Predvianočný večer v opere Slovenského národného divadla
Vianoce zostali aj v období reálneho socializmu najväčším sviatkom roka. Po návrate aj k ich religióznemu obsahu sa ich význam ešte zväčšil, čo sa prejavuje aj množstvom hudobným podujatí pred a bezprostredne po Vianociach. Už tradične sa aj v roku 2013 budeme s uplynulým rokom lúčiť na operných koncertoch v opere Slovenského národného divadla i Slovenskej filharmónii, kde sa predstaví sopranistka Andrea Vizváry tak na Silvestra ako aj na novoročnom koncerte. 
Hudobné aktivity pred Vianocami vrcholili v novej budove Slovenského národného divadla najprv 14. 12. záverečným podujatím celoštátnych osláv príchodu Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy, a to oratóriom Cyril a Metod z dielne skladateľa Ľubomíra Horňáka a básnika Daniela Heviera. Ide o kontroverzné dielo, v ktorom vážny obsah sa bije s hudbou, ktorá odkazuje skôr na veľké šou.
Oveľa adekvátnejšie k predvianočnej atmosfére prispel koncert organizovaný už po štvrtý raz v rovnakých priestoroch (15. 12.) agentúrou Koncerty. Opera Slovenského národného divadla okrem priestorov poskytla koncertu svoj zbor a orchester s dirigentom Rastislavom Štúrom, do programu vstúpil úspešný Bratislavský chlapčenský zbor Magdy Rovňákovej, a v záverečnom čísle programu Róbert Puškár zahral na panovej flaute v aranžmáne Ľubice Čekovskej ústrednú melódiu Petra Hapku z Jakubiskovho filmu Perinbaba. V kvartete štyroch sólistov došlo napokon k zmene, keď Katarínu Juhásovú-Štúrovú nahradila Eva Hornyáková a Aleša Jenisa Daniel Čapkovič, ktorí sa pripojili k Michalovi Lehotskému a Jane Kurucovej. Pokiaľ ide o dramaturgiu, koncert podobne oslavného typu sotva môže priniesť čosi iné ako pele-mele pre každého. Rámcovo sa predvedený repertoár dal rozčleniť na skladby sakrálnej inšpirácie, operný blok a napokon časť záverečnú, v ktorej dominovali (nie však vyčerpávajúco) vianočné piesne. Ozajstným bonbónikom hneď v prvej časti bola skladba tenoristu Juana Diega Flóreza s názvom Santo, ku ktorej uvedeniu dal súhlas svetoznámy spevák po prvý raz mimo vlastných koncertov a dokonca poskytol manažérkam agentúry notový materiál.
V zborových číslach programu (Gloria z Mozartovej Korunovačnej omše, Halleluja z Händlovho Mesiáša, ukážke z Orffovej Carminy Burana) bratislavský operný zbor potvrdil svoju dobrú formu získanú v posledných rokoch vďaka Pavlovi Procházkovi. Chlapčenský zbor sa popri koledách ukázal síce v nie príliš náročných, no zato efektných piesňach americkej (populárna The Little Drummer Boy od Katherine Kennicott Davisovej) a francúzskej proveniencie (Carrese sur l´Oceán od úspešného autora filmových hudieb Bruna Coulaisa). Najatraktívnejšie boli prirodzene vystúpenia sólistov. Jana Kurucová sa blysla v árii Rossiniho Rosiny, ktorú spieva na materskej scéne v Berlíne i v Slovensko národnom divadle. Áriu vyšperkúva množstvom vokálnych ozdôb tak trocha na spôsob, akým spievajú tento part koloratúrne soprány, každú frázu má do detailov premyslenú a dotvorenú do pôsobivého účinku. Farbu materiálu viac poodhalila v skladbe Williama Gomeza Ave Maria, kde po nádherne patetickom speve prešla k pôsobivej lyrike. A v dnes tak populárnom duete Lakmé a Malliky jej hlas dobre ladil s lyrickým sopránom sopranistky. Eva Hornyáková sa prezentovala ako výsostne lyrický soprán s nádhernými pianami aj vo vysokej polohe (vo Weberovom Pie Jesu či v modlitbe Desdemony), výborne muzicírovala, kým s nižšej a strednej polohe jej pekne sfarbený soprán má ešte rezervy vo väčšej rezonancii. Hlas lyrického barytonistu Daniela Čapkoviča má peknú farbu, no nesvedčí mu, ak vo vyššej polohe sa snaží o monumentalitu tónu. Platí to napríklad o druhej polovici duetu Rudolfa a Marcela z Bohémy, kde sa aj s tenoristom priveľmi rozvášnili namiesto vyvolania lyrickej nálady. Michal Lehotský patril (pred prechodom k dramatickému spinto odboru) k mojim najobľúbenejším spevákom. Jeho mäkký timbre a istý spôsob speváckej maniery väčšinou skôr umocňoval než znižoval celkový dojem z jeho spevu. Teraz sa jeho hlas výborne niesol vo Flórezovej piesni a podobne ako v Bednárikovej inscenácii Turandot dobre zvládol aj náročné a publikom tak vítané Nessun Dorma. Vytkol by som mu akurát to, že nie každý tón znie rovnako farebne pútavo a popri nádherných frázach (na začiatku duetu z Bohémy) zavše akoby sa šetril na exponovanejšie miesta partitúry. Vysoká poloha mu však nerobí problémy, čo ukázal v úprave Adamsovej piesne, dnes známej v anglickej verzii ako O Holly Night. O zdarný priebeh koncertu sa pričinil rutinovaný dirigent. Trocha menej pozitívny dojem som mal z toho, že občas sa zdalo (a nielen pri tomto koncerte), akoby bola akustika sály mierne vylepšovaná technickými prostriedkami. Dúfam, že tentokrát iba kvôli zasunutiu zboru do hĺbky javiska a kvôli subtílnejším detským hlasom.+++
===Ak na recenzovaný koncert nekladieme neadekvátne požiadavky ako na koncert výsostne umelecký, ale chápeme aj jeho spoločenskú, v širšom slova zmysle kultúrnu a atmosféru sviatkov lásky a pokoja evokujúcu funkciu (ukončenú v prídavku Gruberovou piesňou Tichá noc), potom splnil dobre svoj zámer.
Hodnotenie autora recenzie: 75%
Vianočný koncert v Bratislave
Eva Hornyáková (soprán)
Jana Kurucová (soprán)
Michal Lehotský (tenor)
Daniel Čapkovič (barytón)
Róbert Puškár (panova flauta)
Dirigent: Rastislav Štúr
Bratislavský chlapčenský zbor
Orchester a zbor Opery SND
15. decembra 2013 nová budova, Sála opery a baletu Slovenské národné divadlo Bratislava
www.snd.sk
www.vianocnykoncert.sk
Foto archiv, Anita Drobek
