Názov festivalu, ktorý navrhol v roku 1991 skladateľ Roman Berger, vysvetlil v skratke prvý predseda festivalového výboru – Ilja Zeljenka: „… hudba, umenie vôbec a akákoľvek tvorivá činnosť nemôže byť stimulovaná ani ideologicky, ani trhovo… To, že sa v názve festivalu objavilo Melos-Étos chce zdôrazniť etické, humanistické poslanie hudby vo svete…“.
Dramaturgia festivalu sleduje dve základné línie. Festival, ktorý sa profiluje ako autorský, dáva domácim autorom príležitosť premiérového uvedenia ich diel v rámci festivalových koncertov. Druhou líniou je propagácia domácej a najnovšej zahraničnej hudby v podaní špičkových interpretov a súborov zo Slovenska a zahraničia.
Pätnásty ročník podujatia prinesie 11 koncertov, na festivale zaznie vyše 40 diel, 8 svetových a 25 slovenských premiér. Predstavia sa na ňom domáci i zahraniční účinkujúci – súbory špecializujúce sa na interpretáciu súčasnej hudby. Podujatie predstaví tvorbu pre sólové nástroje, komorné ensemble, symfonické obsadenie a nemalý zástoj budú mať diela multimediálneho charakteru.
„Okrem ambície predstaviť novú resp. doteraz u nás nepredvedenú hudbu, zamerali organizátori festivalu (z hľadiska obsahového) pozornosť na konflikty súčasného sveta a pripomínajú i strety a napätia sveta nedávnej minulosti. Ozveny boja černošskej menšiny päťdesiatych rokov 20. storočia zaznievajú nástojčivo v diele Benjamina de la Fuente On Fire, November 89´ nachádza odraz v diele Dušana Martinčeka Prerušené ticho (Slovenská filharmónia, 8.11.), videoprojekcia Romitelliho Index of Metals nás núti k zamysleniu sa nad ekologickými limitmi nášho správania sa (Slovenský rozhlas, 11.11.). Otázky ľudskosti a otázniky nad spôsobmi vysporadúvania sa s bezprecedentným migračným pohybom z rozvojových a vojnou devastovaných krajín sveta nám vystavuje multimediálne dielo Yuvala Avitala Fuga Perpetua (Elektrárňa Piešťany, 15.11.).
Festival neprinesie iba aktuálne témy dneška, ale pochopiteľne aj rad diel z oblasti tzv. absolútnej hudby resp. opusy „autochtónneho“ charakteru. Určite ich nevnímame ako diela „druhého sledu“, ale ako náčrty a čiastkové odpovede na otázku: Quo vadis…. súčasná hudba?“ uviedol Igor Valentovič, riaditeľ Hudobného centra a člen festivalového výboru.
Festival bude otvorený koncertom Slovenskej filharmónie (8.11.), na ktorom sa pod taktovkou maďarského dirigenta Zsolta Nagya predstaví v sprievode domáceho orchestra vynikajúci slovenský klarinetista Martin Adámek. Mladý, iba 23-ročný hudobník je sólistom Ensemble Intercontemporain, jedného z celosvetovo najuznávanejších súborov súčasnej hudby založeného v roku 1976 Pierrom Boulezom. V roku 2017 sa Adámek podieľal na vzniku Alma Mahler Kammerorchestra a v roku 2019 sa stal držiteľom ceny Ľudovíta Rajtera. Koncert okrem spomienok na udalosti novembra ´89 poslucháčom sprostredkuje aj putovanie ako výraz pohybu, extázu ako jeho zastavenie i tie najokázalejšie, zvukovo najdrsnejšie prejavy avantgardy 50. a 60. rokov.
Melos-Étos s nadšením privíta aj Ensemble 2e2m (9.11.), ktorý je jedným z prvých a najznámejších francúzskych súborov zameraných na súčasnú hudobnú tvorbu. Vďaka niekoľkým stovkám premiér je tento ansámbel významný nielen na domácej ale i medzinárodnej scéne. Koncert venovaný tvorbe francúzskeho skladateľa Georgesa Aperghisa bude veľkou interpretačnou výzvou, ale variabilita tónov, farieb a zvukov v podaní ansámblu so špičkovými sólistami (Angèle Cemin – spev, Clément Caratini – klarinet, Elisa Humanes – bicie nástroje) je zárukou jedinečného hudobného zážitku.
Tretí festivalový deň (10.11.) bude patriť domácim interpretom, ktorí patria k popredným šíriteľom súčasnej hudby. V Mirbachovom paláci uvedie gitarový recitál Ondrej Veselý, ktorý pravidelne spolupracuje so skladateľmi z Belgicka, Talianska, Brazílie, Švédska, USA a Austrálie. Šesť strún v súčasnej hudbe si budú môcť návštevníci vypočuť prostredníctvom diel T. Kõrvitsa a P. Malovca, P. Vasksa, M. Lindberga, V. Bokesa a S. Sciarrina. V malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu vystúpi zoskupenie Quasars Ensemble, ktoré sa mimo iných predstavilo aj na najprestížnejšom pódiu súčasnej hudby – na legendárnych letných kurzoch v Darmstadte. Na festivale uvedie pútavý program zložený z diel C. Bauckholt, T. Hosokawa, D. O. Mosera, M. Jarrella a G. Ligetiho s hosťujúcimi sólistami – poľskou speváčkou Joannou Freszel a americkým flautistom Ericom Lambom.
