Ostrava: Broučkovy Výlety se SKUTRem

  1. 1
  2. 2

Broučkove Výlety so SKUTRom 

Dvomi prvenstvami sa môže hrdiť Janáčkova v poradí piata opera Výlety páně Broučkovy: ako jediná mala premiéru v Prahe a nie v Brne a na jej librete sa podieľalo najviac autorov. Ak by sme spočítali všetkých, ktorí boli oslovení, respektíve sa aspoň čiastočne podieľali na texte prvej časti bilógie Výlet pána Broučka do Měsíce, dopracujeme sa k číslu šestnásť! Ako rekapituluje sám skladateľ: „Na osnově Svatopluka Čecha šly myšlénky Karlovi Maškovy, variace Holého, přídavky doktora Jankeho; vtipně zasáhl do ní Gellner. Mahen své práce zůstal svým pánem, Viktor Dyk vytesal motto práci; František Serafín Procházka písněmi sa vemluvil; doktor Max Brod přidal přísvitu karikatury. Mohl bych se žertovně s národní písní zeptat: Počkejte, postojte, nech sa spočítáme, zme-li tady všeci?“ Takmer niet divu, že kompletizácia prvého dielu opery trvala deväť rokov. Nad zrodom druhej časti stála šťastnejšia hviezda, a tak Výlet pána Broučka do patnáctého století uzrel svetlo sveta za púhych deväť mesiacov.

Viaceré verzie libreta šli ruka v ruke s vývojom hudobnej podoby. V súčasnosti je možné uvádzať tak samostatný Výlet na Mesiac podľa novej kritickej edície s pôvodným záverom druhého jednania a Dohrou alebo oba diely. Ostravská opera si ako prvý premiérový titul tejto sezóny ambiciózne zvolila kompletnú bilógiu v stvárnení režijného tandemu Martin KukučkaLukáš Trpišovský. Obaja páni, známi pod skratkou SKUTR, sa v divadelnom svete pohybujú predovšetkým v oblasti činohry. Pokiaľ ide o operu, je to ich zatiaľ druhý stret s týmto žánrom po Donovi Giovannim v pražskom Stavovskom divadle.Scénu Jakuba Kopeckého po stranách ohraničujú symetrické schodovité konštrukcie pripomínajúce Broučkov trojpodlažný dom, vpredu sa nachádza maličké pieskovisko a zadný plán vypĺňa trpasličia Vikárka, ktorú podľa potreby strieda viacstupňové schodisko. Kostýmy Simony Rybákovej odrážajú módu devätnásteho storočia len náznakovo, „Měsíčané“ sú odetí (ako inak) v krémovobielych abstraktných šatách, stredovekí Pražania zas v šedi odrážajúcej pochmúrne časy. Zaujímavo je vyriešená kostýmová premena pozemskej Málinky, keď sa vytiahnutím pruhov tylu zo sukničky razom zmení v pavučinovú Ethereu.Koncepcia inscenácie vychádza z predstavy režisérov o výletoch ako snoch, ktoré sa odvíjajú v Broučkovej bohatej fantázii v dôsledku jeho zamilovanosti do Málinky, a nie pod vplyvom nadmernej konzumácie Würflovho piva v hostinci na Hradčanoch. Za akýsi feministický prvok možno pokladať aj zhmotnenie Broučkovej gazdinej na scéne (nespievajúca postava). Nevedno, prečo si SKUTR predstavuje Broučka ako človeka s veľkou fantáziou. Tak Čech ako aj Janáček ho vykresľujú ako priemerného malomeštiaka, ktorého cieľom je starať sa sám o seba, mať nezadlžený činžiak a vždy dobré jedlo a pivo. Napokon, aj v inscenácii je to človiečik, ktorý si žije len na tom svojom „piesočku“ a pivné krígle, ktoré sa objavujú v rôznych významoch, možno pokladať za opakované pripomínanie jeho záujmu. V librete sa síce nachádzajú stopy toho, že by si pán domáci mohol v kútiku duše myslieť na nejakú ženu, ale predovšetkým v pôvodnom závere druhého jednania, ktoré je v Ostrave škrtnuté; navyše je pritom náš hrdina vždy v „ružovej nálade“ a spája to s nereálnou podmienkou „na Mesiaci“.

Scénicky táto režijná vízia nezafungovala. Prechod pána Broučka zo Zeme na Mesiac je temer nepostrehnuteľný, len malý kotúč s úplnkom v pozadí scény sa obráti a divák uzrie modrú planétu ako na snímke z družice. Správaním sa obyvatelia Mesiaca podobajú viac hosťom Vikárky, než éterickým bytostiam, ktoré sa neživia jedlom, len vôňou a ktorých prvoradou úlohou je pestovať umenie. Komická prepiatosť ich správania, nadnesené vyjadrovanie, vzájomné afektované lichotenie – to všetko ostalo len v librete a hudbe. Predovšetkým Blankytný s od počiatku nemenným hnevlivým výzorom necháva diváka na pochybách, či je naozaj schopný pätnásťročnej platonickej lásky.  Kontrast medzi prízemným Broučkom a odhmotneným svetom vyšších ideálov sa v SKUTRovej réžii úplne vytratil. Je ťažké sa rozhodnúť, či chcel byť náš pozemšťan stvárnený ako karikatúra požívačných pudov alebo mesační umelci ako karikatúra vtedajšieho pražského umeleckého sveta, neprajúceho moravskému skladateľovi. Aj Broučkovo občasné pritúlenie k Etheree je v kontradikcii s jeho partom. Tak zúfalo sa predsa bráni označeniu „zamilovaný“ a tak pohŕda pavučinovým telom, na ktorom nie je ani „lot poctivého mäsa“…V úvode druhej časti opery sa v prítmí návštevníci Vikárky s lampášmi, hľadajúci podzemnú chodbu, vytrácajú do hľadiska, ponechajúc tak protagonistu samotného na scéne. V klenotnici kráľa Václava stretáva krvavý prízrak (Jindřich Panský), ktorý spolu s tanečníkmi v pozadí dokresľuje vražednú atmosféru onej doby. Pieskovisko, na ktorom si doteraz hovel Brouček, sa postupne osádza maketou domu U Kamenného zvonu a Týnskeho chrámu, až sa premení na Staromestské námestie. Zborový spev Slyšte, rytieři boží dosahuje bezprostrednejšieho vnemu vďaka rozostaveniu spevákov nielen na scéne, ale aj v parteri. Strnulé postavenie Matěja so zbraňou za Domšíkovým príbytkom jasne vystihlo, že sa do boja nehrnie. Padlý Domšík je prinášaný na pieskové „námestie“, na rozdiel od ostatných, ufúľaných a zakrvavených, je vo svojom mesačnom bielom obleku. Brouček, usvedčený zo zrady, končí v drevenej truhle, zatiaľ čo Domšíkova jasná pamiatka svieti na pozadí scény.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Janáček: Výlety páně Broučkovy (NDM Ostrava)

[Celkem: 2    Průměr: 5/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na