Bruselská La Monnaie ohlodává Verdiho Traviatu až na kost

  1. 1
  2. 2

Andrea Breth, nemecká divadelná režisérka s operou priveľa skúseností nemá. Oslavovaná činoherníčka sa v bruselskej La Monnaie stretáva s hudobno-divadelným žánrom „len“ ôsmy krát. Jej Traviata je však podobne ako Hanekeho Don Giovanni v Opéra Bastille pôsobivým dôkazom toho, že aj opera môže byť strhujúcim divadlom, pokiaľ sa režisér – bez ohľadu na ním preferovaný žáner – rozumie svojmu remeslu. Pokiaľ vie, že k režisérskemu kumštu neodbytne patrí aj uvedomenie si dôležitosti rozpracovania dramaturgie diel v prospech presvedčivej koncepcie jednotlivých postáv, ich konštelácií a javiskovo vyargumentovanej myšlienky „mise-en-scéne“. Andrea Breth si v tomto prípade nemohla vybrať lepšie. Spolu s dramaturgom Sergiom Morabitom, ktorý po boku režiséra Josiho Wielera v štutgartskej opere už neraz nadchol diváka detailne premyslenou a z hudobnej dramaturgie odvodenou vnútornou motiváciou postáv, ako aj kompaktným a inteligentne vyrozprávaným pradivom ich vzťahov, ohlodáva Breth v Bruseli Traviatu – Verdiho „najsúčasnejšiu“ operu až na kosť. Spolu s dirigentom Ádámom Fischerom, v ktorom našla rovnocenného partnera a s herecky zdatným a spevácky inteligentným ansámblom prerozprávala príbeh najznámejšej parížskej kurtizány bez javiskového plyšu a romantizujúceho hviezdneho prachu, ktoré sú častým inscenačným klišé tejto opery plnej podmanivých a ľúbivých melódií.Brethovej Traviata je východoeurópskym importom v dvojakom zmysle slova. Violetta Slovenky Simony Šaturovej je bordelmamou parížskeho šantánu pre horných desaťtisíc, do ktorého sa dostala ako obeť obchodu s bielym mäsom. Ani Andrea Breth neodolala pokušeniu inscenovať už od prvého taktu partitúry, čím sa opäť prihlásila k režijnému štýlu psychologického realizmu. V šedivom prístavnom prekladisku necháva do šepotavých treníc sekúnd predohry otvoriť obrovské lodné kontajnery, z ktorých vyholené mafiánske „hlavohrude“ s rottweilerom na obojku brutálne vyťahujú pašované „čerstvé mäso“. Jedna po druhom vypadávajú zo železných vrát ustráchané dievčiny, aby sa podrobili „vstupnej“ a ponižujúcej „kontrole kvality“. Až na pevne stojacu Violettu, na ktorú sa násilníci neopovažujú siahnuť. Ako zjavienie utópie dobrého princípu v nehostinnom svet sa v trojštvrťovom takte drevených dychov takmer étericky pohybuje vpred svojmu osudu, ktorý ju neskôr prinúti „zísť z cesty“ a stať sa Traviatou.

Vďaka charakterovej sile hlavnej hrdinky, ktorú Simona Šaturová kreovala nesmierne diferencovane, sa Brethovej Violetta vyšplhala po rebríčku kariéry prudko nahor. Na otváracom plese sa prezentuje v elegantných čiernych šatách ako prvá dáma parížskeho podsvetia. Do jej salónu, ktorý pôsobí ako sterilné laboratórium plné emocionálne vyhoretých dekadentných postáv, dekorované stenou vyplnenou nahými ženskými telami, uchu lahodiace melódie nepatria. Breth odkrýva mušelínové rúško príbehu Verdiho Traviaty, aby ho divákovi prezentovala nefalšovane a v celej jeho brutalite. Violettino umieranie vo valčíkovom takte je napriek ľúbivým melódiám hrozné. Andrea Breth destiluje drastickosť príbehu dámy s kaméliami do koncentrovanej komornej hry hlavných postáv. Zbor a jeho nákazlivé, páčivé melódie sú len ošumelým pozlátkom chorého života a spoločnosti hlavnej protagonistky. Jeho fungovanie na scéne by bolo nepresvedčivé a tak ho režisérka umiestňuje do orchestrálnej jamy. Na Violettinom plese nie je miesto pre veselé valčíkové natriasanie sa. Alfredo, mladý a hlavne naivný umelec z parížskeho predmestia sa chce panej domu zapáčiť kyticou a básničkou. Aby sa nepomýlil, predčíta text svojho Brindisi z papiera. Jeho okrídlené verše sa však vo Violettinom salóne stretnú len s posmechom, ignoranciou a znechutením a jeden z hostí sa tackajúc so zlomenou nohou na barlách vydávi podguráženej Annine do rozkroku. Táto spoločnosť má zlomenú nielen stehennú, ale aj chrbtovú kosť. Z Alfredovho prekypujúceho Amore rozbolí Violettu hlava. Jej vnútorný rozkol medzi túžbou po slobode a hľadaním lásky vyvrcholí vo vysokom Es, ktorý sa vo virtuozite Simony Šaturovej stáva bolestným výkrikom a túžbou po naplnenej láske zároveň.

V Brethovej inscenácii sú slabším pohlavím muži. Alfredo, ktorý v otvorenej továrenskej hale s tuctami kamélií v črepníkoch chlapčensky naivne rojčí o spoločnej budúcnosti s Traviatou, machliac ich inciály na steny aj tvár znudenej Anniny i jeho otec Giorgio, ktorý pri návšteve vidieckeho sídla mladého páru takmer podľahne milenke svojho syna. Tá na rozdiel od Alfreda hľadá v milostnom vzťahu viac než rozpálené a romantické milovanie. Pre túto Violettu by bol rovnocenným partnerom skôr Giorgio Germont, ktorý by ju držiac v náručí už takmer pobozkal, nebyť dobrej povesti rodiny, o ktorej záchranu prišiel Violettu vlastne požiadať. Violetta má síce podlomené telesné zdravie, nie však charakter. Patetickosť scény neutralizuje Annina (Carole Wilson), ktorá presádzajúc kamélie v pozadí, zdrvená tragikou osudu svojej panej komentuje mimikou intímny rozhovor Giorgia a Violetty. Fantastické a technicky umne nasadené piána Simony Šaturovej v kontraste k bezchybne modelovaným koloratúram z prvého dejstva vyrážajú v tejto napätej scéne dych a sú speváckou korunováciou presvedčivej hereckej štúdie postavy Violetty.

O vybučanie inscenácie a následný značne za vlasy pritiahnutý škandál prepieraný pred vianocami vo všetkých belgických médiách sa postarala scéna karnevalu na bále u Flory. Andrea Breth v nej postavila choreografiu odkazujúcu na všemožné zvrátené sexuálne chúťky. Publiku sa tak naskytol pohľad na polonahé plaziace sa ženy v reťaziach so škraboškami i na maloletú lolitku v minisukni, ktorej jeden z plesových hostí natieral tvár čokoládou zo striebornej misy. Pravý účel tejto misy sa však objasnil až potom, čo ju niektorí hostia použili ako toaletu… Spoločnosť ako vystrihnutá z Pasoliniho Saló alebo 120 dní Sodomy, stojaca mimo akéhokoľvek dobrého vkusu, pravidiel a morálky…

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
8 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments