Slavnostní koncert k životnímu jubileu profesora Bohumila Urbana

Slávnostný koncert k životnému jubileu profesora Bohumila Urbana

V našom koncertnom živote sa nestáva často, že hlavným protagonistom a sólistom koncertu sa stane viac ako jeden, nanajvýš dvaja výrazní umelci súčasne. Ešte zriedkavejšie je, ak predsa len taká príležitosť nastane a na jednom pódiu sa stretne viac sólistov, že každý z nich bol uvedený do koncertného života jednou osobnosťou, ktorá sa tak stala kľúčovou v jeho umeleckom rozvoji a pôsobení. Dom umenia Fatra v Žiline sa 24. januára stal svedkom takejto výnimočnej udalosti. Slávnostný koncert Štátneho komorného orchestra Žilina a hosťujúcich hráčov k 80. narodeninám profesora Bohumila Urbana priviedol do Žiliny umelcov najvyšších kvalít, ktorých, okrem umenia husľovej hry, spája láska a vďačnosť k svojmu učiteľovi. Podobné slávnostné predstavenie sa v Žiline konalo už po tretí raz, vždy z iniciatívy samotných účinkujúcich.Bohumil Urban sa stal jednou z najvýznamnejších osobností hudobného života v Žiline, pričom jeho význam presahuje oblasť severného Slovenska a rozšíril sa na celoslovenské, respektíve česko-slovenské pôsobenie. Ako žiak Ladislava Árvaya bol medzi prvými absolventmi konzervatória v Žiline (vtedy Vyššej hudobnej školy), na ktorom začal neskôr vyučovať a viesť sláčikové oddelenie. V 60. rokoch súkromne študoval u profesora VŠMU v Bratislave Mikuláša Jelínka. Spolu s ďalšími osobnosťami ako Anton Kállay a Ján Figura zakladal a sám dirigoval Symfonický orchester mesta Žilina (SOMŽ), na základe ktorého v roku 1974 vznikol profesionálny Štátny komorný orchester Žilina (ŠKO). Na preklenutie činnosti SOMŽ a ŠKO bol Bohumil Urban menovaný druhým dirigentom v prvej sezóne tohto telesa. Dirigoval tiež Komorný orchester slovenských učiteľov, Symfonický orchester konzervatória v Žiline a pôsobil v sláčikovom kvartete profesorov konzervatória. Počas svojho celoživotného aktívneho pôsobenia v hudbe sa ako dirigent stal členom Zväzu slovenských skladateľov a býval členom porôt domácich aj medzinárodných súťaží husľovej hry. Je držiteľom viacerých ocenení: Vzorný učiteľ (1970), Veľká medaila sv. Gorazda za dlhodobé vynikajúce výsledky v oblasti umeleckého školstva (1998) a v roku 2001 mu Zbor Žilincov udelil prestížnu cenu Genius loci Solnensis.

Počas 45 ročného pedagogického pôsobenia v jeho triede absolvovalo 58 huslistov, z ktorých viacerí sa presadili na domácich i zahraničných pódiách ako sólisti, členovia komorných zoskupení či orchestrov, pedagógovia husľovej hry alebo výrazné osobnosti v iných oblastiach hudobného života. Spomenieme iba niektorých: Ján Glasnák, Zoltán Baláž, Andrej Tárnok, Marián Remenec, Ľubomír Kudja, Ernest Patkoló, Milan Frátrik, Zoja Kopčáková, Bohuslav Pavlík, Miloš Valent, Tibor Škreňo-Zlievský, Miloš Skukalík, Marián Leško, Zuzana Kállayová-Guttenová, Alexej Rosík, Ján Martinča, Pavol Drozd, Peter Soušek, Mária Sršňová, Peter Mišejka a veľa ďalších.

Viacerí z jeho žiakov vystúpili na slávnostnom koncerte ako členovia orchestra. Ako sólisti sa predstavili: Jindřich Pazdera, ktorý po skončení konzervatória pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu v Moskve u slávneho Leonida Kogana, v súčasnosti pôsobiaci ako koncertný umelec, prvý huslista Stamicovho kvarteta, pedagóg na AMU v Prahe (od r. 1995 docent), ďalej František Figura – sólista a dlhoročný koncertný majster ŠKO Žilina, Vladimír Harvan – koncertný majster orchestra opery SND v Bratislave, husľový virtuóz Dalibor Karvay, Martin Sleziak – primárius Lúčnice a umelecký vedúci úspešného súboru Zlaté husle, Stanislav Palúch – sólista a člen rôznych komorných zoskupení (napr. kvarteto ALEA, Pacora trio, Triango a i.), Róbert Ragan – kontrabasista, ktorý štúdium hudby začínal v husľovej triede Bohumila Urbana. Spolu so sólistami na koncerte vystúpili Marcel Comendant (cimbal, člen Pacora trio) a Roman Harvan (violončelo, orchester opery SND). Orchester dirigoval Pavol Tužinský, tiež bývalý študent profesora Urbana.Otváracou skladbou koncertu bola predohra k opere Únos zo Serailu od W. A. Mozarta. Po brilantnom úvode prehovoril riaditeľ ŠKO Vladimír Šalaga a v krátkosti publiku priblížil život a pôsobenie jubilanta. Nie, že by to bolo nevyhnutné, pretože žilinské publikum osobnosť Bohumila Urbana vníma celkom zreteľne. Ku koncu príhovoru Vladimír Šalaga osobne zagratuloval oslávencovi, ktorý sa ujal taktovky na ďalšie dve čísla. Boli nimi prvá časť Dvojkoncertu d mol J. S. Bacha, v ktorej sa ako sólisti predviedli František Figura a Jindřich Pazdera, obaja skúsení komorní hráči a spolužiaci zo žilinského konzervatória, a druhá časť Koncertu č. 2 G dur pre husle a orchester J. Haydna, ktorú predniesol Dalibor Karvay. Práve táto skladba predstavovala akýsi prvý emocionálny vrchol koncertu. Pôsobivé a citlivé prevedenie sólového partu v rukách absolútne spoľahlivého husľového virtuóza a čistý zvuk orchestra, vedeného úsporným, no pevným, istým a jasným gestom dirigenta, vytvorili zvláštnu, slovami ťažko opísateľnú zvukovú atmosféru. Jedinečnú iskru tomuto predstaveniu však dodala viditeľná prítomnosť srdečného vzťahu medzi učiteľom a žiakom, hlboká umelecká prepojenosť profesora a jeho vynikajúceho študenta.

