Dialog osamocení – Enrico Onofri

„Dialog osamocení“ – taký bol podtitul koncertu komornej rady „Stará hudba“ orchestru FOK. Protagonistami koncertu boli 27. februára dvaja talianski hudobníci Enrico Onofri (husle) a Luca Guglielmi (čembalo). Tento trochu záhadný prívlastok výsostne barokového večera mal pripomínať najmä to, že hoci sa hráči predstavia ako sólisti, dialóg je v ich vystúpení stále prítomný, a to vo vzťahu interpret-nástroj. To sa týkalo skladby Jacoba van Eycka Doe Daphne d´over schoene Maeght, Fantázie a fúgy c mol Johanna Sebastiana Bacha a Ciaccony d mol z Partity č. 2 toho istého autora. Do dialógu sa však predsa len dostali aj umelci, keď spolu predviedli Tartiniho Sonátu g mol „Didone Abbandonata“ a Bachovu Sonátu č. 6 G dur.
Enrico Onofri (zdroj FOK / foto Maria Svarbova)

Enrico Onofri patrí v oblasti barokovej hudby k veľmi vyhľadávaným a uznávaným osobnostiam. Nepôsobí pritom len ako huslista, ale aj ako dirigent. Včera v kostole svätých Šimona a Júdu predviedol nevtieravú virtuozitu a skôr introvertný, svojím spôsobom úsporný prejav s minimom silnejšej dynamiky. Ten vo väčšine diania pôsobil osviežujúco, občas však lavíroval až na hranici stagnácie. Celkovo Onofri prejavil veľmi svojský pohľad na uvedené diela. Jeho prístup ma zaujal, nemôžem však povedať, že som sa s jeho interpretáciou vo všetkých prípadoch stotožnila. V prvej skladbe, transkripcii flautových variácií z Eyckovej zbierky Der Fluyten Lust-hof, vytvoril Onofri veľmi nevšednú, podmanivú atmosféru, striedanú hravejšími úsekmi. Jeho hra bola prepracovaná do tých najjemnejších odtienkov a zatajovala som dych, aby mi zo skladby neušiel ani okamih. Škoda, že som okrem tejto skladby podobné pocity nadobudla až pri prídavku, časti jednej z Bachových sonát.

Dialóg osamotenia – Luca Guglielmi, skúška – Praha 26. februára 2018 (zdroj FB Enrico Onofri)

Hneď v nasledujúcej skladbe, Fantázii a fúge c mol BWV 906, sa ako sólista predstavil Luca Guglielmi. Vo svojej interpretácii dobre vystihol náladu diela, jeho prevedenie bolo veľmi živé a dynamické. Zvlášť Fantázia znela však už akoby „na doraz“, strácalo sa mnoho detailov a po technickej stránke prevedenie nepôsobilo úplne suverénne. Prvú polovicu večera uzavreli hudobníci spolu, sonátou Giuseppe Tartiniho „Didone abbandonata“, teda Opustená Dido. Dielu včera nechýbali lyrické, spevné miesta, vo výrazovo vypätejších úsekoch mi ale dvojica pripadala azda až zbytočne strohá – hoci je to možno prijateľnejšie, než keby skĺzli do romantizujúcej interpretácie. Ako celok dielo znelo trochu nekompaktne, možno aj kvôli nie úplne ideálnej súhre hráčov.

Po prestávke opäť prišla na rad sólová kompozícia, Bachova Ciaccona. Onofri túto obľúbenú časť z Partity č. 2 zahral opäť veľmi osobite a rozhodne nešlo o prvoplánovú hru na efekt. Musím však priznať, že som od prevedenia tejto skladby čakala o niečo viac. Ciaccona vyznela miestami nevyrovnane a nie úplne presvedčivo, v technicky exponovaných pasážach tiež nebol huslista vždy celkom presný. Záver patril Sonáte č. 6 G dur BWV 1004 Johanna Sebastiana Bacha. Talianska dvojica dokázala príjemne vykresliť optimistické krajné časti diela, zaujala aj prostredná časť určená sólo čembalu. V tejto kompozícii sa hráči zdali o čosi zohratejší, komunikovali v polyfónnych úsekoch a jeden druhému na potrebných miestach vytvárali priestor. Chýbala azda len plynulosť pomalých častí, druhého Larga a štvrtého Adagia.

Koncert tak priniesol zaujímavé, ako aj možno trochu nepresvedčivé momenty. Každopádne, na dojem z večera celkom iste malo vplyv aj to, nakoľko sa ktorý poslucháč zžil s Onofriho štýlom. Šlo však o príjemný večer, ktorý priniesol podnetný pohľad na interpretáciu hudby baroka.

Hodnotenie autorky recenzie: 75 %

 

Enrico Onofri – Dialóg osamotenia
Enrico Onofri (husle)
Luca Guglielmi (čembalo)
27. februára 2018 kostol svätých Šimona a Júdu Praha

program:
Jacob van Eyck: Doen Daphne d’over schoene Maeght
Johann Sebastian Bach: Fantázia a fúga c mol BWV 906
Giuseppe Tartini: Sonáta g mol op. 10 č. 1 „Didone abbandonata“
Johann Sebastian Bach:
– Ciaccona d mol (Partita č. 2.)
– Sonáta č. 6 pre husle a čembalo G dur, BWV 1004

www.fok.cz

Reklama

Hodnocení

Vaše hodnocení - Dialóg osamotenia – E. Onofri, L. Guglielmi (Praha 27. 2. 2018)

[Celkem: 1    Průměr: 5/5]

Mohlo by vás zajímat


2
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
1 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
2 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Pavel Z.

Recenze mi přijde zvláštní, trochu jako by autorka zavítala mimo své běžné území. Jakoby ji překvapovalo nepřekvapivé. Čekal bych také, že při představení interpreta zazní jméno legendárního souboru Il Giardino Armonico, s nímž je Onofri především spojen. Nechci za každou cenu popírat postřehy autorky, ale přijde mi, že od tohoto houslového estéta očekávala nějaký větší nášup…což tedy už vzhledem k názvu koncertu není příliš logické. A mimochodem, ten název mi přijde chytrý a dává mi smysl perfektně.

LuciaM

Dobrý deň, ďakujem za reakciu, čo sa týka predstavenia interpreta, nepredstavovala som ho nejak komplexne, takže som tento súbor nespomenula, určite však máte pravdu, že ide o teleso, s ktorým je Onofri spojený. Čo sa týka vášho postrehu, viem, čo tým myslíte, neočakávala som však určite väčší “nášup”, je však veľa interpretácií, ktoré sú veľmi subtílne a zároveň trochu viac vykresľujú výrazovosť skladieb… mne to včera chýbalo, ale ako som naznačila v recenzii, záleží od toho, kto čo preferuje, sama som počula viacero rôznych názorov.