Aj v tomto kontexte bola dramaturgia druhého koncertu rady s podtitulom Poklad Lobkowiczkého archivu a slavné klavírní koncerty premyslená skvele. Klavírne koncerty Mozarta a Beethovena v spojení so Symfóniou Es dur českého rodáka Pavla Vranického sú navyše pre PKF – Prague Philharmonia ideálnym programom. Veď práve hudba klasicizmu, zvlášť toho viedenského, je doménou tohto ansámblu. Sólistom večera bol tentokrát uznávaný Andrew von Oeyen, klavirista holandsko-nemeckého pôvodu. S orchestrom sa Oeyen dokonca dobre pozná, spolupracoval s ním napríklad pri nahrávaní svojho najnovšieho CD.
Už prvé tóny slávneho Mozartovho Klavírneho koncertu č. 23 ukázali, že hráči PKF – Prague Philharmonia vedia hudbu tejto éry uchopiť naozaj dobre. Prvá časť Allegro mala v ich podaní potrebnú radosť a vznešenosť. Sólistovi, ktorý orchester od klavíru riadil, tu však miestami trochu chýbala ľahkosť. Detaily, ktoré si v Mozartových dielach vyžadujú mimoriadnu pozornosť, ostali niekedy na moje sklamanie nepovšimnuté. V pomalej druhej časti skvele vyznel mäkký, tmavší tón, ktorý dokázal Andrew von Oeyen na nástroji vytvoriť. V záverečnom Allegro assai orchester aj sólista dobre vykreslili kontrasty, ktoré táto časť vďaka forme ronda ponúka. Časti nechýbala energia, občas snáď ale na úkor presnosti.
Je treba poznamenať, že priestor palácu tomuto koncertu a aj ďalším dielam naozaj svedčal. Myslím, že pri skladbách z tohto poskytne zámocká sála poslucháčom celkom autentický zážitok. A to aj z akustického hľadiska, hoci zo začiatku návštevníka zvyknutého na koncertné siene trochu prekvapí.
Slová „poklad Lobkowiczkého archívu“ v prívlastku koncertu odkazujú na Vranického Symfóniu Es dur, ktorá je súčasťou zbierok tejto rodiny. Pavel Vranický bol vo svojej dobe mimoriadne uznávaným skladateľom a dirigentom. Priatelil sa s viedenskými klasikmi a Beethoven a Haydn dokonca zvykli trvať na tom, aby premiéry ich skladieb dirigoval práve on. Napísal až päťdesiat jedna symfónií, v ktorých sa drží klasickej štvorčasťovej schémy. Inak tomu nie je ani pri symfónii, ktorá v pondelok večer zaznela s koncertným majstrom Janom Fišerom v čele ansámblu.
Prvá časť s pomalou introdukciou Adagio-Allegro assai je v duchu dobových ideálov veľmi úderná a PKF – Prague Philharmonia ju predviedla naozaj s chuťou. Dobre vystavaná bola pomalá časť Andante s dramatickými úsekmi v strednom diele, ako aj tretia časť Menuetto. Un poco allegro, ktorej trio pôsobilo príjemne salónnym dojmom. Skvelú bodku za symfóniou predstavovalo Finale. Allegro di molto. Symfóniu, ktorá mi snáď trochu pripomínala neskoré symfónie Mozarta, predstavil publiku orchester veľmi presvedčivo. Ostáva dúfať, že podobných pokladov z Lobkowiczkej zbierky budeme počuť viac.
Druhý klavírny koncert Ludwiga van Beethovena bol (vo svojej pôvodnej verzii) napísaný v skutočnosti ako prvý v poradí. Ide teda o dielo zo skladateľovho raného obdobia, čo sa prejavuje aj v jeho podobe. Prvá časť koncertu patrila k tomu najlepšiemu, čo Oeyen v rámci večera predviedol. Brilantnosť, práca s dynamikou a vyznenie „vtipov“, ktoré Beethoven do časti vložil, vynikali počas celej prvej časti, najviac však v pomerne rozsiahlej kadencii. Takisto druhá časť Adagio na mňa veľmi zapôsobila. Emotívnosť, ktorá mala svoju hĺbku a zmysel, tu vytvorila jedinečnú atmosféru. Bohužiaľ, opačne bolo poňaté záverečné rondo. Je pravda, že by bola škoda, ak by orchester so sólistom nevyužili efektnosť časti. V tejto interpretácii však podľa môjho názoru vonkajší efekt prevážil ostatné kvality. Dramaturgicky vhodne začlenil Oeyen prídavok, keď zahral druhú časť Beethovenovej sonáty „Patetická“.
Koncert, ktorý bol spojený s prednáškou Petra Slouku, kurátora Lobkowiczkých zbierok, poskytol veľmi osviežujúci pohľad na hudbu klasicizmu. PKF – Prague Philharmonia dokázala, že klasicistické diela dokážu byť zaujímavé rovnako ako napríklad diela romantických skladateľov, ktorým sa na koncertných pódiách dostáva často viac priestoru. Navyše, keď sa už klasicizmus uvádza, málokedy ide o diela niekoho iného než trojice Haydn-Mozart-Beethoven. Ostatní skladatelia sú, ako bolo trefne napísané v bulletine ku koncertu, vnímaní len ako ich „súčasníci“. Uvedenie Vranického symfónie považujem teda za veľmi prínosný počin. Verím, že v podobnom duchu bude toto teleso pokračovať aj na ďalších podujatiach.
Hodnotenie autorky recenzie: 85 %
Poklad Lobkowiczkého archivu a slavné klavírní koncerty
Andrew von Oeyen (klavír)
PKF – Prague Philharmonia
24. dubna 2017 Lobkowiczký palác Praha
program:
Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pro klavír a orchestr č. 23 A dur, KV 488
Pavel Vranický: Symfonie Es dur, op. 35
Ludwig van Beethoven: Koncert pro klavír a orchestr č. 2 B dur, op. 19
přídavek:
Ludwig van Beethoven: Klavírní sonáta 8 c moll, op. 3 „Patetická“, 2. část
