Opera ve Walesu

Opera vo Walese
Za operou cestou necestou (12)

Mágia zelenkastého kusu zeme, po ktorom sú roztrúsené desiatky majestátnych hradov, ožívala skrz ústa básnikov, veršotepcov a minstrelov. Rozprávanie príbehov je pre waleskú kultúru mimoriadne dôležité a dnes nás navádza na miesto stretu literatúry, hudby a divadla – na festival National Eisteddfod of Wales. Presný dátum zrodenia jedného z najstarších aktívnych festivalov na svete nie je známy. Odborníci ho datujú približne do 12. storočia a jeho korene boli zapustené v meste Cardigan. Národní bardi a odvážni mladí básnici z celého Walesu súperili o priazeň panovníka. Víťaz získal slávu, uznanie a miesto hneď pri panovníkovi počas slávnostnej večere. Od roku 1861 sa festival koná v ustálenej podobe a každým rokom ho hostí iné waleské mesto. Na festivale zazneli okrem literatúry aj diela od renomovaných waleských skladateľov, ktorí takisto medzi sebou súťažili. S jedným z nich sa spája aj zrod Národnej waleskej opery.

Národná opera
Operné dielo Blodwen skladateľa Josepha Parryho, ktoré malo premiéru 21. mája 1878 v Temperance Hall v mestečku Aberystwyth, bolo nielen prvou uvedenou operou vo Walese, ale aj prvou operou skomponovanou Walesanom, a to rovno v domácom jazyku. Joseph Parry bol vzdelaným a scestovaným skladateľom. Na cestách po Amerike a Veľkej Británii stihol vidieť rozličné opery, ktoré ho povzbudili k tomu, aby sám skúsil jednu skomponovať. Nakoniec sa priklonil nie k angličtine, ale k waleštine, a libreto si vyžiadal od svojho priateľa, básnika Richarda Daviesa pôsobiaceho pod pseudonymom Mynyddog. Hoci spev, najmä chrámový a zborový, mal vo Walese dlhoročnú tradíciu, divadlo sa už takej veľkej popularite netešilo. Najmä protestanti z radov nonkonformistov ho vnímali ako niečo dekadentné a neprístupné k ich náboženskému presvedčeniu. Operný žáner bol pre obyvateľov Aberystwythu veľkou neznámou. Mysleli si, že ide o čosi, čo je spojené s tavernami (miestne krčmy) a nevestincami. Hlboko veriaci skladateľ nechcel ísť do konfliktu s miestnymi kazateľmi, no k problému sa postavil rázne. Presvedčil publikum, že jeho dielo má bližšie k hudbe než k divadlu. Tejto osvete napokon zasvätil ďalších dvadsať rokov svojho života.

Dielo sa po premiére tešilo veľkej popularite a menami hlavných hrdinov Howell a Blodwen začali matky krstiť svoje novonarodené deti. Až po určitom čase sa opera dočkala veľkolepého uvedenia s kostýmami, na veľkej scéne a s väčším hereckým ansámblom. Udialo sa tak v meste Aberdare v interpretácii súboru Choral Union. V tejto adaptácii sa predstavil významný waleský básnik a novinár Llew Llwyfo. Opera Blodwen sa stala kmeňovým repertoárom prvej waleskej národnej opery – Welsh National Opera – ktorá bola založená v roku 1890. S prvou etapou fungovania spoločnosti sa spomínajú mená John Morgan, Carl Rose, Helena Hughes Brown a dirigent, skladateľ a spevák Idloes Owen. Vďaka ich úsiliu sa dovtedy provinčná spoločnosť Lyrian Grand Opera postupne transformovala na Welsh National Opera Company. K úplnej profesionalizácii prispel záujem waleského publika o opery Giuseppe Verdiho, ako aj angažovanie profesionálnych spevákov, napríklad nezabudnuteľného tenoristu Waltera Midgleya. V roku 1968 sa podarilo profesionalizovať aj operný zbor, ktorý už o dva roky neskôr sprevádzal súbor Welsh Filharmonic.

Dôležité nebolo iba uvádzanie titulov od domácich autorov, ale aj premena postoja k adaptáciám klasických operných diel. Politika používať anglický a waleský jazyk namiesto originálu síce pomáhala publiku porozumieť libretu, no ochudobňovala ho o rôzne spevácke špecifiká. Mnohé hosťujúce hviezdy sa s tým nevedeli stotožniť, a často tak dochádzalo k bizarným riešeniam, kedy niektoré diela od jedného autora zazneli v angličtine, inokedy zase v origináli. Presadiť súčasnú prax – uvádzať dielo v originálnom jazyku s anglickými titulkami – pomohol austrálsky dirigent Charles Mackerras, ktorý s opernou spoločnosťou spolupracoval dlhé roky. Horlivý propagátor diela Leoša Janáčka a žiak Václava Talicha pracoval veľmi precízne a jeho naštudovania priťahovali pozornosť kritikov ako magnet. Na uvedenie opery Pelléas a Mélisanda s dirigentom Pierrom Boulezom prišlo až osemdesiat novinárov. Záujem médií bol dlhé roky živený kvalitnými predstaveniami a New York Times vyzdvihol waleský operný súbor ako jeden z najlepších v Európe. Očakávania verejnosti, novinárov aj samotných účinkujúcich vyústilo do veľkého tlaku. Prinášať iba kvalitu sa stále nedá. Potrebný je k tomu dostatok financií, a keď ich niet, tak treba z niečoho zľaviť. Zvlášť, keď svetová hospodárska kríza spustila lavínu nielen v obchode, ale aj v umení. Ťažká situácia pre spoločnosť, ktorá vygenerovala stratu takmer milión libier. Stabilizácia bola bolestivá a priniesla prepúšťanie, znižovanie platov, redukciu a nekvalitnú dramaturgiu v sezóne 2001/2002, ktorú miestna tlač označila za najhlúpejšiu v histórii spoločnosti. Dobrým krokom vedenia bolo prijatie ponuky presťahovať sa do multifunkčnej budovy Wales Millennium Centre, v ktorom začal proces obrody spoločnosti, ktorá dnes uskutoční stodvadsať predstavení ročne s repertoárom osem titulov a návštevnosťou takmer stopäťdesiat tisíc ľudí ročne. Úspech čiastočne uspokojil aj kritikov, ktorí však pripomínajú, že opäť nastal čas sa obrátiť k domácim titulom. Veď z repertoáru waleských autorov je z čoho vyberať.