Koncertné sály Slovenského rozhlasu ožijú (11.11.) súčasnou hudbou vďaka vystúpeniam EnsembleSpectrum a PHACE Ensemble. EnsembleSpectrum pod vedením Mateja Slobodu je typom „pierrotovského ansámblu“, ktorý prekračuje líniu medzi komorným, až intímnym hľadaním nežného zvuku a extrémne redukovaným orchestrálnym aparátom. Mnohostrannosť a určitá ekonomickosť takéhoto zoskupenia je kľúčová pre vývoj súčasnej komornej tvorby a skladateľov neustále podnecuje k hľadaniu nových kombinácií a zvukov.
Objavovanie nových zvukov je vlastné aj jednému z headlinerov festivalu – zahraničnému súboru PHACE Ensemble. Ansámbel, ktorý premiéroval viac ako 200 diel a každoročne vystupuje v najdôležitejších medzinárodných koncertných sálach a na festivaloch ako Avignon Festival, Berliner Festspiele, Elbphilharmonie Hamburg, King’s Place London uvedie na festivale video-operu pre soprán, ansámbel, multimediálnu projekciu a elektroniku An Index of Metals od Fausta Romitelliho. Dirigentskej taktovky sa ujme španielsky dirigent Nacho de Paz, ktorý má za sebou v rodnej krajine viac ako 300 svetových premiér (napr. Prometeo Luigi Nona alebo Gruppen od Karlheinza Stockhausena). Ako sólistka sa predstaví americká sopranistka Daisy Press. Speváčka má na konte spolupráce s vplyvnými skladateľmi ako S. Reich, B. Lang, G. Crumb a v súčasnosti je hlavnou vokalistkou známeho Brooklinského domu House of Yes.
Kurtágovu skladbu s názvom Kafka-Fragmente, ktorá patrí k skladateľovým najrozsiahlejším dielam, a zároveň má najviac miniatúrnych dielov – fragmentov, predstavia návštevníkom festivalu v slovenskej premiére (12.11.) poprední slovenskí interpreti Eva Šušková (soprán) a Milan Paľa (husle). Hudba jedinečným spôsobom pracuje s pamäťou poslucháča, ktorý je vtiahnutý do deja a spolu s dielom plynie od jeho začiatku až po jeho koniec. V úlohe režisérky sa predstaví Sláva Daubnerová, zakladateľka profesionálnej divadelnej platformy pod názvom P.A.T., ktorá sa už od roku 2006 orientuje výlučne na súčasné divadlo a tanec s využívaním nových médií. Je nositeľkou dvoch prestížnych ocenení DOSKY a niekoľkých cien slovenského Literárneho fondu, ocenení festivalu Nová dráma/New Drama či Ceny Nadácie Tatra banky. Jej inscenácie – performance boli pravidelne prezentované na prestížnych domácich festivaloch a reprezentovali Slovensko aj v zahraničí (USA, Rusko, Taliansku, Nemecko, Poľsko, Južná Kórea, Arménsko a ď.).
Po koncerte Ansámblu Asynchrónie (13.11.), na ktorom nahliadneme do minulosti prostredníctvom diel staršieho dáta, alebo diel, ktoré majú spomienkový charakter (skladby I. Fedeleho, M. Paľka, P. Javorku, P. Bizoňa, J. Iršaia a F. Donatoniho) bude nasledovať vystúpenie celosvetovo známeho belgického kvinteta Het Collectief v obsadení flauta, klarinet, husle, violončelo, klavír s charakteristickým a jedinečným zvukom. Vo svojom repertoári sa hudobníci hlásia k odkazu 2. viedenskej školy a záujem publika si získavajú aj odvážnymi spojeniami súčasnej a starej hudby.
Rezidenční umelci Rádia Devín (14.10) v zložení Martin Adámek (klarinet), Zuzana Biščáková (klavír), Jossalyn Jensen (viola) a Štěpán Filípek (violončelo), ktorého hráči sú sólistami i členmi popredných domácich i svetových orchestrov a komorných zoskupení na festivale predvedú program zložený z diel B. Milakovića, G. Kurtága, B. Kovácsa, J. Kolkoviča a H. Watkinsa.
Záverečný koncert festivalu (15.11.) bude patriť izraelskému súboru Meitar Ensemble. Zoskupenie uvedie icon-sonic operu Fuga Perpetua od izraelského skladateľa Yuvala Avitala. Dielo je reakciou na aktuálne spoločenské dianie vo svete, konkrétne problematiku utečenectva. Toto nové poňatie opernej koncepcie ako multimediálneho hudobno-dramatického diela zaznie na festivale v slovenskej premiére a pre jeho realizáciu bol špeciálne vybraný aj koncertný priestor, ktorým sa stane zrekonštruovaná priemyselná pamiatka Elektrárňa Piešťany.
