Co je nejtěžší? Nezbláznit se z toho, udržet si psychický odstup

Sólista Baletu Slovenského národného divadla Peter Dedinský pôsobí na prvej slovenskej tanečnej scéne už jedenásť rokov. Po titulnej postave v balete Slovenské tance – životy svetiel, ho budete mať možnosť vidieť ako Romea v balete Romeo a Júlia, tak ako včera...., vo verzii Natálie Horečnej. Nie je len úspešným sólistom a reprezentantom moderného tanca, ale aj nádejným mladým choreografom. O to, čo preňho tanec znamená a ako vidí svoju budúcnosť sa rozhodol podelil v rozhovore.

Peter Dedinský: „Omnoho viac si užívam potlesk divákov, lebo mám pocit, že sa to už čoskoro skončí.“
Predstavujeme tanečníkov Baletu SND

 

Koľko rokov sa venujete tancu?

Mám rátať aj folklórny súbor Oravanček? (smiech) To boli štyri roky plus devätnásť, čiže tancu sa venujem dvadsaťtri rokov. Baletu devätnásť. Osem rokov som strávil na tanečnom konzervatóriu. Jedenásť rokov pôsobím v Balete Slovenského národného divadla. Pol roka som bol v Balete Bratislava u Mária Radačovského.

Ako ste sa dostali ku klasickému tancu?

Práve vďaka folklórnemu súboru Oravanček. Prišiel oznam z tanečného konzervatória, že budú talentové skúšky a radi na nich uvidia deti, ktoré majú o tanec záujem. Ja som sa teda po dohode s rodičmi prihlásil. Vzali ma a rodičia ma našťastie v rozhodnutí podporili.

Pripravujete novú premiéru Romea a Júlie, pod názvom Romeo a Júlia – Tak ako včera… v choreografii Natálie Horečnej. Koľká verzia tohto baletu je to pre vás?

Tretia. Prvá bola verzia Mária Radačovského, druhá Massima Moriconeho a verzia Natálie Horečnej – Romeo a Júlia – Tak ako včera… je tou treťou.

Viem, že toto je obligátna otázka, ale nedá mi ju nepoložiť: „Bol Romeo vašou vysnívanou postavou?“

Musím povedať, že nie. Mne je aj naturelom omnoho bližší Mercutio alebo Tybalt než Romeo. Obe postavy sú z môjho pohľadu dynamickejšie, zaujímavejšie. Romeo je taký romantický „snílek“. Zrejme aj preto je pre mňa Romeo do určitej miery výzvou.

Pre mňa ste nikdy neboli interpretom, ktorý by mal problémy s herectvom na javisku. Vedeli by ste povedať, čo vás pri hereckej stránke tanečnej profesie inšpiruje?

Snažím sa čerpať zo života. To je ako ten môj vtip, ktorý rád hovorím, že ja o živote nepotrebujem čítať, ja sa ho snažím žiť. (smiech) Samozrejme, že aj ja mám svoje nedostatky. Napríklad klasický repertoár sa mi ani herecky nikdy nerobil ľahko. Nedávno som mal premiéru ako Birbanto v balete Korzár a pán Fečo s pánom Medvedevom ma museli trocha potiahnuť do väčšej extrovertnosti. Je mi bližšie skôr filmové herectvo, ktoré je minimalistickejšie. Nikto nie je dokonalý a každý má svoje plusy a mínusy.

S Natáliou Horečnou nespolupracujete po prvý raz, ako vnímate jej choreografický rukopis?

Presne tak, jej choreografický rukopis nie je pre mňa novinkou, ale mám ho veľmi rád. Je mi blízky. Niekto s mojím názorom nemusí súhlasiť, ale kto sa stretol s Kyliánovou prácou, ten ním nasiakne. Či už sme tu mali Nacha Duata, alebo nášho krajana Lukáša Timuláka, vplyv Kyliána sa nedá uprieť. Timulák ma inšpiroval natoľko, že som sa sám rozhodol venovať choreografii. Natália Horečná je ďalším takýmto príkladom. Patrí medzi tie mená, ktoré som mal na zozname ľudí, s ktorými chcem pracovať. Som rád, že sa mi to splnilo už po druhýkrát.

