Opera ve Walesu

  1. 1
  2. 2
  3. 3


Kúzelníci a baníci v áriách
Hravé a fantazijné motívy prepájal vo svojich prácach Mervyn Burtch. Väčšia časť z jeho tvorby sa odvíjala od známych príbehov, ktoré spracoval originálnym kompozičným jazykom, len málokedy prekračujúc hranicu tonality, s príklonom k lyrizmu a s dôrazom na cit a humor. Rozprávkovosť tém rozvinul v ouvertúrach Pinocchio a Aladdin, ako aj v trinástich detských operách. Tie zväčša vznikli pre projekt WCMD Opera, ktorého hlavným cieľom bolo priviesť waleské deti k opere. Z tohto podnetu nakoniec spoluzakladal platformu KidsOp a priamo pre ňu skomponoval úspešné operné dielo Wizard Things na libreto Marka Morrisa. Stret reálneho a fantazijného sveta necháva ožívať čarodejníka Merlina v malom mestečku Pontaberfanwy. Merlin pracuje ako turistický sprievodca a nikto netuší o jeho zázračných schopnostiach. Všetkých zaujíma iba mýtus, na ktorom si domáci založili turistický biznis, čo im neumožňuje vidieť skutočného mága. Ako to už býva, Merlinovu totožnosť odhalia až deti, pretože dospelí sú príliš nedôverčiví alebo nemajú čas venovať sa kúzlam a fantázii. Opera sa waleskému publiku páčila. Fantasy prvky ohúrili detských divákov, dospelí upriamili pozornosť na satiru, ktorá komentovala modernú spoločnosť. Bohatá orchestrálna inštrumentácia spojila detských a dospelých hudobníkov. V tejto opere účinkujú deti v zbore a perkusívnom ansámbli.

Hoci existuje nepreberné množstvo skladieb od waleských autorov, ten najznámejší z nich bol k percepcii waleskej hudby nesmierne skeptický. Alun Hoddinott bol smutný najmä z toho, že waleská hudba nie je vo svete prijímaná s väčším rešpektom. Bol to paradox, keďže sám mal to šťastie, že jeho dielo sa stalo známe aj mimo Veľkú Britániu. Hovorí sa o ňom ako o najvšestrannejšom a najplodnejšom britskom skladateľovi všetkých čias. K hudbe sa dostal ako štvorročný chlapec, keď navštívil orchestrálny koncert. Zvuk huslí, ktorých sa tak trochu bál aj sa z nich vytešoval, ho nasmeroval k výberu povolania. Začal hrať na husle a v sedemnástich sa stal zakladajúcim členom National Youth Orchestra of Wales. Už počas štúdia na University College prejavoval okrem interpretačného a skladateľského talentu aj cit pre organizovanie. Popri aktívnej skladateľskej činnosti sa stihol angažovať v rôznych umeleckých spolkoch, čo vyústilo do založenia významného podujatia Festival of 20th Century Music, ktoré sa konalo v Cardiffe. Na festivale sa uvádzali diela z 20. storočia, predovšetkým z pera britských autorov, ako napríklad Benjamina Brittena, Lennoxa Berkeleyho, Malcolma Arnolda, Alana Rawsthorneho alebo Grace Williams, ale nechýbali ani zástupcovia ďalších krajín. Festival navštívil aj slávny Olivier Messiaen. Naberanie inšpirácie z cudzích kultúr sa u Hoddinotta prejavovalo celkom značne. Vďaka štúdiu skladieb Bélu Bartóka si uvedomoval, že nacionalistický prúd sám o sebe nemá zmysel, keď vynechá svoje korene či menšiny žijúce na svojom území. Brilantne to vyjadril v orchestrálnom diele Nocturne No. 1 z roku 1955.

K opernému žánru prišiel pomerne neskoro a svoju prvú operu The Beach of Falesa napísal ako štyridsaťtri ročný. Premiéru uviedli vo Welsh National Opera v hlavnej úlohe s veľkolepým a svetovo uznávaným waleským barytonistom Geraintom Evansom. Z celkového počtu piatich skomponovaných opier vyniká dielo Tower, ktoré je autobiografickým spracovaním príbehu odborového predáka najstaršej ťažobnej spoločnosti pôsobiacej vo Veľkej Británii, Tyrona O’Sullivana. Leitmotívom opery je boj obyvateľov s korporáciami a kritika kapitalizmu. Táto tematika pripomenula neľahký čas sociálnych reforiem vykonaných vládou premiérky Margaret Thatcher a tak trochu odrážala aj to, čo sa dialo vo východnej Európe medzi poľským hnutím Solidarita a komunistami.

