Brno: Setkávání nové hudby Plus

Zastavení první

Bude sa vôbec tento rok konať, tak ako každoročne už pätnásť rokov, Setkávání nové hudby Plus usporadúvané Občianskym združením Multi-Art, Združením Q Brno, Skleněnou loukou a Hudobnou fakultou Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne? Prečo som nenašiel zatiaľ potvrdenie konania sa v poradí šestnásteho ročníka? Snáď sa nevytratí jeden z mála brnenských festivalov so zameraním na novú, v tomto prípade súčasnú akustickú i elektronickú hudbu a multimediálne umenie?! To boli pre mňa zásadné otázky počas celého septembra tohto roku. Samozrejme, niekomu to môže prísť vtipné, keď je človek každodenne vystavený toľkým bežným problémom a keď celý hudobný svet očakával festival World New Music Days 2013 pod vedením The Internatinal Society or Contemporary Music (ISCM), tohto ročne konaný v Košiciach, následne v Bratislave a vo Viedni. (Mimochodom odporúčam článok Franka J. Oteriho na portáli NewMusicBox o tomto sviatku novej hudby zde).

V tom brnenskom z úst zasvätených človek počul skôr Moravský podzim, ktorý sa bohužiaľ konal v tých dňoch ako World New Music Days 2013 a tak ten počin celosvetový unikol mojim ušiam. Nehovoriac o tom, že Moravský podzim a Setkávaní nové hudby Plus sa kryli tiež, nad čím sa už rozhodne pozastaviť dá. Preto mi uniklo napríklad prevedenie Schoenbergovho Pierrot Lunaire, po vypočutí Garetha Davisa som neľutoval. Našťastie spolupracujem v kritickom due so Šimonom Kořeným a aspoň v dvojici sme takto mohli postihnúť dianie, ktoré by podľa môjho úsudku aspoň trochu mohlo na seba brať ohľad. Čo však iní recenzenti zaujímajúci sa aj prvou aj druhou polovicou dvadsiateho storočia? A recipienti? Mali sa rozdeliť na polovicu, tak ako sa často delí storočie pri spätnom historickom popise? To býva u živých organizmov väčšinou problematický a kontraproduktívny moment a tak si museli vyberať, čo je škoda vzhľadom na výnimočnosť konania festivalov novej hudby v Brne. A zase je dobré, že sa tu razom toho toľko deje, no ak by to bolo takto počas celého roka nič by som nenamietal. Možno však sa jedná o technické problémy nedovoľujúce ohliadanie na ostatné dianie, v tom prípade sa nedá nič robiť a moja poznámka vznikla z nevedomosti. S pribúdajúcim dátumom sa moje obavy stupňovali, aj keď nič nenasvedčovalo tomu, že by sa festival tento rok konať nemal, ale ani o opaku. To je práve tá neistota, ktorá pri očakávaní niečoho dokáže poriadne potrápiť ľudský mozog. Na oficiálnych stránkach sa nevyskytovala žiadna aktualizácia na rok 2013, na Facebookovej stránke taktiež nič. Plagáty žiadne, ani pred budovou Hudobné fakulty JAMU. Dokonca som sledoval aj jej stránky a to som bol mimo študentov pravdepodobne ojedinelý prípad. Už som sa začínal báť, pretože je to pre mňa jedna z mála príležitostí v Brne vypočuť si aktuálne, teda súčasné (nové by bolo predsa len trochu sporné pomenovanie) hudobné dianie z celého sveta v podaní špičkových umelecky zameraných osobností. Celým svetom naozaj nemyslím iba Česko a Slovensko, aj keď tieto domácke krajiny majú svoje čestné miesto v programe, čo je pochopiteľné a správne. Pomedzi nich, a to v hojnom počte, festival prezentuje ako interpretov, tak aj skladateľov a improvizátorov najčastejšie z Nemecka, Veľkej Británie, USA, Rakúska, Austrálie, Maďarska, Talianska a mnohých ďalších zemí západného, podľa našich slov tzv. rozvinutého a civilizovaného, sveta, teda relatívne celého. U Setkávání nové hudby Plus je to v poriadku, aj keď trochu škoda. Pri festivale typu World New Music Days je už kontext trochu inakší.

Začal október, prešla jeho prvá tretina a stále nič. To už som prestával dúfať a nakoniec predsa. 11. októbra sa na stránkach vyššie spomínanej Hudobnej fakulty JAMU objavil plagát s kompletným programom. Na Facebooku, ktorý sa či chceme či nechceme stáva hlavným zdrojom informácií o udalostiach, sa program objavil až 21. teda pár dní pred oficiálnym zahájením. Na oficiálnej stránke až niekedy v deň zahájenia, keď nie neskôr. Chápem a nemám nič proti nekomerčnému prístupu festivalu, ktorý ponúka vstupy zadarmo a nepotrebuje vyvesiť svoje plagáty po meste, nepotrebuje billboardy, žije si vo vlastnom svete a aj napriek tomu dokáže ponúknuť naozaj vysokú kvalitu, na ktorú zjavne ešte nie všetci zabudli. Je mi to sympatické, som rád, že niečo také predsa len môže fungovať atď. (Môže vzniknúť úvaha či to nie je znak elitárstva, kto vie.) To však neospravedlňuje fakt, že aspoň mesiac dopredu nedajú o sebe nijak vedieť. Nie kompletným programom, ale aspoň aktualizáciou oficiálnej stránky a zmienkou na Facebooku, že sa trebárs tešia na nový ročník, alebo nejakou podobnou oficiálnou formulkou.

A nejedná sa ani o začínajúci festival u ktorého by to bolo pochopiteľnejšie. Potom ani takí ako ja, ktorí to naozaj sledujú aj mimo veľkú propagáciu, nevedia do poslednej chvíle čo si myslieť. A práve z takých ľudí sa v tomto prípade prevažne skladá navštevujúce publikum. Preto by bolo naozaj fér sa do budúcna pokúsiť o zmenu. Keď sme pri tom publiku, tak je krásne sledovať, že aj pri tomto type hudby môžete zažiť nátresk (Najprv ma napadol epiteton vypredaný sál, ale v tomto prípade je to nezmysel. Kapitalistická spoločnosť má svoje zaužívané termíny a som zjavne jej podvedomou obeťou…). Samozrejme nie obrovského štadiónu, ale komorných koncertných sál. To je jednoducho šikovný a rozumný prístup a zhodnotenie si vlastných možností. Hudobníci z tejto sféry nepotrebujú obrovské publikum, ale predsa každého poteší, ak je pred ním každá stolička obsadená. Čo sa týka už samotnej vychovanosti a ohľaduplnosti, tie už také ružové nie sú a to človeka zarazí, keďže sa festival koná na umelecko-akademickej pôde s komerčným dištancom, kde by sa dala očakávať istá úroveň osvety. Život častokrát prekvapí, škoda že tie očakávania si človeka chtiac – nechtiac vždy tvorí. O tom neskôr v rámci koncertu, ktorého sa to týkalo najzásadnejšie. Program je tento rok pestrý a tak po zdĺhavom, ale pre mňa osobne dôležitom úvode, sa konečne presuňme k nemu.