jana Kurucová (mezzosoprán)
Štátny komorný orchester Žilina
Spevácky zbor Lúčnica
11. októbra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
Ludwig van Beethoven: Coriolan, predohra op. 62
Ludwig van Beethoven: Koncert pre klavír a orchester č. 2 B dur op. 19
Peter Martinček van Grob: Symfónia č. 4 In memoriam M. R. Štefánik, pre soprán, miešaný zbor a orchester (premiéra)
***

Spevácky zbor mesta Bratislavy
Dirigent: Ladislav Holásek
Eva Šušková (soprán)
Martin Gyimesi (tenor)
Daniel Čapkovič (bas)
Katarína Turnerová (harfa)
Jozef Podhoranský (violončelo)
Tomáš Nemec (klavír)
Peter Mikula (organ)
Vojtech Kovács (kontrabas)
Cyril Šikula (flauta)
Spevácky zbor mesta Bratislavy
12. októbra 2014 15:00 hod., Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
– Mirko Krajči: Die Freude Jerusalems, pre miešaný zbor a organ
– Juraj Hatrík: Ad matrem – Poledne, hudobný obraz pre flautu, miešaný zbor a klavír na báseň Adolfa Heyduka
– César Franck: Omša A dur pre sólo soprán, tenor a bas, miešaný zbor, harfu, violončelo, kontrabas a organ
***

Slovenská filharmónia
Dirigent: Pinchas Steinberg
Anthony Marwood (husle)
12. októbra 2014 19:30 hod., Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
Jules Massenet: Chérubin, predohra k opere
Benjamin Britten: Koncert pre husle a orchester d mol op. 15
Hector Berlioz: Fantastická symfónia (Symphonie fantastique op. 14)

www.bhsfestival.sk

Foto BHS