Najhrávanejší skladateľ pochádza z Walesu
Je ním sir Karl Jenkins narodený v roku 1944 v meste Swansea. Predstavuje prototyp úspešného moderného autora, ktorý dokázal uspieť v akademickom prostredí i v populárnej hudbe. Vyštudovaný hobojista sa najprv zviditeľnil v kapele Soft Machine, v ktorej pôsobil medzi rokmi 1972 a 1984. Kultové zoskupenie bolo jedno z prvých, ktoré spojili jazz s rockom a psychedelickým zvukom. Jenkins prišiel do skupiny ako úspešný absolvent Cardiff University, veľmi dobre technicky pripravený – skoro sa až núka paralela s Mariánom Vargom a jeho pôsobením v skupine Prúdy. Vyzbrojený znalosťami z harmónie, kontrapunktu a orchestrálnej inštrumentácie a s veľkým hladom po jazzovej muzike. Ako hobojista pôsobil v National Youth Orchestra of Wales, kde interpretoval všeličo možné, od Bacha až po Stravinského. Fascinovaný dielom Milesa Davisa a Johna Coltrana prišiel do Soft Machine v ich najslávnejšej ére, kedy rocková scéna bola vo vytržení z ich spoločných koncertov s Jimmym Hendrixom, a hneď sa zúčastnil nahrávania slávneho albumu Six, ktorý magazín Melody Maker označil za najlepší jazzový album za rok 1973. Po rozpade kapely začal spolupracovať s bývalým spoluhráčom Mikom Ratledgom a skladať hudbu pre film a reklamu. Karl Jenkins reklamnú oblasť nikdy nepodceňoval. Zákazky pre firmy ako Jaguar, Renault či Pepsi pre neho predstavovali lukratívny zdroj financií, zároveň to bola pre neho nová a zaujímavá skúsenosť: Naučil som sa popritom mnoho nových techník, pretože sme čerpali z rôznych hudobných prameňov a museli sme nájsť zdroje, odkiaľ pochádzajú a pre ktoré autentické nástroje sú písané. To sú obzory,“ takto to zhodnotil v jednom rozhovore. Nikdy sa nehanbil za to, že písal na objednávku, veď podľa jeho slov sa aj Bach či Mozart museli podobne živiť, a z nutnosti prežiť vznikli nádherné skladby.

Po nejakej dobe sa vrátil k skladaniu „vážnejších kúskov“. Návrat sa niesol s úspechom projektu Adiemus, kombinácie klasiky a etnických zvukov, hudobnej omše The Armed Man: A Mass for Peace, ako aj jeho najznámejšieho diela Palladio. Ich spoločnou charakteristikou je univerzálny kompozičný jazyk a výrazné melódie, ktoré zásadným spôsobom posúva dopredu rytmus. Bicie chcel použiť viac než len na pulzovanie: Vždy som bol ovplyvnený ďalšími svetovými kultúrami a etnickou hudbou, a preto som investoval do etnických bicích nástrojov, najmä tých juhoamerických.“ Bicie nástroje predstavujú podstatnú zložku aj v inštrumentácii v jednej z jeho opier Eloise, ktorej príbeh má základ v severskej legende o princeznej, jej siedmich bratoch a nepriateľskej čarodejnici Volhek.

Waleská hudobná kultúra oplýva ešte jedným prvenstvom. Waleský skladateľ Peter Reynolds je držiteľom Guinessovho rekordu za najkratšiu skomponovanú operu. Operné dielo Earth, Sands of Time na libreto Simona Reesa trvá iba tri minúty a tridsaťštyri sekúnd, no obsahuje predohru, árie aj recitatívy. Aby toho nebolo málo, operu uviedli nie na divadelnej scéne, ale v jednom miestnom obchodnom dome v Cardiffe.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat