Korejský zázrak

Kórejský zázrak

U nás sa pod značkou „Južná Kórea“ vybaví najmä spoločnosť Kia Motors, alebo húfy čiernovlasých detí, ktoré perfektnou angličtinou zapĺňajú školy pre deti diplomatov a v pravidelných intervaloch aj ihriská a bratislavské plavárne. Intelekt a fyzická pripravenosť sú v tomto národe prvoradé. Veď preto napreduje takým úžasným tempom dopredu vo svetovej produkcii každého druhu! Kórejská republika – ako sa oficiálne volá pre nás tzv. Južná Kórea – je priemyselne vyspelý štát s vyše 48 miliónmi obyvateľov, pričom hlavné mesto Soul má 11 miliónov obyvateľov. Málokto z nás pozná túto krajinu lepšie a jej kultúru hlbšie, ale možno sa postupne nájdu našinci, ktorých láka nepoznané a priblížia nám podrobnejšie život juhokórejského poloostrova. Kultúra, priemysel a osobnosti Kórejskej republiky zatiaľ samé pomerne rýchlo do Európy – ako väčšina ázijských štátov. Jedným z umelcov, ktorých sme na pôde Slovenskej filharmónie počuli na recitáli 5. marca, bol mladučký, postavou malý, no umením veľký a už zrelý kórejský klavirista Chi Ho Han. Rodák zo spomínaného Soulu získal počiatočné i vysokoškolské vzdelanie v hlavnom meste Kórejskej republiky – Soule. Ale podobne, ako väčšina ázijských umelcov, si umelecké ambície prehĺbil v Európe (v Essene u Arnolda von Armina, neskôr na viacerých interpretačných majstrovských kurzoch). O jeho cenách na početných európskych súťažiach ani nejdem hovoriť: pre mňa bol najdôležitejší zážitok z jeho koncertu v Malej sále Slovenskej filharmónie. Škoda, že sa nenaplnila do posledného miesta. V ten večer sa totiž predstavil výnimočný umelec s brilantnou technikou v prstoch a neúnavnou fyzickou silou v ramenách, čo mu umožnilo vyhrať najťažšie akordické pasáže vo fortissime a v neuveriteľnom tempe (niekedy až nadbytočnom…), ako aj iné tajomstvá romantických skladieb bez akéhokoľvek vonkajšieho afektu. Tragickými a patetickými gestami sa totiž vyzbrojujú oveľa menší umelci, naznačujúc tak vypätie pri zdolávaní technických pasáží. Chi Ho Han nič také neprezentoval! Pritom v dielach Schumanna, Alkana, Scarlattiho a Liszta bolo nárokov požehnane. Celkovo preukázal lesk a brilantnosť veľkého romantického štýlu. Umelcom z východu veľkého ázijského kontinentu síce chýba genetické vybavenie pre detaily baroka a klasicizmu – ale sú učenliví, a tak rýchlo preniknú do tajov jednotlivých autorov, resp. špecifík starej hudby. Štýlovú delikatesu sme zatiaľ postrádali aj u Chi Ho Hana v Scarlattiho (1685-1757) jednočasťových Sonátach D dur a h mol, kde vadil romantický vzlet a priveľké dynamické vlnenie, ktoré v pôvodne čembalových sonátach nebolo možné realizovať. Pri všetkej perlivosti tónov sa nechal mladý Kórejčan unášať viac citmi než disciplínou jasu a priezračnosti barokovej hudby. Zato pravou „pôdou“ pre mladého Kórejčana boli romanticky rozbúrené a technicky nesmierne náročné opusy Roberta Schumanna (1810-1856) – najmä cca 25 minútová Humoreska B dur z vrcholného tvorivého obdobia nemeckého majstra. Tiež dramaturgický objav koncertu – ukážka z diela Schumannovho súčasníka Charlesa – Valentina Alkana (1813-1888), francúzskeho klaviristu židovského pôvodu. Ten, hoci sa pohyboval najmä v salónoch George Sandovej či vedľa Alexandra Dumasa a Victora Huga, sa priskoro stiahol do úzadia a rezignoval z kariéry klavírneho virtuóza. Zato zanechal pomerne bohatý kompozičný odkaz. Jeho hudba sa vyznačuje technickou náročnosťou, zmyslom pre humor a blízkosťou poetike Franza Liszta. Od Charlesa Valentina Alkana zahral kórejský klavirista skladbu Le festin d´Ésope, op. 39 z cyklu dvanástich etud. Sú napísané s ambíciou dosiahnuť desiatimi prstami veľkoleposť orchestrálneho zvuku. Chi Ho Han zahral poslednú – dvanástu etudu. V nej skladateľ zdôraznil pianistickú virtuozitu a príklad variačnej práce s jednoduchou melódiou (odtiaľ názov a inšpirácia Ezopom a jeho bájkami).

Vrcholom recitálu bola veľká Sonáta pre klavír h mol od Franza Liszta (1811-1886). V nej geniálny skladateľ a klavirista svojej doby priekopnícky zlúčil štyri časti sonáty do jednej, pričom ju celú vystaval z materiálu introdukcie. Dielo vyžaduje obrovskú technickú pripravenosť, ktorú Chi Ho Han ešte znáročnil priam diabolským tempom. Nie nadarmo znalci klavírnej literatúry prirovnávajú toto dielo k Danteho Raju či k faustovským inšpiráciam. Poslucháč v ňom nájde behy, trilky, krkolomné akordické pasáže, prírazy, dynamické finesy, vrcholy a iné efekty romantickej klaviristickej výbavy z čias vrcholného – zvlášť lisztovského – romantizmu. Je to mohutná hudobná katedrála, v ktorej sólista znásobil tiene a svetlo vynikajúcou pedálovou súhrou s klavírnym „vrškom“.

Budúcnosť tohto Európu brázdiaceho mladíka je určite skvelá. V prstoch i v srdci má všetko: obrovskú technickú prípravu, vášeň a energiu. Ak dokáže v budúcnosti prehĺbiť tieto danosti o štýlovú delikátnosť, určite bude patriť k „mount-everestovskej špičke“ svetových umelcov. Dostať sa na tento vrchol je však čoraz ťažšie. Príliš veľa umelcov – paradoxne najmä z Ázie – prichádza na svetové interpretačné pódiá…

Hodnotenie autorky recenzie: 80% 

Cyklus Hudobná mozaika
Chi Ho Han (klavír)
5. března 2013 Malá sála – Slovenská filharmónia Bratislava

program:
Robert Schumann:
-Humoreska op. 20
Charles Valentin Alkan: 
-Le festin d´Ésope op. 39 č. 12
Domenico Scarlatti: 
-Sonáta D dur K. 119
-Sonáta h mol K. 87
Franz Liszt:
-Sonáta pre klavír h mol S. 178

www.filharmonia.sk