Ohlédnutí za Bratislavou v pohybe (3): Keep going, diva. O ženské síle, která se nedá obléknout do jedněch šatů

Věta, která mi zůstala v hlavě i poté, co zhasla světla. Pět žen, čtyřicet šatů a nekonečné množství způsobů, jak být sama sebou. Představení Maldonne francouzské choreografky Leïly Ka se v rámci jubilejního 30. ročníku festivalu Bratislava v pohybu, který se dramaturgicky zaměřil právě na Francii, stalo třešničkou na tanečním dortu. Je oslavou ženskosti, která se nevejde do jedné siluety, jedné emoce ani jedné společenské představy. A když se večer chýlil ke konci, bylo jasné, že to nejlepší teprve přijde.

Melánia Ondrejčíková
10 minut čtení
Bratislava v pohybe 2026 – Leïla Ka: Maldonne, Nová budova SND (foto Juraj Žilinčár)

Už samotný začiatok naznačil, že Maldonne nebude potrebovať veľa na to, aby si získala pozornosť. Za zatiahnutou oponou sa postupne zosilňoval dunivý elektronický rytmus. Svetlo v hľadisku zhaslo a hudba náhle ustala. Po odhrnutí opony zostalo ticho, tma a jemné svetlo, v ktorom stálo päť interpretiek. Z nepatrných gest sa začal rodiť pohybový mechanizmus pripomínajúci plač. Telá sa akoby zajakávali, opakovali jednotlivé pohyby a postupne medzi sebou nadväzovali vzťahy. Gestá, spočiatku pôsobiace celkom civilne a spontánne, sa pomaly začali prepájať, stretávať a synchronizovať.

Fascinujúce bolo sledovať, ako tento mechanizmus vzniká priamo pred divákom. Choreografia Leïly Ka pracovala s princípom opakovania, z ktorého dokázala vyťažiť prekvapivo veľké množstvo pohybových aj emocionálnych odtieňov. To, čo sa spočiatku javilo ako jednoduché gesto, sa postupne premieňalo, vrstvilo a nadobúdalo nové významy. Akoby sa jeho možnosti nemali kde skončiť, a predsa ich interpretky dokázali zakaždým posunúť o kúsok ďalej. Do pohybového materiálu vstupovali rôzne telesné polohy, asociácie každodenných činností, ale aj náznaky intimity či sexuality. Výrazným rytmickým prvkom sa pritom stal samotný dych. Interpretky z neho vytvárali zvukovú štruktúru, ktorá sa niesla celým priestorom hľadiska a postupne nadobúdala takmer hudobnú kvalitu.

Bratislava v pohybe 2026 – Leïla Ka: Maldonne, Nová budova SND (foto Juraj Žilinčár)
Bratislava v pohybe 2026 – Leïla Ka: Maldonne, Nová budova SND (foto Juraj Žilinčár)

Prvá časť postupne gradovala, až sa do nej vrátila elektronická hudba z úvodu. Po krátkom zmiznutí zo scény sa tanečnice objavili v nových šatách a pokračovali v pohybe, tentoraz v prísnom rytme techno hudby. Nasledovala pasáž, ktorá mohla na prvý pohľad pôsobiť staticky, no práve jej precíznosť ma mimoriadne zaujala. Každý pohyb, každé načasovanie a každá zmena v spoločnej formácii pôsobili premyslene. V tejto disciplíne bolo cítiť obrovské množstvo práce – nielen na strane choreografky, ale aj samotných interpretiek. Ich schopnosť udržať presnosť, napätie a sústredenie v opakujúcom sa materiáli bola obdivuhodná.

Po prísne rytmickej pasáži sa atmosféra mení. Tanečnice si vyzliekajú župany a búchajú nimi o zem, akoby sa v nich nahromadila frustrácia, ktorú už nedokážu udržať pod kontrolou. Ich gestá sú nervózne, prudké, takmer detsky vzdorovité. Vzápätí sa však čosi zlomí. Župany si znovu oblečú, starostlivo si upravia oblečenie a vrátia sa do uhladeného obrazu, akoby sa pred chvíľou vôbec nič nestalo. Tento krátky moment vo mne zanechal dojem, že pod dokonale upraveným zovňajškom sa môže skrývať poriadny vnútorný chaos. Stačí chvíľa, aby sa všetko rozpadlo – a ďalšia, aby sme sa pokúsili opäť vyzerať, že máme veci pod kontrolou.

Keep going, diva. Kde sa končí ženská sloboda a začína stereotyp?

V piesni Je suis malade od Lary Fabian tanečnice synchronizujú pohyby pier s textom a postupne prekračujú hranicu medzi kontrolovanou interpretáciou a emocionálnym výbuchom. Ich prejav sa stupňuje až do takmer hysterického vykrikovania, aby sa následne pokúsili znovu upokojiť. Scéna vo mne vyvolávala protichodné reakcie: chvíľami som sa smiala, chvíľami mi bolo dianie na javisku nepríjemné a napokon mi interpretiek začalo byť ľúto.

Zároveň som si kládla otázku, či sa dielo, ktoré tak výrazne pracuje s mnohorakosťou ženskej skúsenosti, v tejto scéne nevracia k obrazu emocionálne nestabilnej ženy, ktorý kultúra opakovane reprodukuje. Je to pravdivý obraz? Určite môže byť. Problémom však nie je jeho samotná prítomnosť, ale skôr otázka, čo nové nám tento obraz ponúka a či ho inscenácia dokáže prekročiť. Scéna bola vtipná, miestami nepríjemná a emocionálne vyhrotená, no zároveň vo mne vyvolala pochybnosť, či sa v snahe ukázať všetky podoby ženskosti napokon nevraciame k stereotypu, od ktorého sa chceme vzdialiť.

Podobnú otázku si kladiem aj pri očakávaniach, ktoré sa spájajú s umeleckými dielami o ženách a ženskosti. Keď sa o nich hovorí ako o výpovedi o slobode či identite, prirodzene očakávame, že narušia naše zaužívané predstavy. Možno očakávame nový obraz ženy, ktorý sa nebude musieť obhajovať vzdorom, zraniteľnosťou ani neustálym dokazovaním vlastnej sily. Možno len možnosť vidieť ženskosť bez potreby zaradiť ju do ďalšej kategórie.

Potlesk pre každú z nás

Lipsyncový koncert sa končí teatrálnym odchodom a opätovným príchodom interpretiek v ďalšej vrstve kostýmov. Tentoraz pripomínajú primabaleríny, ktoré si prichádzajú po zaslúžený potlesk. Nepripomínajú ich však kostýmami, ale spôsobom pohybu. Ukláňajú sa, komunikujú s publikom a užívajú si žiaru reflektorov. Scéna je hravá, no zároveň vo mne otvára ďalšiu otázku: existuje tanečný štýl, ktorý súčasný tanec nepotreboval v určitom momente osvojiť, reinterpretovať alebo parodovať? Vzťah súčasného tanca k baletnej tradícii je, samozrejme, témou na samostatnú diskusiu. Zaujímavé však je, ako sa v Maldonne aj takáto krátka scénická citácia stáva súčasťou širšej hry s identitou, pózou a tým, ako sa žena prezentuje pred publikom.

Pomaly sa začínajú vracať k pohybovým mechanizmom z úvodu. Zrazu sa za nimi na priehľadných lankách spustí päť háčikov. Tanečnice si prirodzene vyzliekajú vrchnú vrstvu šiat a vešajú ju na ne, akoby išlo o samozrejmú súčasť choreografie. Zostávajú v čiernych šatách a pokračujú v skupinovom kvintete, ktoré sa rozvíja naprieč priestorom.

Bratislava v pohybe 2026 – Leïla Ka: Maldonne, Nová budova SND (foto Juraj Žilinčár)
Bratislava v pohybe 2026 – Leïla Ka: Maldonne, Nová budova SND (foto Juraj Žilinčár)

Dôležité je aj prepojenie pohybu s kostýmom, ktorý v Maldonne nefunguje ako obyčajný vizuálny doplnok, ale stáva sa integrálnou súčasťou choreografického uvažovania. Kostýmy navrhla samotná Leïla Ka a ich prepojenie s pohybovým materiálom je citeľné v priebehu celej inscenácie. Odevy neplnia iba funkciu vizuálnej premeny, ale ponúkajú nové impulzy, menia možnosti tela a vytvárajú situácie, z ktorých vzniká ďalší pohybový materiál. Pestrosť šiat pritom nepôsobí samoúčelne. Princíp ich využitia je jednoduchý, no práve v tejto jednoduchosti spočíva jeho účinnosť. Odev sa stáva partnerom tela, predmetom manipulácie aj zdrojom choreografickej predstavivosti. Sledovať, ako sa z kostýmu stáva aktívna súčasť pohybu, bolo jedným z najzaujímavejších momentov inscenácie.

