Opera ve Slovinsku

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Byť v područí takých operných veľmocí ako je Francúzsko či Taliansko môže byť frustrujúce, ale zároveň aj veľkou výzvou. Hoci veľmi dlho trvalo, kým sa slovinskí hudobníci stali členmi stálych súborov, profesionalizácia vytvorila jednu z najstálejších operných inštitúcií starého kontinentu. Dejiny slovinskej opery prečkali aj nútenú germanizáciu a dnes o význame ich národnej tvorby nemožno pochybovať.
Ljubljanska opera (zdroj wikiwand.com)
Ljubljanska opera (zdroj wikiwand.com)

Opera v Slovinsku
Za operou cestou necestou (10)

Slovinsko treba vnímať nielen ako súčasť balkánskeho celku, ale zároveň ako prozápadnú krajinu, ktorá inklinuje k francúzskym a talianskym tradíciám, hoci sa v hudobnom umení snažila zbaviť ich nánosov. Prvé väčšie zmienky o slovinskej hudbe sa objavujú už v období renesancie, a to s osobnosťou Jacobusa Handl-Gallusa komponujúceho madrigaly a motetá, ktoré sa stali populárne aj mimo hraníc Slovinska. Základ divadelnej scény položil súbor Academia Philharmonicorum. Jeho založenie v Ľubľane povzbudilo slovinských skladateľov k tvorbe pronárodnej hudby a určilo štýlovú orientáciu v najbližších storočiach.

Počiatky slovinskej opery sa datujú do dôb osvietenstva, kedy prozaik a dramatik Feliks Anton Dev uverejnil svoje literárne dielo v almanachu Pisanice od lepih umetnosti, ktoré sa stalo libretom pre prvú slovinskú operu Belin. Téma bola prinajmenšom kontroverzná. Stavala sa nepriateľsky voči cudzím elementom a oslavovala slovanstvo. Vyšla v čase úmrtia Márie Terézie, v dobe zavádzaní reforiem jej syna Jozefa aj silnejúceho slovinského národného obrodenia. Skoro sa táto realizácia nepodarila, keďže nemčina bola vyhlásená za oficiálny úradný jazyk a germanizácia potláčala všetky autonómne prejavy i v umení a kultúre.

Príbeh pojednáva o troch nymfách (ktoré sú metaforou na slovinský národ) prinášajúcich bôžikovi Bellinovi (ktorý je zase zosobnením slovinského jazyka) dary k ucteniu a spoločnej slávnosti. V tom im však bráni veterník Bora, ten predstavuje cudzí element nútiaci k poslušnosti násilím. Hlavný konflikt opery ukazuje, že lásku si nemožno vynútiť a ľudia by si mali sami rozhodnúť, čo je pre nich najprirodzenejšie.

Operu hudobne spracoval Jakob Frančišek Zupan. Ten si v rámci germanizácie krajiny prešiel veľkým utrpením a pre svoje buričské myšlienky nemohol publikovať svoje práce ani učiť hudbu. Prišiel o bývanie, zomrela mu žena a navyše mu úrady neschválili vyšší dôchodok, a tak sa ubral do ústrania na samotu do Kranjskej Gory, kde žil až do svojej smrti a kde aj objavili rukopis tejto opery. Prvá písomná zmienka o opere Belin sa objavila v roku 1868, potom sa na ňu na dlhší čas zabudlo. Až na začiatku 21. storočia sa vďaka odbornému textu literárneho vedca Janka Šlebingera začalo o nej rozmýšľať ako o prvej možnej opere vzniknutej v slovinskom jazyku.

