Mezinárodní baletní gala pro onkologii v SND

Nevieme dňa ani hodiny…

V Slovenskom národnom divadle sa 5. novembra uskutočnil už tradičný večer Umenie pre život, exkluzívne tanečné gala predstavenie na podporu Národného onkologického ústavu. Art for Live vzniklo z niekdajšej spolupráce riaditeľa NOÚ a predsedu Združenia priateľov NOÚ Jozefa Dolinského a vtedajšieho riaditeľa Baletu SND Mária Radačovského, ktorý aj tentoraz sedel spolu s nami v hľadisku.

Kooperácia pokračuje aj s novým vedením SND a súčasným riaditeľom Baletu Jozefom Dolinským, a tak dvaja Jozefovia Dolinskí zahájili dnes už jubilejný piaty ročník tohto významného podujatia. Nie je to však jediné výročie, ktoré sa slávilo vo štvrtok v SND. Do série tohtoročných výročí sa radí aj dvadsaťpäť rokov existencie novodobého Národného onkologického ústavu v priestoroch bývalého Štátneho ústavu národného zdravia na Klenovej ulici v Bratislave. Obaja riaditelia si uvedomujú silu a dôležitosť krásy umenia v súvislosti s liečbou fyzického i psychického zdravia. Umenie pre život má byť nielen vďakou všetkým tým, ktorí sa o zdravie onkologických pacientov starajú, ale aj estetickým darom pacientom, ich príbuzným a priateľom; chce byť impulzom a povzbudením k nádeji na život alebo jednoducho dôstojne stráveným večerom v objatí tanečnej krásy, na dokonalosť ktorej je tiež nutné vynaložiť maximálne úsilie, sebazaprenie a trpezlivosť. O tom, že riaditeľ NOÚ má blízko k umeniu, svedčia aj jeho aktivity skultivovania nemocničného prostredia výtvarnými dielami a v neposlednom rade aj spolupráca so Slovenskou poštou v zmysle vydania špeciálnej edície poštovej známky, ktorej tvorcom je akademický maliar prof. Róbert Jančovič.

Rakovina je choroba, ktorá desí predovšetkým svojimi nekompromisnými chápadlami, všeobecnou rozšírenosťou a bežným výskytom vo svojej samozrejmej zákernosti. Prichádza často drzo a nenápadne ako „hosť“, ktorý pri dverách nezvoní. Možno ju má sused, človek, s ktorým sa veziete ráno do práce v električke, možno niekto z vašich blízkych alebo ten, kto sedí vedľa vás v hľadisku divadla. Možno ste to dokonca vy. V NOÚ sú ľudia, ktorí sa ju spolu s pacientmi pokúšajú dôsledne potlačiť, odohnať, zdolať, zlikvidovať a chcú to robiť tak, aby prostredie, v ktorom sa o to každý deň snažia, bolo kultivované, estetické a čo možno najdôstojnejšie a najfamiliárnejšie.

Hodnotiť večer s tak brutálne silným posolstvom sa možno zdá byť až nepatričné. Avšak sme na pôde divadla, SND pozýva hostí, stavia dramaturgický plán baletného podujatia a v konečnom dôsledku profiluje jeho kvalitu práve výberom účinkujúcich a programu. Nie je zanedbateľné, ako to celé v konečnom dôsledku vyzerá, aké výkony na javisku odznejú, akú emóciu vyšlú umelci smerom k divákom.

Večerom sprevádzal divadelný herec par excellence Robert Roth, ktorý „priznal“ trasúce sa ruky faktu, že nie je moderátor. Vtrhol na javisko nekonformne, akoby si odskočil zo šatne, v ležérnom obleku, so spustenou kravatou a strapatým účesom. Tak, ako to jemu prináleží – ľudsky, pravdivo, bez teatrálnych elementov (aj keď tie vie krásne zahrať). Rothovi vždy uveríme, lebo je človekom, a preto voľba „moderátora“ večera bola tentoraz viac než správna. Po úvodných príhovoroch, filmovej projekcii o činnosti NOÚ a krste poštovej známky už patrilo javisko výlučne tanečným číslam, ktoré sa trúsili za sebou v plynulom tempe a bez prestávky v pružnej a časovo prijateľnej komplexnosti programu.