Táto pasáž sa postupne končí tým, že tanečnice jedna po druhej vypadávajú z formácie – niektoré miznú v zákulisí, iné akoby sa nechali vyčerpaním stiahnuť k zemi. Opäť sa vraciame k princípu opakovania, tentoraz však s odlišnou dynamikou. Pohyb je spočiatku vzdušnejší, plynulejší a vyslovene tanečný. Úvodný mechanizmus tak získava novú kvalitu a na chvíľu sa zdá, že sa z jeho prísnej štruktúry podarilo uniknúť. Postupne sa však telá znovu podriaďujú mechanickému tempu a známy princíp sa vracia v ďalšej obmene.

Šaty, ktoré menia telo

V predposlednej časti zostáva jedna z interpretiek ležať na zemi, zatiaľ čo nad ňou visí päť háčikov s odloženými šatami. Hudba sa náhle mení a do priestoru vstupuje baroková kompozícia. Spolu s ňou prichádza aj nový spôsob interpretácie. Tanečnice otvárajú ústa v takmer pantomimickom prejave a svojím konaním pripomínajú dvorné dámy či služobníctvo, ktoré sa pohybuje medzi odloženými odevmi. Pôsobia zmätene, miestami komicky, inokedy akoby ich premáhal plač. Obraz má v sebe istú hravosť a absurdnosť, no jeho spojenie s predchádzajúcimi časťami pre mňa zostalo nejasné. Baroková hudba aj náznak historického prostredia vytvárajú nový svet, ktorého miesto v celkovej dramaturgii inscenácie som si nedokázala celkom vysvetliť.

Záverečná časť sa následne vracia k pohybovému princípu úvodu. Tentoraz sa však telá postupne obaľujú ďalšími vrstvami oblečenia. Nahromadené šaty vytvárajú čoraz objemnejšie siluety, ktoré sa v poslednej fáze začínajú opäť rozkladať. Interpretky ich zo seba vyzliekajú prekvapivo rafinovaným spôsobom: odev im prechádza cez hlavu, zostáva zachytený na jednej ruke a následne sa stáva predmetom ďalšej pohybovej manipulácie. Je to vizuálne efektné a choreograficky precízne riešené. V sprievode Vivaldiho hudby, ktorá v tomto prevedení pôsobí takmer operne, získava opakovanie pompézny charakter.

Štyridsať šiat, päť tiel a nespočetné množstvo spôsobov, ako sa ukázať svetu. V Maldonne sa odev stáva viac než len vrstvou, ktorou zakrývame telo. Môže nás meniť, obmedzovať, zvýrazňovať aj chrániť. Leïla Ka vytvára choreografiu, v ktorej sa ženskosť neustále premieňa a uniká jednoznačnému uchopeniu. Nie každá jej podoba ma presvedčila rovnako a niektoré scény vo mne zanechali viac otázok než odpovedí. Napriek tomu vo mne zostáva obraz piatich žien, ktoré sa dokážu pohybovať v dokonale synchronizovanom mechanizme a zároveň si v ňom zachovať vlastnú individualitu. Možno totiž nejde o to nájsť jedny šaty, v ktorých sa budeme cítiť samy sebou. Ide o možnosť vyzliecť ich, obliecť si ďalšie a neprestať hľadať vlastný spôsob, ako byť.

Bratislava v pohybe 2026 – Leïla Ka: Maldonne
26. října 2026, 19:00 hodin
Slovenské národné divadlo, Nová budova SND, Sál činohry

Realizační tým
Choreografie: Leïla Ka
Asistent choreografie: Jane Fournier Dumet
Světelný design: Laurent Fallot
Kostýmy: Leïla Ka
Světla: Laurent Fallot / Clara Coll Bigot / Zacharie Bouganim
Zvukový design: Rodrig Desa / Sacha Menez-Allanic
Produkce: CENTQUATRE-PARIS a Cie Leïla Ka
Repetitor: Myrto Giorgiadi

Účinkující
Océane Crouzier, Justine Agator, Adèle Bonduelle, Lise Messina, Flore Ruiz-Moiret

Sdílet článek
0 0 hlasy
Ohodnoťte článek
Odebírat
Upozornit na
0 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted