Ptali jste se: Ondrej Lenárd

Šéfdirigent Symfonického orchestru Českého rozhlasu odpovídá na dotazy čtenářů Opery Plus 

Dobrý den, zajímalo by mě, jaký máte názor na širší uvádění českých oper v Národním divadle a rovněž zda máte v případě českých oper nějakou oblíbenou, kterou byste rád v budoucnosti na scéně některého českého divadla provedl. (Honza B.)

Dobrý deň, pán Honza B. Národné divadlo Praha je obrovský historický a kultúrny pojem. Však si ho národ český postavil zo zbierok a dal mu honosný názov: Národ sobě. Tento veľkostánok českej kultúry dostal jeden strašne milý, ale i veľmi výstižný názov „Kaplička“. Už za mojich študentských čias sme chodili na predstavenia ND, ktoré boli pre nás vysokou školou interpretácie českých opier. Také zvučné mená ako dirigenti Chalabala, Krombholc, Gregor, Vašata, Košler sú dodnes zapísané (aspoň dúfam!) zlatými písmenami do histórie českej reprezentačnej scény.

„Kaplička“ si zasluhuje veľkú prezentáciu skvostov českej opernej tvorby! Kde inam, ako tu!

Snáď by som oponoval, alebo polemizoval o dramaturgii ND. Nesúhlasím celkom, aby sa v ND hrala výlučne česká tvorba. Veď tá môže smelo konkurovať so svetovou opernou tvorbou. Tých obľúbených českých opier nie je málo – či to je Rusalka, Prodaná nevěsta, Jenufa a tak ďalej. Rád by som ich dirigoval, ale nemám kde, pretože brány „Kapličky“ i SO sa predo mnou zavreli.

Dobrý deň, kedy sa vrátite do SND? Ďakujem. (Janka Kráľovičová)

Pozdravujem, pani Janka. Vraj sa nemá hovoriť „nikdy“, ale spresním to: Ak si dobre spomínam (nerád!), tak SND som opúšťal tuším 6 alebo 7-krát z rôznych dôvodov (nie politických!), ale vyslovene umeleckých. Nechcem sa k tomu vracať, lebo je to stále boľavé.

Ako 20-ročný som už počas štúdia na VŠMU nastúpil na post zbormajstra opery SND, teda bol som odkojený mliekom opery. A dodnes tomu vďačím. Môj posledný odchod je snáď ten najboľavejší. Po nástupe nového vedenia opery SND – Haider – Jakubek – mi bolo bez jedného slova odobrané moje posledné naštudovanie Verdiho Otella. To už snáď nepotrebuje komentár.

Žiaľ, je to pre mňa o to ťažšie, že poznám potenciál operného súboru SND. Zažil som časy, keď sa hovorilo o SND ako o predmestí Viedne. V hľadisku sedelo prevažne rakúske publikum. A tie nekonečné ovácie…!

A ako počúvam a vidím, ako sa hazarduje s mladými talentami, našou pýchou, ktorí sú potláčaní zahraničnými spevákmi, ktorí sú prepojení na „istú agentúru“. Ale i veľká neúcta voči tým, ktorí kreovali úroveň SND, odrobili kusisko poctivej práce a boli ozdobou súboru SND. Kam sa mám teda vrátiť? Asi nikde a nikdy.

Dobrý den, pane Lenárde, jsme dlouholetými abonenty rozhlasového orchestru a hlavně vaše koncerty s ním máme velmi rádi. Jaký druh repertoáru je vám nejbližší? Moc už se těšíme na vašeho květnového Mahlera! (Bártovi, Praha)

Srdečne vás pozdravujem, milí Bártovi. Ďakujem vám, že prejavujete sympatie voči SOČRu. Ja sám som nesmierne poctený a cítim sa byť veľmi šťastný pri práci s týmto „nádherným nástrojom“. Je to orchester neutíchajúceho muzikantského entuziazmu, obrovského zvukového potenciálu a radosti z muzicírovania (to sa nevída často!).

