Neni koncert ako koncert
Zaujal ma reklamný banner na internete, ktorý propaguje koncert Berlínskych filharmonikov s dirigentom Sirom Simonom Rattlom v novembri v Obecnom dome v Prahe. Atraktívna hudobná udalosť iste nie malého významu. Jedná sa u šnúru koncetrov, ktoré Berlínski filharmonici odohrajú po východných metropolách Európy na pripomienku pádu železnej opony. V Prahe ho organizuje a zaštituje festival Pražské jaro. Nahliadol som do online predaja vstupeniek a v nemom úžase som zistil, že tie najdrahšie sú za šesť tisíc deväťsto korún českých, to jest dvesto päťdesiat euro.
Tak som sa pozrel, koľko by ma lístky na tento koncert stáli priamo na domácej pôde v Berlíne. A zistil som, ze najdrahšie lístky na tento koncert sa predávali za deväťdesiat päť euro, čo je dvetisíc šesťsto korún českých. A tak som hľadal ďalej. V Budapešti bude stáť nejlepšie miesto devätnásť tisíc deväťsto forintov, v prepočte tisíc sedemsto osemdesiatdva korún českých, Varšava vychádza na dvetisíc dvesto sedemdesiat korún českých…
Ďalej som už nepokračoval. Čím to je, že zaplatíme za rovnaký koncert viac ako trojnásobok ceny, čo inde? Čím je Pražský Obecný dom iný ako Berlínska koncertná sieň na Karajan Strasse?
Snáď len počtom snobov, ktorí si na koncert vstupenky za túto cenu kúpia a potom budú behom koncertu znudene písať smsky a podupkávať si do rytmu Beethovenovej deviatej.
Mimochodom, ak máte chuť stráviť pekný jesenný víkend napríklad v Budapešti – neváhajte. Vstupenky ešte sú, cesta autobusom vás stoji dvadsať eur, za slušný hotel tam dáte tak asi deväťdesiat euro a nezabudnite si užiť termálne kúpele. To, čo vám zostane z rozdielu za vstupenku v Prahe, môžte dať ako sponzorský dar nejakému hudobnému festivalu – napríklad Pražskému jaru.
I váš text v této rubrice uveřejníme. Naše adresa: [email protected]
Foto archiv
