Opera alebo šou?
Do Barcelony som prišiel včas, aby som zažil demonštrácie Kataláncov za nezávislosť, ale priskoro pred začiatkom divadelnej a hudobnej sezóny. V nej Teatro Liceo ponúka operné opusy od Händela, Belliniho, Pucciniho, Dallapiccolu, Masseneta, Korzakova a Wagnera a októbrovú sériu koncertov k 200- ročnici Verdiho. Vrcholom koncertnej sezóny zrejme zasa bude vystúpenie Berlínskych filharmonikov s dirigentom Simonom Rattelom, Mníchovských filharmonikov (Maazel predvedie Straussovu Alpskú symfóniu), Bavorského rozhlasového symfonického orchestra (Gustav Duhamel uvedie Svätenie jari a Pastorálnu), koncert s Gidonom Kremerom a Marthou Algerich (Beethovenove a Brahmsove sonáty), piesňový recitál Anje Harteros (Strauss, Mahler) a operný recitál Anny Netrebko.
Mne sa pošťastilo aspoň pozrieť si v slávnom Paláci hudby (brilantnej ukážke modernizmu, u nás označovanom ako secesia) kombinovaný hudobno-tanečný program História lásky.
Móda kombinovať umelecké i hudobné žánre sa stáva ustálenou tradíciou. Raz sa to vydarí, inokedy je výsledok nedorozumením. Táto tendencia sleduje jednak zámer rozšíriť sociálnu bázu publika, jednak zaistiť podujatiu komerčný úspech. Na poli opernom začali s tým „traja tenoristi´“a pokračoval Andrea Bocelli, ktorý operným tónom spieval nielen melodický populár ale aj operné árie. Vo všeobecnej dezorientácie hodnôt však predpokladám, že pri jeho decembrovom vystúpení na Slovensku ho médiá budú pasovať za nástupcu Pavarottiho, hoci ako operný spevák je slabšou druhou kategóriou. Bohužiaľ sa tak môže zopakovať situácia spred desaťročia, kedy sme Monserrat Caballé privítali nie ako veľkú divu belcanta ale ako prívesku Freddyho Mercuryho.
V duchu týchto tendencií Katalánci ponúkli medzinárodnému (zväčša turistickému) publiku mix flamenka, zarzuely a opery, pričom v charakteristike podujatia stredný článok chýbal vari preto, že zarzuelu interpretujú viacmenej operní speváci. Účinkujúcich predstavovali dvaja operní sólisti (Noelia Mora a Oscar Marin), dve ľudové speváčky a päť hudobníkov (klavír, čelo, husle, gitara, bicie). Tanečné čísla pôsobili ozaj strhujúco. Horšie to bolo s hudobno-speváckou zložkou. Hlavný hudobný priestor mesta musí mať predsa skvelú akustiku a nepotrebuje mikrofónové ozvučenie. Nešťastný bol aj harmonicko-inštrumentálny rozpis hudobných partov a dramaturgia idúca po efekte. Ako-tak bolo možné akceptovať tri ukážky zarzuely, predovšetkým tenoristovo No puede ser zo Sotozabalovej Krčmárky z prístavu (z 1936), ktorá je dnes pre tenoristov tým, čím kedysi bývalo Ó sole mío. Z operných ukážok najlepšie dopadlo tenoristovo Nessun dorma, v Miserere z Trubadúra už evidentne chýbal veľký orchester a zbor. Do Belliniho Casta diva a Bizetovej Habanery popri tanečnici necitlivo vstupovala aj ľudová speváčka. A tak sa dá povedať, že program, ktorý vraj už v Európe videlo milión návštevníkov, použil mená operných skladateľov len ako lákadlo.
Z letných operných festivalov sa až na výnimky (Salzburg, Pesaro, prípadne pár ďalších) stávajú viac šou pre oči než pôžitok pre uši. A pomaly to začína platiť aj pre časť režisérskych inscenácií v operných divadlách. O prečudesnom mixe v septembrovej Barcelone to platilo ešte mnohonásobne viac.
Opera y Flamenco
Historia de un amor
Carlos Caro (housle), Martín Meléndez (violoncello), David Granato (piano), Noelia Mora (soprán), Oscar Marín (tenor)
Flamenco: Jacobo Sánchez (cajón), Tuto Fernandez (kytara), Sara Flores (zpěv), Eli Santiago (zpěv), Katia Moro (tanec),Toni Moñiz (tanec)
Choreography Rafael Amargo
15.9.2013 Palau de la Musica Catalana Barcelona
program:
– Popular Flamenco „Zorongo“
– P. Sorozabal: La Taberna del Puerto – “No puede ser”
Aria for tenor
– Popular Flamenco „Alegría“
Flamenco dancer, singer and guitars
– G.Verdi: Il trovatore – „Miserere“
Duo for tenor and soprano
– Bellini: Norma – “Casta Diva”
Soprano and flamenco dancer
– G.Bizet: Carmen – „Habanera“
Soprano and flamenco singer
– Popular flamenco „Tientos“
Flamenco dancer, singer and guitars
– G.Puccini: Tosca – „E lucevan le stelle“
Aria for tenor
– M. P. Moreno: El gato montér – „Torero quiero se“
Duo for tenor and soprano
– Popular flamenco: Fandango
Flamenco dancers, singers and guitar
– M. de Falla: El Amor Brujo
La Canción del fuego fatuo for strano
Foto Josep Renalias, archiv