Čo sa týka repertoáru, tak je to hudba romantizmu, neskorého romantizmu a diela 20. storočia. Aby som bol konkrétny: Čajkovskij, Brahms, Strauss, Mahler (ktorý má u mňa „výhradné právo“), Stravinskij, Prokofjev, Šostakovič, a tak ďalej. Každá hudba je krásna a oslovujúca.Dobrý deň, čo hovoříte súčasnej úrovni slovenskej opery? (PU, Košice)

Srdečne zdravím do Košíc (PU)! Priznám sa vám, že po mojom hanebnom odchode zo SND som sa prestal zaujímať o predstavenia v tejto opere, ale i na Slovensku. Ale jedno musím vysloviť, lebo ma to dusí, pokiaľ necháme fenomén „režiserizmu v opere“, – zanikne opera. Jednoducho: Kto chce vidieť herecké výkony, nech si ide do Činohry (neviem, či radím dobre?). Opera, to je predovšetkým krásny spev, spojený s dramatickou kreáciou. Máme sólistov, ktorých herecký prejav je veľmi prirodzený a spontánny. Spomínam na krásne herecké kreácie: Malachovský ako kráľ Svätopluk, Štelina v Suchoňovej Krútňave, vynikajúci Nechľudov Juraja Martvoňa v Cikkerovom Vzkriesení. Spontánny herecký prejav Petera Dvorského, či Sergeja Kopčáka. Je smutné, keď krásne tóny Dvořákovej Rusalky v 3. dejstve, kde lesná žienka spieva „…mám zlaté vlásky, mám…“ a pichá si narkotikum?!

Na záver: Ak si nebudeme vedieť vypestovať spevácke talenty, ak ich nebudeme vedieť uviesť do praxe, ak s umelcami budeme narábať tak barbarsky, tak opera končí.

Dobrý den, pane Lenárde, mám vás snad odjakživa spojeného s italskou operou. Neláká vás třeba zase jednou si ji zadirigovat v pražské Státní opeře? Přijal byste takovou nabídku, pokud byste ji dostal? Přeji vše dobré! (Pavel Š.)

Pozdravujem, pán Pavel Š. Už som sa zmienil v druhej otázke, že som odkojený operou. Talianska hudba Rossini, Verdi, Puccini, to sú pre mňa vždy návnady, na ktoré skáčem i na „prázdny háčik“.

Vy si neviete predstaviť, ako napomáha dramatizmus v opere stavbe symfonického diela a naopak, ako obohacuje symfonický zvuk operný orchester.

Zmieňujete sa o možnosti dirigovania v ŠO. Ja som sa už v Literárnich novinách vyjadril, že fúziu ND a ŠO pokladám za zločin storočia (historickým zločinom). Asi som na to doplatil, ako vždy. Po nástupe nového vedenia sa oba súbory dostali do vážnej umeleckej i spoločenskej krízy.

Áno, bolo mi ponúknuté do ŠO naštudovanie Boitovho Mefistofela. Podmienky, ktoré mi „erudované vedenie“ ponúklo, bolo na hranici skôr urážky a hanby! Je mi to ľúto, že sa dvere ND a ŠO predo mnou zavreli. Ale ja nie som vinný.Dobrý deň, ako spomínate na spoluprácu s pani Beňačkovou a pánom Dvorským na nahrávke Krútňavy? Je to jedno z mojich najobľúbenejších CD. Srdečne pozdravujem! (Jaro)

Milý pán Jaro! Som veľmi rád, že sme naladení na „jednu nôtu“. Suchoň, to je pre mňa pojem, ktorý by mal svietiť nad Slovenskom ako severka. Počas môjho 20-ročného pôsobenia v SOČR Bratislava som nahral takmer celú symfonickú tvorbu majstra, vrátane štúdiových nahrávok Krútňavy a Svätopluka.

Bol som šťastný a majster Suchoň ešte viac, že titulných postáv v Krútňave sa zhostili naše operné hviezdy – Gabriela Beňačková a Peter Dvorský. Nesmieme zabudnúť na nezabudnuteľného Štelinu v podaní Ondreja Malachovského.

Práca so všetkými spevákmi bola nádherná. Ich oddanosť a pokora k dielu, ich spontánny muzikálny i spevácky prejav vytvorili krásnu, tvorivú atmosféru, na ktorú sa nezabúda. Len pre zaujímavosť, dielo bolo nahrané playbackom, čo nebolo tak jednoduché. Poznal som spevácke schopnosti protagonistov, ale i celkové tempá celej opery. Bolo to krásne.

