Dramaturgicky bol koncert zložený z dvoch rozdielnych, nie však ostro kontrastujúcich častí. Otáznym sa možno mohlo javiť zaradenie Ligetiho oproti ostatným skladbám zhruba o pol storočia staršieho diela. Uvedenie kvartetu na samý záver sa však nakoniec, aj vzhľadom na vysokú kvalitu interpretácie, ukázalo ako skvelé riešenie. Z môjho pohľadu sa prvá časť koncertu dala vnímať ako reakcia na vonkajšie skutočnosti. Resch napríklad spracúva tvorbu rôznych umelcov, Pálka sa o svojej skladbe vyjadruje ako o reflexii okamihu, udalosti. Z toho potom plynul aj hudobný charakter skladieb a zodpovedajúce prevedenie: miestami impresionistické, vhodne odosobnené, niekedy však možno až príliš pragmatické. Druhá polovica bola potom skôr pohľadom do vnútra, a to najmä v prípade Štochlovho diela Pramen z jeskyně bezmoci. Vďaka hĺbke a veľmi úprimnej interpretácii sa najmä táto časť koncertu postarala o skutočne nevšedné momenty.
Ako prvá teda zaznela česká premiéra kvartetu rakúskeho skladateľa Geralda Rescha. Skladba nesie podtitul Kópie, čo odkazuje práve na súvis s opusmi iných autorov – a to aj tých z dávnejších období. V kompozícii sa tak ozývajú aj povedomé, tradičné postupy, vždy však prezentované z Reschovho svojského uhlu pohľadu. Už v tomto diele sa Ensemble Lux ukázal ako energický a dobre komunikujúci súbor. Tiež však bolo citeľné, že určite môže ukázať viac – možno sa to tak javilo aj kvôli miestami trochu popisnému charakteru skladby.
Český skladateľ Tomáš Pálka je jedným z členov spolku Konvergence. V jeho kompozícií Kraj Jitřenky sa kvartetu naskytol priestor na vytvorenie krehkej, prchavej atmosféry. Pálka tu využíva tie najsubtílnejšie techniky hry na nástroje a ani dramatickejšie miesta takisto nedosahujú výrazne expresívny charakter. V podaní Ensemble Lux šlo v prípade tohto diela o chvejivú ukážku azda tisícich odtieňov jemnosti.
Prvú časť koncertu uzavrela skladba la pureté de l’envie blanche od Thomasa Wallyho. Autor tu pracuje s prirodzenými harmonickými tónmi strún, kvôli dosiahnutiu širšieho spektra preto používa aj iné ladenie. Hoci som kompozíciu pred koncertom počula z nahrávky, naživo na mňa pôsobila celkom iným, oveľa pestrejším dojmom. Ak by som mala skladbu k niečomu prirovnať, spomenula by som si asi na diamant: presne modelované, čisté tvary a nezvyčajné farby mi vlastne pripomínali jeho hrany a odlesky.
V druhej časti koncertu sme najskôr počuli kompozíciu ďalšieho člena Konvergence Ondřeja Štochla, Pramen z jeskyně bezmoci. Autor v diele zachycuje duševnú uzavretosť a osamelosť spôsobenú nedostatkom pochopenia z okolia. Ide teda o kvartet s ponurou a sugestívnou atmosférou, ktorú včera umocnili aj interpreti. Tí sa so skladbou evidentne naozaj zžili a doviedli tak do dôsledku to, čo táto hudba už sama o sebe ponúka: veľmi autentický, znepokojivý obraz ľudského vnútra. Vyznenie pritom ostalo prirodzené a úzkosť či bezvýchodnosť teleso nikdy nepreexponovalo do gýčového pátosu.
Tentokrát naozaj zlatým klincom bolo záverečné číslo, už spomínaný Ligetiho Sláčikový kvartet č. 1 Metamorphoses nocturnes (Nočné premeny). Ide o relatívne ranú kompozíciu inšpirovanú ešte Bartókom – práve tento „bartókovsko-ligetiovský“ charakter sa napríklad v úsečnej artikulácii či dynamike podarilo ansámblu vykresliť skvele. To je však len zlomok z toho, vďaka čomu možno včerajšie prevedenie považovať za majstrovské: dôležitý podiel na tom mala napríklad tiež prepracovaná výstavba, nádherné vedenie melódií, neustále vzbudzovaný pocit vnútorného napätia či maximálne nasadenie hráčov. Výnimočný zážitok.
Večer tak splnil všetko, s čím sa na kvalitných podujatiach ráta: množstvo dojmov, emócii a najmä nových podnetov. Udalostí, na ktorých možno súčasnú hudbu počuť na tak vysokej úrovni stále nie je dosť veľa – o to viac si ich teda treba vážiť. Najbližší koncert pod záštitou Konvergence sa uskutoční už o necelé dva mesiace, 12. júna.
Hodnotenie autorky recenzie: 90%
Ensemble Lux
Koordinátor dramaturgie: Ondřej Štochl
17. apríla 2018 kostol sv. Vavrinca Praha
program:
Gerald Resch: Quartetto d’archi No. 2 „Kopien“
Tomáš Pálka: Kraj Jitřenky
Thomas Wally: la pureté de l´envie blanche
Ondřej Štochl: Pramen z jeskyně bezmoci
György Ligeti: Sláčikový kvartet č. 1 „Metamorphoses nocturnes“
