Opera ve Walesu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Ženy-skladateľky vo Walese
Z jej diela sa toho mnoho nezachovalo. Nielen preto, že doba ženám-skladateľkám nepriala, ale aj kvôli skorému rozhodnutiu opustiť svet hudby a umenia, ktoré zapríčinil jej manžel. Morfydd Llwyn Owen sa narodila päť rokov pred úmrtím Clary Schumannovej, s ktorou ju spájala brilantná klavírna technika a zmysel pre zádumčivé a tak trochu melancholické melódie. O jej vášni kolovali rozličné legendy, časť z nich sa odvolávala na rómsky pôvod. Pochádzala z obyčajného priemyselného mestečka Trefforest, ale čoskoro sa z neho presťahovala do Londýna, kde začala študovať na Royal Academy of Music. Hneď v prvý rok štúdia získala dve ocenenia, Charles Lucas Medal za kompozíciu a Oliveria Prescott Prize za excelentné študentské výsledky. Dodnes sa na tento výkon spomína s veľkou úctou. Bohužiaľ, väčšina z jej diel sa buď nezachovala, alebo sa dnes nehráva. Pritom také Nocturne for orchestra in D-flat major je nesmierne pútavé.

Okrem toho skomponovala niekoľko nádherných piesní s folklórnou inšpiráciou, ktoré aj sama interpretovala. Pozornosť však pútala aj svojím ženským šarmom. Traduje sa, že za svoj krátky život dostala až dvadsať návrhov na sobáš a medzi pytačmi boli takí muži ako básnici D. H. Lawrence a Ezra Pound. Nakoniec si vzala Ernesta Jonesa, psychoanalytika, ktorý bol dôverníkom aj oficiálnym životopiscom Sigmunda Freuda. Práve Jonesovi mnohí dávali za vinu, že svojej novomanželke prikázal ukončiť hudobnú kariéru. Spomína sa, ako veľmi mu prekážalo, že by jeho žena mala mať kariéru, namiesto toho ju chcel vidieť v domácnosti ako vzornú manželku. Pre emancipovanú a talentovanú Morfydd to bola rana pod pás, s ktorou sa nevedela zmierniť, a hudbu odsúvala po depresiách, ktoré vyvrcholili smrťou jej milovanej matky. Utrápená umelkyňa sa ešte viac cítila izolovaná od rodiny, priateľov a blízkych, čo ju nakoniec stálo aj život. Na dovolenke u svojho svokra dostala zápal slepého čreva a jej manžel sa ju rozhodol sám operovať. Neodviezol ju do nemocnice ani pri pretrvávajúcich bolestiach, a tak Morfydd Llwyn Owen zomiera v dvadsiatich šiestich rokoch v dôsledku infekcie spôsobenej otravou chloroformom. Hoci zomrela vo veľmi mladom veku a zanechala po sebe iba torzo skladieb, svojím životom sa stala mementom pre skladateľky, aby si šli za svojím snom a nemuseli bojovať s predsudkami tak ako ona. Motiváciou by mohlo byť aj štipendium, ktoré mohli nádejné skladateľky získať na Cardiff University, pomenované podľa samotnej Morfydd Llwyn Owen.

Toto štipendium získala napríklad jedna z najvýznamnejších európskych skladateliek Grace Mary Williams, ktorá vďaka tomu mohla študovať u profesora Davida Evansa. Jej kroky následne viedli na Royal College of Music, kde pokračovala v štúdiu u Gordona Jacoba a Ralpha Vaughana Williamsa. Vďaka ďalšiemu štipendiu sa dostala do Viedne, v ktorej mohla navštevovať operné predstavenia takmer nepretržite. Táto inšpirácia ju nesmierne tešila a v tomto období zložila mnohé svoje slávne diela, napríklad obľúbené Fantasia on Welsh Nursery Tunes, Sinfonia Concertante for piano and orchestra, Symphonic Impressions/Symphony No. 1 a Sea Sketches, ale takisto trpela kvôli odlúčeniu od rodiny v časoch druhej svetovej vojny. Po skončení vojny sa to tak zhoršilo, že na chvíľu uvažovala, že sa zriekne kompozície. Našťastie, hudobný svet neosirel a Grace sa vrátila do rodného mesta, kde sa jej stav zlepšil po tom, čo sa o ňu postarali rodičia. S novou silou sa k hudbe vrátila a začala dostávať jednu ponuku za druhou: komponovala pre rozhlasové hry, dokonca ako jedna z prvých skladateliek dostala príležitosť skomponovať hudbu k celovečernému filmu, partitúru k snímke Blue Scar; k tomu musíme pripočítať aj možnosť uvádzať vlastné skladby v koncertných sieňach.

Po vlastnom opernom diele Grace Mary Williams dlho túžila. Vlastne už vo Viedni ju táto myšlienka opantala, no naplno ju rozvinula až v Cardiffe pre Welsh National Opera. Dlhší čas uvažovala nad námetmi. Spracovanie životných peripetií odborového predáka Richarda Lewisa ani dramatika Thomasa Edwardsa sa nakoniec nezrealizovali, aj keď existujú partitúry náčrtkov. Až rokovania s riaditeľom produkcie opery Johnom Moodym ju posunuli k tomu, aby získala istotu, že dielo sa skutočne po skomponovaní aj uvedie. Jedinú dokončenú a uvedenú operu Parlour, ktorú spracovala vo vlastnom librete na motív poviedky En Famille od francúzskeho spisovateľa Guy de Maupassanta, zaradili do dramaturgického plánu a jej premiéra sa uskutočnila 5. mája 1966. Široká verejnosť síce k tomuto dielu prejavovala náklonnosť a sympatie, ale skôr sa to javilo, že je iba vďačná za ďalšiu waleskú operu. V skutočnosti ju príliš nezaujímala. Po roku bola z repertoáru odstránená. Ako dôvod sa uvádzala najnižšia divácka účasť a o jej znovuzrodení sa dlhé roky ani neuvažovalo. Nakoniec sa vďaka zbormajstrovi Welsh National Opera Davidovi Suttonovi opera ešte raz uviedla, a to v londýnskom v divadle St. Mary Abbott. Napriek jednoznačnému neúspechu prichádzali z úst vysokých kultúrnych činiteľov povzbudivé slová smerom k skladateľke. Uvažovalo sa o ďalšom opernom projekte, ale nakoniec k tomu nedošlo. Grace Williams naďalej komponovala a od uvedenia opery Parlour až do jej smrti v roku 1977 vzniklo ešte mnoho vokálnych a inštrumentálnych diel.

V súčasnosti sú pod umeleckým vedením WNO podpísaní režisér David Poutney a český dirigent Tomáš Hanus.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na