Okrem sólistov Baletu SND sme mali možnosť vidieť Silviu Azzoni (taliansky pôvod), prvú sólistku Hamburského baletu; Remi Wortmeyera (austrálsky pôvod), prvého sólistu Holandského národného baletu; Anu Tsygankovu (ruský pôvod) a Jozefa Vargu (slovenský pôvod), prvých sólistov Holandského národného baletu; Jolandu Correu a Joela Carrena (obaja kubánskeho pôvodu), prvých sólistov Den Norske Opera & Ballet; Mariu Kochetkovu (ruský pôvod), prvú sólistku American Ballet Theatre; Kristinu Kretovu (ruský pôvod) a Artema Ovcharenka (ukrajinská národnosť), prvých sólistov Veľkého divadla v Moskve; a spomínaných sólistov Baletu SND – Rominu Kolodziej (poľská národnosť), Erinu Akatsuku (japonská národnosť), Artemyja Pyzhova (ruský pôvod), Yuki Kaminaku (japonská národnosť), ktorí sú zastúpení zahraničnými tanečníkmi, takže večer navodzoval dojem maximálneho medzinárodného obsadenia. Vskutku jediným tancujúcim Slovákom bol Jozef Varga, ktorý je však sólistom Holandského národného baletu.

V prípadoch gala večerov sa prirodzene zvykne porovnávať, vždy záleží na skladbe pozvaných (aj zohnaných a zaplatených) tanečníkov, na voľbe tanečných čísiel a celkovej réžii podujatia. Tá bola v rukách ruského choreografa Vasilija Medvedeva, čo už vopred v zmysle jeho naturelu a štýlu predpokladalo vizuálnu výpravnosť, disciplínu, ale aj akési farebné, technické aj cirkusové (bez pejoratívneho významu) znenie. Scéna bola použitá z nedávno uvádzaného baletu Korzár – našu recenziu nájdete tu (scéna Pavol Juráš), pričom tvorcovia večera použili najokázalejší (ale aj najgýčovejší) obraz Oživeného sadu. Dramaturgia večera zaradila hneď tri vstupy z baletu Korzár (Vals a adagio z III. dejstva, Pas d′action z II. dejstva, Kódu z III. dejstva), čo predznačilo aj vizuálnu dominanciu. Náročnosť stavby, pochopiteľne, nedovoľovala premeny, takže v tomto „prostredí“ sa odtancoval celý večer, čo v niektorých prípadoch pôsobilo nesmierne rušivo – predovšetkým Klavírny koncert G dur (2. časť) by si vyžadoval viac scénografickej čistoty, rovnako podivne pôsobili Romeo a Júlia zamilovane pobehujúci medzi palmovou džungľou. Mimovoľne sa mi vybavilo baletné gala (Gala des Étoiles) pri príležitosti zakončenia výstavy Expo 2015 v Teatro alla Scalla v Miláne vysielané pred pár dňami aj na ČT art, ktoré si vskutku vystačilo s neutrálnou čistou scénou, ktorá dávala vyznieť predovšetkým excelentným tanečným výkonom baletných hviezd. Nemali by sme porovnávať neporovnateľné, nemohol som si však túto poznámku odpustiť.

Gala večer ohraničili skôr dekoratívne a opticky atakujúce scény (Vals a adagio z III. dejstva a Kóda z III. dejstva z baletu Korzár), ktoré ponúkli skupinovú tanečnú estetiku sólistiek a zboru Baletu SND, žiačok TKEJ a fragmentálnych vstupov prvej sólistky baletu SND Rominy Kolodziej a sólistky baletu SND Eriny Akatsuky. Romina Kolodziej (hoci sa stala súčasťou aj filmovej projekcie NOÚ a následne akoby „vypadnuvšia z filmu“ fungovala aj ako asistentka na nosenie obálok) sa tentoraz nestala dominantnou večera, ako to zvyčajne v jej prípade na domácej pôde býva. Výkonmi ju „prevalcovali“ hosťujúce hviezdy. A tak tanečné gala sa skutočne začalo viac menej až Klavírnym koncertom G dur (2. časť) v choreografii Christophera Wheeldona na hudbu Maurice Ravela v prevedení Anny Tsygankovej a Jozefa Vargu, prvých sólistov Holandského národného baletu s nesmierne citlivým klavírnym sprievodom Aleny Hučkovej. Tento mimoriadne esteticky pôsobiaci pár sa spočiatku akoby nedokázal stotožniť s prostredím a divákom tiež chvíľu trvalo vyselektovať to vizuálne nepodstatné, ale zároveň nástojčivé.

Tsygankova a Varga predviedli príťažlivú choreografickú skladbu s nasadením, kreáciou, nehou a atmosférou, ktorá však gradovala postupne a pomaly sa vyvíjala do atraktívnej tanečnej formácie plnej grácie, i emotívneho odkazu v striedmej nenápadnosti a lyrike. Tóny klavíra v Ravelovej nálade napokon vykerovali aj uspokojivý tanečný i výrazový prejav v akejsi príjemnej melanchólii.

