Co je nejtěžší? Nezbláznit se z toho, udržet si psychický odstup

Sólista Baletu Slovenského národného divadla Peter Dedinský pôsobí na prvej slovenskej tanečnej scéne už jedenásť rokov. Po titulnej postave v balete Slovenské tance – životy svetiel, ho budete mať možnosť vidieť ako Romea v balete Romeo a Júlia, tak ako včera...., vo verzii Natálie Horečnej. Nie je len úspešným sólistom a reprezentantom moderného tanca, ale aj nádejným mladým choreografom. O to, čo preňho tanec znamená a ako vidí svoju budúcnosť sa rozhodol podelil v rozhovore.

Peter Dedinský: „Omnoho viac si užívam potlesk divákov, lebo mám pocit, že sa to už čoskoro skončí.“
Predstavujeme tanečníkov Baletu SND

 

Koľko rokov sa venujete tancu?

Mám rátať aj folklórny súbor Oravanček? (smiech) To boli štyri roky plus devätnásť, čiže tancu sa venujem dvadsaťtri rokov. Baletu devätnásť. Osem rokov som strávil na tanečnom konzervatóriu. Jedenásť rokov pôsobím v Balete Slovenského národného divadla. Pol roka som bol v Balete Bratislava u Mária Radačovského.

Ako ste sa dostali ku klasickému tancu?

Práve vďaka folklórnemu súboru Oravanček. Prišiel oznam z tanečného konzervatória, že budú talentové skúšky a radi na nich uvidia deti, ktoré majú o tanec záujem. Ja som sa teda po dohode s rodičmi prihlásil. Vzali ma a rodičia ma našťastie v rozhodnutí podporili.

Pripravujete novú premiéru Romea a Júlie, pod názvom Romeo a Júlia – Tak ako včera… v choreografii Natálie Horečnej. Koľká verzia tohto baletu je to pre vás?

Tretia. Prvá bola verzia Mária Radačovského, druhá Massima Moriconeho a verzia Natálie Horečnej – Romeo a Júlia – Tak ako včera… je tou treťou.

Viem, že toto je obligátna otázka, ale nedá mi ju nepoložiť: „Bol Romeo vašou vysnívanou postavou?“

Musím povedať, že nie. Mne je aj naturelom omnoho bližší Mercutio alebo Tybalt než Romeo. Obe postavy sú z môjho pohľadu dynamickejšie, zaujímavejšie. Romeo je taký romantický „snílek“. Zrejme aj preto je pre mňa Romeo do určitej miery výzvou.

Pre mňa ste nikdy neboli interpretom, ktorý by mal problémy s herectvom na javisku. Vedeli by ste povedať, čo vás pri hereckej stránke tanečnej profesie inšpiruje?

Snažím sa čerpať zo života. To je ako ten môj vtip, ktorý rád hovorím, že ja o živote nepotrebujem čítať, ja sa ho snažím žiť. (smiech) Samozrejme, že aj ja mám svoje nedostatky. Napríklad klasický repertoár sa mi ani herecky nikdy nerobil ľahko. Nedávno som mal premiéru ako Birbanto v balete Korzár a pán Fečo s pánom Medvedevom ma museli trocha potiahnuť do väčšej extrovertnosti. Je mi bližšie skôr filmové herectvo, ktoré je minimalistickejšie. Nikto nie je dokonalý a každý má svoje plusy a mínusy.

S Natáliou Horečnou nespolupracujete po prvý raz, ako vnímate jej choreografický rukopis?

Presne tak, jej choreografický rukopis nie je pre mňa novinkou, ale mám ho veľmi rád. Je mi blízky. Niekto s mojím názorom nemusí súhlasiť, ale kto sa stretol s Kyliánovou prácou, ten ním nasiakne. Či už sme tu mali Nacha Duata, alebo nášho krajana Lukáša Timuláka, vplyv Kyliána sa nedá uprieť. Timulák ma inšpiroval natoľko, že som sa sám rozhodol venovať choreografii. Natália Horečná je ďalším takýmto príkladom. Patrí medzi tie mená, ktoré som mal na zozname ľudí, s ktorými chcem pracovať. Som rád, že sa mi to splnilo už po druhýkrát.

V čom je pre vás Romeo náročný z tanečnej stránky?

Nechcem, aby to vyznelo zle, ale Romeo pre mňa nie je náročný, ak sa rozprávame o technike. S týmto tanečným štýlom mám viac skúseností ako moji mladší kolegovia. Samozrejme, Romeo nie je ľahkou postavou, ale mne Horečnej rukopis sedí na telo. Samozrejme, ak sa pozrieme na celý proces skúšania, ten určite ľahký nie je. Chce to veľkú fyzickú, ale aj emocionálnu kondíciu. Práca s partnerkou je vždy špecifická a s každou partnerkou je iná – čo je pochopiteľné. Musíte si k sebe nájsť cestu, vzájomne sa vnímať, dôverovať si. Hrať spolu „jednu hru“. Nie je to jednoduché, keď sa sústredíte na spoluprácu, techniku, samozrejme, že dávate pozor aj na partnerku, lebo je doslova vo vašich rukách, a k tomu ešte musíte odovzdať aj emóciu.

To ma privádza k ďalšej otázke. Vašou partnerkou je nová posila súboru, Klaudia Görözdös. Ako sa vám s ňou spolupracuje?

Výborne, Klaudia je mimoriadne šikovná a trúfam si povedať, že momentálne je, čo sa týka neoklasického a moderného štýlu, asi najlepšia. Nemá konkurenciu. To je môj názor. Veľmi cítiť, že prišla zo západu.

Klaudia sa o vás vyjadrila, že sa s vami veľmi dobre spolupracuje, lebo ste pokojným typom človeka, a neprichádza tak vďaka tomu do stresu.

Tak to je v prvom rade spôsobené rokmi praxe, mám dvadsaťdeväť rokov. Veľa zdravotných problémov, a toto by som zrejme nemal hovoriť, ale niekedy je pre mňa tanec už viac prácou ako radosťou. Je pravda, že si omnoho viac užívam potlesk divákov, lebo mám pocit, že sa to už čoskoro skončí. O mne sa vie, že by som rád skončil s tanečnou kariérou, najmä zo zdravotných dôvodov, ktoré mi nedovolia posunúť sa ďalej, a ja si chcem byť schopný zahrať so svojimi deťmi futbal aj v štyridsiatke. To je pre mňa dôležité – byť s rodinou. Preto sa už na veci pozerám z väčšieho nadhľadu. Zároveň, ak máš prax, dokážeš lepšie komunikovať s choreografom, naplniť jeho predstavu.

Čo je pre teba na práci profesionálneho tanečníka najťažšie?

Nezblázniť sa z toho. Je dôležité udržať si aspoň psychický odstup. Ľudia si to neuvedomujú, ale práca tanečníka je mimoriadne náročná. Fyzicky, psychicky, ale aj emocionálne. Nie je jednoduché prechádzať každý deň z techniky do techniky. Jeden deň máš Labutie jazero, ďalší deň Slovenské tance, potom Nižinského a zakončí sa to Spiacou krásavicou. Striedať klasické, neoklasické a súčasné tituly je pre telo tanečníka veľmi náročné, pretože každá technika si vyžaduje inú prácu svalstva a každý jeden tanečník vám povie, že tieto zmeny na tele veľmi cítiť. Osobne mám problém s prechodom na klasickú techniku, pretože ja nie som typický klasický typ tanečníka.

Ak by si mal porovnať Janka zo Slovenských tancov a Romea z baletu Romeo a Júlia – Tak ako včera…, čo je pre teba pri ich interpretácii dôležité?