V čom je pre vás Romeo náročný z tanečnej stránky?

Nechcem, aby to vyznelo zle, ale Romeo pre mňa nie je náročný, ak sa rozprávame o technike. S týmto tanečným štýlom mám viac skúseností ako moji mladší kolegovia. Samozrejme, Romeo nie je ľahkou postavou, ale mne Horečnej rukopis sedí na telo. Samozrejme, ak sa pozrieme na celý proces skúšania, ten určite ľahký nie je. Chce to veľkú fyzickú, ale aj emocionálnu kondíciu. Práca s partnerkou je vždy špecifická a s každou partnerkou je iná – čo je pochopiteľné. Musíte si k sebe nájsť cestu, vzájomne sa vnímať, dôverovať si. Hrať spolu „jednu hru“. Nie je to jednoduché, keď sa sústredíte na spoluprácu, techniku, samozrejme, že dávate pozor aj na partnerku, lebo je doslova vo vašich rukách, a k tomu ešte musíte odovzdať aj emóciu.

To ma privádza k ďalšej otázke. Vašou partnerkou je nová posila súboru, Klaudia Görözdös. Ako sa vám s ňou spolupracuje?

Výborne, Klaudia je mimoriadne šikovná a trúfam si povedať, že momentálne je, čo sa týka neoklasického a moderného štýlu, asi najlepšia. Nemá konkurenciu. To je môj názor. Veľmi cítiť, že prišla zo západu.

Klaudia sa o vás vyjadrila, že sa s vami veľmi dobre spolupracuje, lebo ste pokojným typom človeka, a neprichádza tak vďaka tomu do stresu.

Tak to je v prvom rade spôsobené rokmi praxe, mám dvadsaťdeväť rokov. Veľa zdravotných problémov, a toto by som zrejme nemal hovoriť, ale niekedy je pre mňa tanec už viac prácou ako radosťou. Je pravda, že si omnoho viac užívam potlesk divákov, lebo mám pocit, že sa to už čoskoro skončí. O mne sa vie, že by som rád skončil s tanečnou kariérou, najmä zo zdravotných dôvodov, ktoré mi nedovolia posunúť sa ďalej, a ja si chcem byť schopný zahrať so svojimi deťmi futbal aj v štyridsiatke. To je pre mňa dôležité – byť s rodinou. Preto sa už na veci pozerám z väčšieho nadhľadu. Zároveň, ak máš prax, dokážeš lepšie komunikovať s choreografom, naplniť jeho predstavu.

Čo je pre teba na práci profesionálneho tanečníka najťažšie?

Nezblázniť sa z toho. Je dôležité udržať si aspoň psychický odstup. Ľudia si to neuvedomujú, ale práca tanečníka je mimoriadne náročná. Fyzicky, psychicky, ale aj emocionálne. Nie je jednoduché prechádzať každý deň z techniky do techniky. Jeden deň máš Labutie jazero, ďalší deň Slovenské tance, potom Nižinského a zakončí sa to Spiacou krásavicou. Striedať klasické, neoklasické a súčasné tituly je pre telo tanečníka veľmi náročné, pretože každá technika si vyžaduje inú prácu svalstva a každý jeden tanečník vám povie, že tieto zmeny na tele veľmi cítiť. Osobne mám problém s prechodom na klasickú techniku, pretože ja nie som typický klasický typ tanečníka.

Ak by si mal porovnať Janka zo Slovenských tancov a Romea z baletu Romeo a Júlia – Tak ako včera…, čo je pre teba pri ich interpretácii dôležité?

Technika by už u nás mala byť v štádiu, že to by ani nemala byť téma. Nie vždy to tak je. Nielen technika vo všeobecnosti, ale aj v partnerskej práci. Partnerská práca je náročná v oboch prípadoch. Určite sa budem snažiť, aby sa mi postavy nezačali zlievať. Herecky sú odlišné, ale zároveň sú si v niečom podobné. Mohlo by sa mi jednoducho stať, že by som začal pracovať s tou istou mimikou, ten herecký prístup musí byť odlišný. Udržať si pocit, ako keď je to čerstvo naskúšané, je asi najťažšie.