Dobrý den, pane Lenárde, z vašeho působení v Symfonickém orchestru Českého rozhlasu mám sice velkou radost a vaše společné koncerty hlavně v rádiu často poslouchám, ale přece jen mi chybíte v opeře. Proč se jí v posledních letech vyhýbáte? Nebo máte snad něco naplánováno? Děkuji za odpověď a přeji hodně dalších úspěchů! (LN, Praha)

O. L. zdraví L. N. z Prahy! Tú vašu radosť pociťujem i ja. Je to skutočne radosť i zážitok dirigovať taký vynikajúci orchester.

To, že vám chýbam v opere, je nielen váš pocit, ale i môj. Priznám sa, že až ma bodla vaša poznámka – „proč se opery v posledních letech vyhýbate.“ Ubezpečujem vás, že ja sa nevyhýbam, len „vyšší mocipáni“ majú iný okulár na moje meno!

Áno, opera mi veľmi chýba, dotyk s ľudským hlasom, neopísateľná atmosféra divadla pri „výrobe“ nového operného titulu. Najhoršie je to, ako ťažko je zaháňať trýznivé myšlienky rezignácie. Roky prejdú a my budeme zbierať paberky, aby sme začali znovu.Každý malý chlapec má svoj sen o budúcom povolaní. Čím ste chceli byť vy? Mali ste neskôr svoj profesný vzor? (Števo Š.)

Milý Števko! Neviem, akého zamerania ste, ale predpokladám, že máte, alebo chcete mať niečo s umením.

Ja som vyrastal v skromných pomeroch (bolo nás 6 detí) a nepamätám, ktorý z mojich súrodencov už sníval o svojom povolaní, až na najstaršieho brata, ktorého očarila elektrika (ja sa jej hrozne bojím). Raz ma môj otecko zobral do kina na film Eroica. Bol som ohúrený postavou Beethovena, či tam už niečo padlo na úrodnú pôdu? Áno, od malička som sa venoval klavíru, husliam, harmonike či organu.

Keď ma prijali na VŠMU v Bratislave, bol pre mňa vzorom môj profesor Rajter. V tom čase boli populárne, dodnes neprekonané výchovné koncerty Leonarda Bernsteina. Bol som unesený jeho absolútnou suverenitou, znalosťou, rétorikou.

Taký príklad: Díval som sa na koncert s Leonardom Bernsteinom a užíval som si ho. Náhle vypol zvuk, obraz ale šiel ďalej (zrejme porucha zvuku). Ale keď som sa díval „nemo“, tak som vedel, čo tento génius diriguje.

Lež najväčší vzor je samotná práca s orchestrom. Tá vás naučí disciplíne, pokore, objektivite a neustálej prísnosti. To sú moje vzory!

Dobrý den, jak bude vypadat příští sezona Symfonického orchestru Českého rozhlasu? Co nového v ní chystáte? Objevíte se také v nové populární řadě v Obecním domě? (Vlasta)

Vážená pani Vlasta! Myslím si, že náš prejav vďaky a uznania tomuto orchestru musí spočívať v programoch, ktoré mu predkladáme. Vychádzal som z jedinej myšlienky: žijeme hektický, neistý a stresový život. Prosím, doprajme našim poslucháčom trochu balzamu na dušu, potešme ich tou hudobnou mannou, dajme im náplasť na rany, ktoré dostávajú každý deň.

V mojich projektoch v Rudolfínu sú diela Straussa: Tak pravil Zarathustra, Don Juan, Dvořák: Requiem, Mahler: 5. Symfónia, Franck: Symfónia d moll.

Pokiaľ ide o populárnu radu v Smetanovej sieni, zatiaľ som o tom nepremýšľal. Snáď nabudúce.Dobrý den, pane Lenárde, mám trochu soukromější otázku: Opakovaně jsem o vás četla, že máte velmi rád svoji chalupu a práce na zahrádce. Můžete o tom něco prozradit? A máte ještě nějaké jiné záliby? Srdečně vás zdravím! (Eva Kovaříková, Praha)

Milá pani Kovaříková! Asi aj vy niečo pestujete, priznajte!

Áno, zeleň je balzamom pre oči. Vôbec, celý zmysel záhradkárčenia je láska k pôde a rastlinám. Je to naša živiteľka, musíme si ju opatrovať a chrániť.

Už v januári ma „svrbia prsty“, musím začať plántovať papriky. A tu nastupuje ďalší harmonogram plántovania, až po výsadbu. Pohľad na rašenie stromov a rast vašich vypestovaných plánt je len taký veľký zázrak prírody. A vy ste jeho spolutvorca.

Pre mňa je záhradka tým najlepším relaxom, len ten nepríjemný „komár“ mi bzučí stále, a to je hudba!

Ostatné záľuby: rád pečiem (hlavne vianočné sladkosti) a nesmierne rád varím. O mojich zaváracích chúťkach vám radšej nič nepoviem, lebo sú fantastické. Tak napríklad recept na famózny kečup.

Za čtenáře Opery Plus děkujeme za odpovědi.

Vizitka:
Ondrej Lenárd (1942) studoval na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě ve třídě profesora Ľudovíta Rajtera a již během studií získával cenné umělecké zkušenosti při spolupráci s profesionálními tělesy. Po absolutoriu v roce 1962 zahájil svoji uměleckou dráhu jako sbormistr a dirigent Opery Slovenského národního divadla v Bratislavě, kde v letech 1984–1986 působil ve funkci šéfdirigenta a později šéfa opery (1997–1998). Od roku 1970 byl dirigentem a v letech 1977–1990 šéfdirigentem Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu v Bratislavě. Cílevědomá práce, spontánní muzikantský a originální přístup ke každé interpretované skladbě a dosažené výsledky ho v následujícím desetiletí 1991–2001 dovedly až ke spolupráci se Slovenskou filharmonií (od roku 1991 šéfdirigent, v letech 1993–2001 umělecký ředitel).

Současně od roku 1978 působil jako stálý hostující dirigent Japan Shinsei Symphony Orchestra v Tokiu a v roce 1993 se stal šéfdirigentem a hudebním ředitelem tohoto renomovaného japonského orchestru. V roce 2000 byl jmenován čestným dirigentem Tokijské filharmonie.

Ondrej Lenárd spolupracuje s předními evropskými orchestry a sólisty (Peter Dvorský, Gabriela Beňačková, Jelena Obrazcovová, Mirella Freni, Piero Cappuccilli, Eva Urbanová, Sergej Kopčák a další). Dirigoval ve Vídeňské státní opeře, v Houston Grand Opera, v Teatro Liceo v Barceloně, v Teatro San Carlo v Neapoli, ve Státní opeře v Budapešti, v Národním divadle a Státní opeře v Praze, hostoval v Kanadě, Brazílii, USA, Japonsku. Z poslední doby připomeňme mimo jiné uvedení Pucciniho Tosky se souborem Státní opery Praha v Salcburku (2006), Verdiho Maškarního plesu s Nikkai Opera Company v Tokiu (2007) a koncertní řadu s Tokijskou filharmonií (2008). V roce 2008 měla pod jeho taktovkou premiéru Prodaná nevěsta v Národním divadle a Bohéma ve Státní opeře Praha.

Ondrej Lenárd má na svém kontě přes tisíc rozhlasových snímků, jeho diskografie obsahuje snímky pro firmy Opus, Naxos, Marco Polo a HNH International – pro tuto společnost nahrál dvě desítky kompaktních disků. Mnohé z umělcových pozoruhodných výkonů při interpretaci symfonické i operní literatury má ve svých fondech rovněž Slovenská televize.

V roce 1974 se Ondrej Lenárd stal laureátem Mezinárodní dirigentské soutěže v Budapešti, byl mu udělen Řád Ľudovíta Štúra (1998) a v roce 2002 přijal čestný doktorát Univerzity Mateja Bela v Banské Bystrici.

Od sezony 2011/2012 je Ondrej Lenárd šéfdirigentem Symfonického orchestru Českého rozhlasu.
(Zdroj: Symfonický orchestr Českého rozhlasu)

www.rozhlas.cz

Foto archiv SOČRu / Petr Horník