Pas d′action z II. dejstva baletu Korzár v choreografii Vasilija Medvedeva podľa Mariusa Petipu nás opäť vrátil do farebnej výpravnosti a prezentácie tanca výsostnej klasickej techniky. Drobunká tanečnica, prvá sólistka American Ballet Theatre Maria Kochetkova, predviedla mix ruského i amerického tancovania, jej prejav bol profesionálne nastavený a suverénne odtancovaný. Vskutku výraznými „sekundantmi“ jej boli sólisti baletu SND Artemyj Pyzhov a Yuki Kaminaka, ktorí jej hrdo konkurovali sériou elegantných a náročných skokov, zvlášť Kaminaka si získal publikum takmer akrobatickým prevedením a strhujúcim tempom, do ktorého vložil maximum nasadenia a skokovej horlivosti.

Táto časť večera zrejme ukolísala tých, ktorí aj bez emočného základu ocenia skôr prezentáciu techniky a nechajú sa namotať na atraktivitu piruet. Nežnejším a nesporne emotívnejším partom bolo krásne s krehkosťou citu lásky zatancované Pas de deux z 1. dejstva baletu Romeo a Júlia v choreografii Rudi van Dantziga na strhujúcu hudbu Sergeja Prokofieva v interpretácii Silvie Azzoni, prvej sólistky Hamburského baletu, a Remi Wortmeyera, prvého sólistu Holandského národného baletu. V rámci vekového priemeru to bola asi najstaršia Júlia, akú sme kedy videli, napriek tomu však nepostrádala dievčenskú nevinnosť, hoci disponovala prirodzene aj emočnou skúsenosťou. Wortmeyer jej bol nadmieru hravým, sviežim, ale predovšetkým vášnivým Romeom plným temperamentu a mladíckeho ľúbostného nadšenia. Pár zatancoval choreografiu s gracióznou ľahkosťou v dvíhaných figúrach, s výrazovou radosťou a prirodzeným nadšením využívajúc dokonalosť paží a pružnosť tiel.

Návratom k ruskému lesku, tanečnej i vizuálne okázalej komplexnosti bolo Pas d′action z III. dejstva baletu Modrofúz (Grand Pas de Electrique) v choreografii Vasilija Medvedeva podľa Mariusa Petipu na hudbu Petra Schenka. Piata choreografia zo siedmich v naštudovaní Vasilija Medvedeva (i v jeho réžii) vyprofilovala z gala vlastne akýsi Medvedevov večer scénograficky zadefinovaný „jeho“ Korzárom. V Modrofúzovi (tentoraz v pôsobivých kostýmoch Pavla Juráša) sa zaskveli vedúca sólistka a prvý sólista Veľkého divadla v Moskve Kristina Kretova a Artem Ovcharenko. Predovšetkým Ovcharenko okúzlil charizmou, ovládol publikum neskrývaným sebavedomím i elegantnou ľahkosťou a akousi mimovoľnosťou skokov.

Nepochybne vrcholom večera a zrejme tanečne i výrazovo najkvalitnejším a najpôsobivejším výkonom (minimálne z môjho pohľadu) sa stali prví sólisti Nórskeho národného baletu Jolanda Correa a Joel Carreño.

Hoci prileteli z chladnej Škandinávie, priniesli so sebou naturelu príznačný kubánsky temperament, ale aj skvelú techniku. Pas de Dian z II. dejstva baletu Esmeralda na hudbu Cesare Pugniho (choreografia Yuri Burlaka, Vasilij Medvedev podľa Mariusa Petipu a Agrippiny Vaganovej) si oprávnene vyslúžilo ovácie divákov. Bola to rozhodne kvalitatívne najprofesionálnejšia časť večera.

Záver bol akýmsi tanečným defilé všetkých účinkujúcich vystriedaných na scéne v plynulom tempe ako na krasokorčuliarskom varieté.

Čo teda tentoraz zadefinovalo gala – Umenie pre život (okrem svojho primárneho posolstva) v zmysle tancovania? Korzárovskú výpravnosť i ducha, viac menej ruskú školu, Medvedevov rukopis a dramaturgickú kombinatoriku v „kúzlení“ s tanečnými hosťami. Popri elegantnom, čistom a na výkony extrémne kvalitnom Gala de Étoile v milánskom Teatro alla Scalla, kde človek takmer nedýcha, by asi každé gala zbledlo. SND stavilo na vizuálny efekt, viac menej nebaletné publikum (hoci si ho nenechala ujsť ani naša tanečná odborná obec) a na jednu kartu vytiahnutú z rukáva, ktorou bol Vasilij Medvedev. Priznávam, že som pôvodne išla na tento Art for Life s malým dešpektom a bez extrémnych očakávaní. Uznávam (hoci cítiť isté podlinky z mojej recenzie), že večer nebol zvláštnym sklamaním a v niektorých momentoch vskutku príjemne prekvapil.

