Brněnská pomyslná mše v současném šatě

Brnenská pomyselná omša v súčasnom šate 

Introitus na úvod Chrámového koncertu. V kostole sv. Augustína táto úvodná skladba vytvorila hlbokú duchovnú atmosféru a človek hneď cítil, že je súčasťou súčasnej duchovnej tvorby. Ako poslucháč. Dramaturgicky celý večer pripomínal akúsi abstraktnú neúplnú omšu, skvelý nápad. Keďže autor, Ondřej Kyas, sa považuje za dvorného skladateľa, bola táto dramaturgická voľba introdukcie logická a trefná. (Jedná sa však o nezávislý súbor, teda nespadajúci pod inštitúciu alebo nebodaj kráľa a preto by bolo podľa mňa vhodnejšie v dnešnej dobe použiť napríklad termín kmeňový autor, skladateľ. Ten poznáme z literatúry a odkazuje na to, že dotyčného tvorba je prevažne prevádzaná do reality jedným súborom.)  Kompozíciu som mal možnosť počuť už v jej premiérovom znení v Dome umenia Brno v máji tohto roku.Už hneď pri prvých tónoch v akustike priestoru kostola sa mi potvrdil fakt, že hudba nezáleží len na čase, ale taktiež aj na priestore. Skladba vyznela omnoho kompaktnejšie, zvuk bol pútavejší, živší. Taktiež aj Opera Diversa, ansámbel večera, pôsobil presvedčivejším dojmom ako pri premiére.

Po introite sme sa presunuli k abstraktnému Evanjeliu (čítania v bežný deň nebývajú, maximálne jedno ak si správne pamätám). To predstavovala Apocalypsis Ioannis slovenského autora Petra Zagara. Skladba je napísaná pre soprán, mezzosoprán sólo, zmiešaný zbor a sláčiky. Predovšetkým vokálny part skladby je zaujímavo napísaný. Ako sólistky sa predstavili Lenka Ďuricová Cafourková (soprán) a Ivana Píchová (mezzosoprán). Spolu s Ensemble Versus a jeho zbormajstrom Vladimírom Maňasom v nádhernej akustike s úchvatným echom zneli lahodne, dokonca ani schopný kňaz by nedokázal podať text Zjavenie sv. Jána lepšie. Prekvapivé sú konsonantné postupy, ktoré však neevokujú duchovnú tvorbu, ale zahrnuté boli šikovne, predovšetkým úseky sláčikov. Meditáciu mi to však nepripomínalo, aj keď je pravda, že dramatických vrcholov bolo iba zopár. Dirigoval Tomáš Krejčí so svojím typickým sem tam ladným sem tam energickým gestom vždy však s využitím celého tela. Naštudované to mal výborne a akusticky to zvládol vyrovnane podať. Prehlušovanie nenastalo.Ako to tak býva nasledovala homília, teda kázeň. Jej skromnou, kratšou, zato však výstižnou náplňou bola inštrumentálna Sonata da Chiesa českého pedagóga a skladateľa Petera Grahama alias Jaroslava Šťastného. Tá mne osobne povedala najviac a tak ako aj pri kázni kňaz, tak aj tu autor predložil duchovnú tematiku „svojimi vlastnými ústami“. Predovšetkým prvá časť, kde bol podaný akýsi pokoj i nepokoj zdĺhavou cestou. Každý akord ansámblu akoby potrebuje zaznieť nie raz, ale mnoho krát rytmicky inak, a až potom keď povie svoje premení sa v niečo iné, čo si vybojuje svoj vlastný priestor, opäť dĺhavý. Alebo pokorne prenechá miesto slabšiemu. Treba sa niekam ponáhľať? Ďalšia časť už ponúkla oveľa prudšie harmonické zmeny, opakovanie ostalo. Nádherná bola aj pianissimová plocha kontrabasu s jemnými flažoletmi a doňho tichými disharmonickými melodickými vpádmi ostatných nástrojov. Autor sa na záver aj pekne usmial. Je pre mňa nepochopiteľné ako takto zaujímavá osobnosť, ktorej hudba je mnohoznačná a nepotrebuje sa škatuľkovať, aby ju ostatní mohli katalogizovať, ostáva často krát prehliadnutá a málo kto o ňu javí záujem. Pritom sa jedná o skladateľa rozhodne väčšieho formátu ako len brnenského či českého. O skromnosti sa človek, ale väčšinou dozvedá až s odstupom času. Už človeku po nechýbala ani bohoslužba obety a hneď sa mu ponúkol Otče náš Igora Stravinského v cirkevnom slovanskom jazyku. Príjemný čisto vokálny predel. Extrodukciou večera bola opäť skladba Ondřeje Kyasa. Tentokrát Magnificat. Tá tvorila akoby slávnostne-radostné požehnanie. V tom, ale spočíva aj moja hlavná výčitka. Požehnanie býva výstižné a krátke. Táto kompozícia má síce dobré momenty, ale je zbytočne naťahovaná a to kazí jej celkový dojem. To je u autora príznačné aj pri iných skladbách, v tejto je to však značné. V tejto jedinej skladbe večera mi prišiel aj výkon interpretov občas neistý. Po prehnanom Amen sme sa v pokoji rozšili zase raz bohatší o nový duchovný (v zmysle vnútorný) zážitok. Na pravý duchovný predsa len chýbali dôležité časti omše. Hodnotenie autora recenzie: 70%

Současná duchovní tvorba
Kyas – Zagar – Graham
Dirigent: Tomáš Krejčí
Lenka Cafourková Ďuricová (soprán)
Ivana Píchová (mezzosoprán)
Smyčcový orchestr Ensemble Opera Diversa
Koncertní mistr: Jan Bělohlávek
Ensemble Versus 
Sbormistr Vladimír Maňas
16. září 2013 Kostel sv. Augustina Brno

program:
Ondřej Kyas: Introitus pro smyčce
Peter Zagar: Apocalypsis Ioannis pro soprán a alt sólo, sbor a smyčce
Peter Graham: Sonata da chiesa pro smyčce
Igor Stravinskij: Otče náš
Ondřej Kyas: Magnificat pro sbor a smyčce

www.operadiversa.cz

Foto archiv, Ensemble Opera Diversa