Minimalismus a maximalismus. Marko Ivanović s Českou studentskou filharmonií

Je minimalistická hudba Steva Reicha skutočne tak vzdialená od skladieb Ludwiga van Beethovena, maximalistu vo všetkých smeroch? Túto otázku si kladie dirigent Marko Ivanović spolu s Českou studentskou filharmóniou a muzikológom Petrom Kadlecom v rámci štvrtého koncertu edukačnej rady Českej filharmónie, Čtyři kroky do nového světa. Táto rada je určená primárne pre dospievajúce publikum. Mimoriadny večerný koncert 10. mája však ukázal, že rovnako dokáže zaujať aj dospelého poslucháča. Vďaka sympatickej neformálnosti hlavných protagonistov, zaujímavému programu a presvedčivému výkonu orchestra (zloženého prevažne z hráčov Českej filharmónie a z jej Akadémie) sa podarilo vytvoriť jedinečný večer.

Edukačné koncerty sú kategóriou, ktorú sa málokedy podarí uchopiť správne. Príliš seriózne podujatia, ktoré chcú za každú cenu poskytnúť čo najviac faktov, sa rýchlo stávajú nezaujímavými – v prípade násťročných poslucháčov to platí dvojnásobne. Na druhej strane, prehnané popularizovanie v snahe priblížiť sa publiku vyznieva neprirodzene, a zvlášť vážnej hudbe veľmi nepristane. Práve preto spôsob, akým vzdeláva Česká filharmónia, stojí za zmienku. Marko Ivanović a Petr Kadlec dokážu celú sálu rozosmiať, informovať aj prinútiť premýšľať a reagovať. A to všetko veľmi šarmantným spôsobom.

Prvá polovica koncertu bola venovaná minimalizmu. Obecenstvo dostalo príležitosť si techniky tohto smeru aj vyskúšať, keď celá sála, vrátane orchestra, tlieskala rytmický motív na princípe Reichovej Clapping Music. Predovšetkým však táto časť koncertu patrila inému dielu Steva Reicha, Eight Lines. Skladba je zložená len z niekoľkých opakujúcich sa motívov (patternov), ktoré sú však v jej priebehu nenápadne pozmeňované. Trvanie diela je približne pätnásť až dvadsať minút. Obsadenie kompozície tvoria dve sláčikové kvartetá, flauta, pikola, klarinet, basklarinet a dva klavíry, ktorých part tvorí akúsi kostru celej skladby. Ako sa o diele s úsmevom vyjadril Marko Ivanović, počas počúvania tohto diela prejde človek viacerými fázami. Chvíľu si myslí, že už to nevydrží, potom však môže prísť úplne iný stav, kedy si v navonok jednotvárnom hudobnom toku všimne aj tie najmenšie zmeny.

Práve tento pocit si vďaka prevedeniu Českej študentskej filharmónie mohlo publikum vychutnať. Ansámbel hral veľmi presne a vyrovnane, bez čoho by takáto skladba nevyznela. Ku koncu som už naozaj rozpoznávala každý detail a dokonca som si po skončení skladby uvedomila, že by som rada počúvala ďalej. Je skvelé, že tvorcovia programu vybrali práve takéto dielo, keďže nebýva bežnou súčasťou koncertného repertoáru. Marko Ivanović s Petrom Kadlecom navyše o Eight Lines hovorili tak, aby obecenstvo porozumelo štruktúre a zámeru diela. Verím, že aj týmto spôsobom si poslucháči môžu nájsť cestu k takým hudobným prejavom, aké žiaľ ešte aj dnes mnohí zavrhujú.

Protipól k Stevovi Reichovi predstavuje v rámci koncertu Ludwig van Beethoven a jeho Siedma symfónia. Marko Ivanović s Petrom Kadlecom najskôr v tretej a následne v druhej a štvrtej časti symfónie poukazovali na jednotlivé hudobné myšlienky. Tie napríklad nechali návštevníkom zaspievať. Cieľom bolo tieto motívy porovnať s minimalistickou hudbou. Základné hudobné myšlienky v Beethovenových skladbách totiž sami o sebe vyznievajú skutočne celkom minimalisticky. Hostitelia večera však zdôrazňujú základný rozdiel medzi Beethovenom a Reichom. Tento rozdiel spočíva v spracovaní týchto myšlienok. Kým Reich ich mení minimálne, v detailoch, Beethoven s nimi narába „maximalisticky“. Zasadzuje ich do rôznych kontextov, dáva im stále inú funkciu, prisudzuje veľkú úlohu dynamike a podobne.

Tento nezvyčajný pohľad na Beethovena v praxi predstavilo prevedenie jednotlivých častí symfónie. Orchester naozaj dobre pracoval s dynamikou a nechal vyznieť zaujímavé detaily. Nezabudol pri tom však ani na výstavbu celku, čo sa prejavilo najmä v gradačných úsekoch slávnej druhej časti. Do tretej a štvrtej časti zas spolu s dirigentom vložili potrebnú energiu a radosť. V interpretácii sa nestratila ani práca s rytmickými motívmi, tak dôležitá pre toto dielo. Vytknúť by sa dali snáď len občasné intonačné zaváhania v dychovej sekcii.

Koncert bol z môjho pohľadu prínosný vo viacerých smeroch. Na jednej strane dal priestor menej hrávanej hudbe, na druhej strane ponúkol originálny náhľad na tak obľúbené dielo, akým je Beethovenova Siedma symfónia. Celý večer sa navyše niesol vo veľmi príjemnej atmosfére. Česká filharmónia mladým ľuďom (a nielen im) približuje hudbu naozaj výbornou cestou.

Hodnotenie autorky recenzie: 95 %

Štyri kroky do nového sveta
Minimalizmus a maximalizmus
Dirigent: Marko Ivanović
Sprievodca: Petr Kadlec
Česká študentská filharmónia
4., 5., 11. mája 2017 10 hod. a 10. mája 2017 19.30 hod. Dvořákova sieň Rudolfinum Praha
(napísané z koncertu 10. 5. 2017)

program:
Steve Reich:
– Clapping Music
– Eight Lines
Ludwig van Beethoven: Symfónia  č. 7

www.ceskafilharmonie.cz