Magnum mysterium na Bratislavských hudebních slavnostech

Magnum mysterium na na Bratislavských hudobných slávnostiach 

Ak si chce operný spevák zachovať hlasovú hygienu, musí si po čase oprášiť svoj repertoár a vrátiť sa k Mozartovi, ktorému (vzhľadom na repertoárovú ponuku na Slovensku) naposledy venoval systematickejšiu pozornosť počas štúdií spevu. Podobným nevyhnutným návratom pre zborové telesá, dnes čoraz viac interpretujúce veľké orchestrálno-vokálne opusy, je návrat k spevu a capella. V ňom sa prejaví najlepšie vokálna kultúra telesa, jeho schopnosť minuciózneho nuansovania, technicky správne posadený tón a čistota vokálnej línie v náročnom viachlase. Slovenský filharmonický zbor je medzinárodne uznávaným telesom, ktorý sa (zaiste aj preto, že je súčasťou Slovenskej filharmónie) v posledných rokoch presadil v zahraničí predovšetkým v náročných dramatických opusoch (v operách Richarda Wagnera, Modesta Petroviče Musorgského či Paula Hindemitha) i na domácej pôde (Rachmaninovove Nešpory, Krákovo oratórium Cirillo-metodiada). V programe 49. ročníka Bratislavských hudobných slávností sa však predstavil úplne inou dramaturgiou na samostatnom koncerte (2. októbra).Už názov koncertu Magnum mysterium naznačoval, že pôjde o koncert duchovnej hudby, z ktorej (ak chcem byť prísny vybočoval Marenziov ľúbostný madrigal Piango, che amor a snáď aj Jesenná pieseň od Janisa Ivanovsa). Celkove program obsahoval 15 zborových čísel, z toho tri sa spievali v sprievode organa (jeho zástoj bol však významnejší len v záverečnom hymnuse Mack Wilberga), ostatné a capella. V prvej časti koncertu odzneli ukážky pozdnorenesančných velikánov zborovej tvorby – Tomása Luisa de Victoriu, Lucu Marenzia, Giovanni Pierluigi da Palestrinu a Williama Byrda. Zbormajsterka Blanka Juhaňáková tentoraz nahradila pre ňu príslovečný temperament disciplinovanosťou a štýlovosťou súc si vedomá toho, že renesančná (i baroková) polyfónia neznáša dynamické skoky. Zbor viedla ku kultivovanému, no aj v pianissimách znelému tónu vytvárajúc pôsobivé harmonické štruktúry.Druhú časť večera tvorila duchovná hudba skomponované od druhej polovice 20. storočia s výnimkou známej skladby Randalla Thompsona Alleluia (z roku 1940), na ktorú publikum živo reagovalo. Okrem zboru Juraja Hatríka V domu otca mojevo, (ktorého uvedenie sám autor označil ako ozajstnú premiéru) a zboru Španiela Javiera Busta O magnum mysterium (rovnaký názov malo aj úvodné moteto de Victoriu) ostatné interpretované skladby pochádzali z pobaltského regiónu respektivo anglo-americkej hudobnej tvorby. Litva, Lotyšsko a Estónsko sú dnes zborovými veľmocami nielen v interpretácii ale aj v kompozícii zborových skladieb. V Miškinisovom Cantate Domino mohol zbor vzhľadom k oslavnému charakteru hudby uplatniť aj svoj farebný sýty tón v širšej dynamickej amplitude bez toho, že by sa spreneveril voči kultivovanosti a duchovnému charakteru skladby. Ave Maria v USA pôsobiaceho nemeckého skladateľ Franza Xavera Biebla síce pôsobí trocha prvoplánovo efektne, ale interpretácia mu dodala potrebnú dávku monumentality. V predvedení skladby spomínaného španielskeho autora ma zaujali pôsobivé crescendá a impozantne zvládnuté finále skladby. V publikom obzvlášť aplaudovanom spirituále Every Time… v aranžmáne Mosesa Georgea Hogana zazneli aj vďaka sólistke Kataríne Srokovej Kubovičovej nové štýlové prvky a efektný záver skladby nepokazila ani drobná intonačná nepresnosť posledného tónu. Altistka sa mi páčila aj v drobnom sóličku v hymnuse Jonathana Willcocksa Lord, male me an Instrument, ktorého interpretácia patrila k najemotívnejším momentom večera aj vďaka pôsobivého jednoduchého textu sv. Františka z Assisi. Je správne, že aj na tomto koncerte odznela skladba slovenského autora. Hatríkov madrigal pôvodne zamýšľaný ako súčasť scénického diela mal pravú staroruskú atmosféru a kompozičnú brilantnosť, ktorá sa preniesla aj do interpretácie skladby. Blanka Juhaňáková (známa aj svojimi vystúpeniami v Českej republike) počas celého koncertu viedla svoj zbor istým gestom, interpretáciu partov jednotlivých hlasových skupín dokonale skĺbila a dokázala obdivuhodne vypointovať osobitne záver každej skladby či už v jemnúčkom a intonačne čistom pianissime alebo v slávnostnom forte.

Slovenský filharmonický zbor prvé zo svojich dvoch vystúpení na Bratislavských hudobných slávnostiach (druhým bude Verdiho Requiem) zvládol na výbornú.

Bratislavské hudobné slávnosti 2013
Magnum Mysterium
Slovenský filharmonický zbor
Dirigent: Blanka Juhaňáková
Katarína Sroková Kubovičová (alt)
Pavol Oravec (tenor)
Ján Kiss (bas)
Marek Štrbák (organ)
2. října 2013 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
Tomas Luis de Victoria
Luca Marenzio
Giovanni Pierluigi da Palestrina
William Byrd
Morten Lauridsen
Vytautas Miškinis
Juraj Hatrík
Jānis Ivanovs
Randall Thompson
Urmas Sisask
Franz Biebl
Javier Busto
Moses Hogan
Jonathan Willcocks
Mack Wilberg

www.bhsfestival.sk

Foto archiv