Otvorili ste si tanečnú školu a snažíte sa presadiť aj ako choreograf. Myslíte si, že povedomie o tanci sa zlepšilo?

To je pravda a práce mám veľa. Pokúšam sa presadiť aj v tejto oblasti. V prvom rade chcem prezentovať tanečné umenie. Spoločenský tanec je vďaka šou ako Let’s Dance na tom momentálne lepšie. Klasický tanec stále pokrivkáva. Opera a balet nie sú také populárne ako činohra. Tým nechcem povedať, že si to kolegovia z činohry nezaslúžia, práve naopak! Mrzí ma však, že hudobno-dramatické žánre nie sú atraktívne ani pre televíziu. Neviem posúdiť, či by to nezaujímalo divákov. Ak by to niektorá televízia bola ochotná skúsiť – tiahnuť s nami jednu sezónu a dávať prenosy z našich predstavení –, možno by nás sledovanosť prekvapila. Možno nie.

V kinách sa však baletným inscenáciám zo zahraničia darí.

Áno, ale závisí to od titulu. Ľudia sa nechcú ísť do divadla trápiť. Život je ťažký dosť a podľa mňa si chcú ísť do divadla predovšetkým oddýchnuť. Balet Korzár je toho príkladom. Je to gýč v najlepšom zmysle slova a ľudí to predstavenie baví! Balet Nižinskij je temný, ale je urobený výborne. Možno, keby médiá nezásobovali vysielania rýchlo kvasenými celebritami,  tak aj my by sme sa dočkali toho skutočného uznania. Naozaj nechcem porovnávať prácu divadelníkov – či už nás tanečníkov, operných spevákov, alebo hercov – s prácou moderátorov a účastníkov reality show. Podľa mňa tam nie je čo porovnávať! Umelci sú neadekvátne ohodnotení finančne, to, že sa im nedostáva pozornosti zo strany napríklad komerčnejších médií, je len čerešnička na torte.

Aká ja podľa vás funkcia divadla?

Robiť osvetu v spoločnosti – to je poslanie divadla. Divadlo má povinnosť reagovať na aktuálne témy a zároveň, ak sa bavíme o Slovenskom národnom divadle, musí aj budovať svoju značku. V zmysle, že jeho zamestnanci by mali byť hrdí na to, že tam môžu pracovať. Slovenské národné divadlo musí znamenať kvalitu, a to práve preto, že je Slovenské národné divadlo. Určite by som uvítal väčšiu spoluprácu medzi súbormi. Nie sme autonómne tri partie, sme jedno Národné divadlo. To mi celkom chýba.

Peter, ďakujem vám za rozhovor.

Aj ja ďakujem!

 

VIZITKA:
Peter Dedinský (* 13. 9. 1987 Trstená) vyštudoval klasický tanec na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave pod vedením Mikuláša Vojtka a Bachrama Juldaševa v roku 2006. Počas štúdia sa zúčastnil tanečnej stáže Ballet Masterclasses v Prahe, ktorú organizuje primabalerína Daria Klimentová (2004, 2005).

Od roku 2006 bol členom a od roku 2010 sólistom Baletu SND. Pravidelne účinkuje v klasických baletoch Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik a Bajadéra. Svoj talent predviedol najmä v baletoch súčasných choreografov Nacha Duata, Mária Radačovského, Lukáša Timuláka, Igora Holováča, Jiřího Kyliána a Paula Lightfoota. Svoj herecký talent predviedol naplno ako zlá Víla Carabose v balete Vladimira Malkhova Spiaca krásavica.

S Baletom SND vystupoval na javiskách v Kanade, Maďarsku, Českej republike, Rakúsku a Francúzsku.

V roku 2008 za svoj výkon v predstavení Ky- Time získal cenu Literárneho fondu. O rok neskôr získal rovnakú cenu za predstavenie Everest.
(zdroj snd.sk)

www.snd.sk