Napokon, i keď bolo predstavenie baletné, vo význame apelu tu išlo o niečo celkom iné. Spríjemniť čas tým, ktorí ešte žijú, bojujú a žiť chcú, a tým, ktorí im v tom (akýmkoľvek prijateľným spôsobom) pomáhajú. Nie vždy to vyjde, ale aj takýmito podujatiami sa spoločne pokúšame o to, aby to vyšlo stále častejšie.

Odchádzajúc z gala večera na podporu Národného onkologického ústavu, dostáva jeden z mojich priateľov trpkú SMSku na mobil o úmrtí svojej dvadsaťšesťročnej spolužiačky v dôsledku dlhotrvajúceho onkologického ochorenia. Ťažko v takejto chvíli reagovať, a preto nikto z nás ani nereaguje. Mimovoľne sa mi vynára ono biblické „preto bdejte, lebo neviete dňa ani hodiny“. Umenie pre život – Art for Life – chce byť impulzom aj symbolom takéhoto bdenia. V tom je jeho pokora, význam i dôležitosť.

Hodnotenie autorky recenzie: 70 %

Umenie pre život
5. jubilejný ročník exkluzívneho tanečného gala predstavenia na podporu Národného onkologického ústavu
Hudobné naštudovanie: Alexander Anissimov
Dirigent: Alexander Anissimov
Réžia tanečnej časti: Vasilij Medvedev
Baletný majster: Stanislav Fečo
Scéna a kostýmy (Modrofúz, Korzár): Pavol Juráš
Večerom sprevádzal: Robert Roth
Účinkovali (hostia): Silvia Azzoni (prvá sólistka Hamburského baletu), Remi Wortmeyer (prvý sólista Holandského národného baletu), Ana Tsygankova a Jozef Varga (prví sólisti Holandského národného baletu), Jolanda Correa a Joel Carreño (prví sólisti Den Norske Opera & Ballet), Maria Kochetkova (prvá sólistka American Ballet Theatre), Kristina Kretova a Artem Ovcharenko (prví sólisti Veľkého divadla v Moskve)
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
Sólisti a zbor Baletu SND
Žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave
(v spolupráci s RTVS a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu)
5. novembera 2015 nová budova Slovenského národného divadla Bratislava

program:
Vals a adagio z III. dejstva baletu Korzár (Oživený sad)
Choreografia: Vasilij Medvedev podľa Mariusa Patipu
Hudba: Léo Delibes
Účinkujú – Romina Kolodziej, sólistky a zbor Baletu SND, žiačky TKEJ

Klavírny koncert G dur (2. časť)
Choreografia: Christopher Wheeldon
Hudba: Maurice Ravel
Účinkujú – Anna Tsygankova a Jozef Varga, Alena Hučková (klavír)

Pas d′action z II. dejstva baletu Korzár
Choreografia: Vasilij Medvedev podľa Mariusa Petipu
Hudba: Adolphe Ch. Adam, R. Drigo, J. Gerber, A. Saint-Léon
Účinkujú – Maria Kochetkova, Artemyj Pyzhov a Yuki Kaminaka

Pas de deux z 1. dejstva baletu Romeo a Júlia
Choreografia: Rudi van Dantzig
Hudba: Sergej Prokofiev
Účinkujú – Silvia Azzoni, Remi Woertmeyer

Pas d′action z III. dejstva baletu Modrofúz (Grand Pas de Electrique)
Choreografia: Vasilij Medvedev podľa Mariusa Petipu
Hudba: Peter Schenk
Účinkujú – Kristina Kretova, Artem Ovcharenko
Ďalej účinkujú – Chelsea Andrejic, Blanka Páldi, Maria Rudenko, Alexandra Shalimova, Igor Leushin, Jonatan Lujan, Samuel Price, Leonard Šimek

Pas de Dian z II. dejstva baletu Esmeralda
Choreografia: Yuri Burlaka, Vasilij Medvedev podľa Mariusa Petipu a Agrippiny Vaganovej
Hudba: Cesare Pugni
Účinkujú – Jolanda Correa a Joel Carreño

Kóda z III. dejstva baletu Korzár (Oživený sad)
Choreografia: Vasilij Medvedev podľa Mariusa Petipu
Hudba: Léo Delibes
Účinkujú – Romina Kolodziej, Erina Akatsuka, sólistky a zbor Baletu SND, žiačky TKEJ

www.snd.sk