 

Separácia slovinských hudobníkov od nemeckej tvorby
Opera sa dostávala do Slovinska postupne a za jej zrodom badať hneď niekoľko dôležitých udalostí. Po prvé to bolo založenie spoločnosti Dramatično društvo v roku 1867, ktorá od začiatku podporovala operné inscenácie, najmä vďaka skladateľovi a tenoristovi Franovi Gerbičovi, ktorý pestoval hudobné schopnosti nielen u hudobníkov, ale aj u miestnych hercov. A po druhé to bolo vybudovanie mestského divadla v Ľubľane Deželnem gledališču (dnes známeho ako Ljubljanska opera) v roku 1982, kde sa hrávali nemecké a slovinské operné a divadelné predstavenia.

Budova teda hostila dve repertoárové divadlá: nemecké štátne divadlo Deutsches Theater (predstavili sa v ňom také osobnosti ako Gustav Mahler a Fritz Reiner) a slovinské divadlo, ktoré v tej dobe hrávalo ešte bez stáleho orchestra, iba s výpomocou vojenskej kapely. Väčšinou sa na tomto mieste hrávali talianske opery a to v origináli, iba zriedka sa prekladali do angličtiny.

Ljubljanska opera (foto archiv)
Ljubljanska opera (foto archív)

Jedným z najznámejších prekladateľov bol úradník, archivár, knihár a polyglot Anton Tomaž Linhart. Preberaním cudzích diel súbor tápal, situáciu sa podarilo zmeniť až v roku 1908 s prijatím stálych členov orchestra, ktorí sa zároveň stali zakladateľmi Slovinskej filharmónie. Spočiatku bol problém aj silnejúca germanizácia. Po obrodení presunuli nemeckých hudobníkov do novej budovy (dnes nazývanej Ljubljanska Drama) a táto separácia umožnila väčšiu nezávislosť od nemeckej produkcie i talianskeho repertoáru. Postupne si pozornosť začali získavať slavistické diela, ktoré ovplyvnili vznik pôvodnej slovinskej tvorby.

Vedúcim orchestra a neskôr i riaditeľom Ľubľanskej opery sa stal skladateľ a dirigent Mirko Polič, ktorému sa podarilo predstaviť mnohé súdobé operné diela od takých skladateľov ako Igor Stravinskij, Sergej Prokofjev, Ernst Křenek, Dmitrij Šostakovič a Pancho Vladigerov, a hoci spoločnosť stále mala v mysli zakorenený nátlak z minulosti, nevynechal ani nemecký repertoár prezentovaný dielami Richarda Straussa a Richarda Wagnera.

Mirko Polič (foto archív autora)
Mirko Polič (foto archív autora)

Za jeden z najväčších úspechov tejto éry možno považovať uvedenie Prokofjevovej opery L’amour des trois oranges (Láska ku trom pomarančom), s ktorou súbor vystúpil na jednom holandskom festivale a v Paríži, kde zaznamenali obrovský úspech. Nahrávka tejto opery z roku 1957 v podaní dirigenta Bogo Leskovica bola dokonca ocenená prestížnou Phillips Grand Prix.

V medzivojnovom období sa podarilo zmodernizovať dramaturgiu, čím nastal priestor pre operné diela od domácich autorov, ako napríklad Benjamin Ipavec, ktorý spolu so skladateľmi Antonom Foersterom (českého pôvodu) a Franom Gerbičom patril k poprednému triu slovinského hudobného romantizmu. Samotného Ipaveca prezývali aj slovinským Schubertom, vďaka sklonu k vokálnemu lyrizmu.

Skladateľ skomponoval operu o troch dejstvách Teharski plemiči, ku ktorému napísal libreto básnik a prekladateľ Anton Funtek na námet románu prozaika Ferdo Kočevara o mlynárovi Janezovi – Mlinarjev Janez: Slovenski junak ali uplemenitba Teharčanov. V hlavnej úlohe sa predstavila jedna z najdôležitejších postáv slovinskej opery barytonista Josip Nolli, ktorý sa etabloval aj na medzinárodnej scéne v Prahe, Budapešti, Barcelone, Moskve či Miláne. Neskoršie sa Nollie začal venovať aj opernej réžii a stal sa jedným z najvýznamnejších slovinských divadelníkov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na