Celý koncert slovom sprevádzal Jindřich Pazdera, ktorý sa tejto úlohy ujal už celkom tradične. Uviedol nasledujúcu skladbu, svieže finále piatej Schubertovej symfónie, ktorú už dirigoval hlavný dirigent večera Pavol Tužinský. Nasledoval virtuózny výstup Dalibora Karvaya v technicky náročnej, no zároveň lyrickosťou nabitej skladbe Introdukcia a Rondo capriccioso Camilla Saint-Saënsa. Sólista sústredene stvárnil ambivalenciu skladby a v závere si s prehľadom dovolil nespútané presto. Posledné číslo pred prestávkou, výstup Jindřicha Pazderu, ktorý zahral tretiu časť Koncertu D dur Johannesa Brahmsa, prekvapil slabšou prieraznosťou sólového partu. Po krátkom čase sa však zvukový kontrast s predchádzajúcim číslom stratil a prvá polovica koncertu doznela v majestátnych tónoch tohto romantického diela.

Ako je možné ľahko postrehnúť, program koncertu, ktorý vznikal v úzkej spolupráci všetkých zúčastnených, bol postavený skôr na populárnejších kusoch a dramaturgia ťažila aj z charizmy jednotlivých osobností, ktoré sa postavili na pódium ako sólisti, spoločne, či ako členovia orchestra. Druhá polovica bola odštartovaná opäť opernou predohrou, tento krát od Giuseppe Verdiho. Fantastický zážitok poskytli bratia Harvanovci v intímne zvučnej Scéne č. 4 zo suity Labutie jazero od Petra Iľjiča Čajkovského. Brilantná, zábavná, svižná skladba Banjo a husle od Williama Krolla v interpretácii Dalibora Karvaya naplnila všetky svoje parametre do dokonalosti. Orchester teraz dirigoval Martin Sleziak a nebolo tomu inak ani v nasledujúcej skladbe, ktorú skomponoval Stanislav Palúch práve pri príležitosti tohto koncertu. Aj napriek zjavnej neistote v nástupoch orchestra sólisti podali skvelý výkon a publikum skladbu prijalo s nadšením. Dielo v sebe, zrejme s celkom jasným zámerom, spájalo viac štýlov, ktorým niektorí žiaci pri svojom štúdiu nemohli uniknúť. Išlo o variácie na ľudovú pieseň Nie do tŕňa a skladateľ využil prítomnosť interpretačne rozdielnych osobností, z ktorých bolo zložené trio sólistov. Na pestrej palete variácii tak vynikla virtuozita Dalibora Karvaya (napríklad v dvojhmatových pasážach či pizzicate ľavou rukou), inklinácia k ľudovej hudbe v parte Martina Sleziaka, či zjavné vplyvy jazzu, ktorým sa oddal Stanislav Palúch. Ďalším hudobným darom pre profesora Urbana bola skladba s názvom Neznáma, tiež z pera S. Palúcha, ktorú prednieslo samotné Pacora trio.

Každý, kto len trochu osobne pozná Bohumila Urbana, vie, že sa nikdy nebál zasadzovať za prezentáciu slovenskej tvorby. Aj preto bola do programu zaradená Talianska baletná hudba z opery Juro Jánošík od Jána Cikkera. Bola to zároveň aj pocta skladateľovi, ktorý sám rozhodným slovom podporil vznik ŠKO v Žiline. Serenádu Františka Drdla citlivo a s leskom predniesol koncertný majster ŠKO František Figura. Poslucháčom, sebe aj svojmu bývalému profesorovi tak pripomenul časy, keď u neho študoval. Pred záverečným orchestrálnym číslom, ktorým bol známy Uhorský tanec č. 5 Johannesa Brahmsa, zaznela pieseň od Edvarda Hagerupa Griega v podaní Jindřicha Pazderu. Lyrická melódia piesne s jednoduchým názvom Ich liebe Dich (na koncerte v úprave Bohumila Urbana) bola obľúbenou skladbou Ladislava Árvaya, zakladateľa hudobného školstva v Žiline a Urbanovho učiteľa. Ako to vyjadril J. Pazdera: Ladislav Árvay sa stal „husľovým otcom a praotcom nás všetkých“, čím myslel žiakov profesora Urbana i jeho samotného. Dramaturgia symbolicky zaradila túto hudobnú poctu k záveru celého koncertu.

Excelentná a sugestívna interpretácia hudby niekoľko krát doslova prinútila poslucháčov počas koncert povstať pri potlesku. Podobne tomu bolo aj na záver koncertu, a tak sa Bohumil Urban ešte raz vrátil na pódium a s orchestrom zahral fantastický Florentínsky pochod op. 214 Júliusa Fučíka, čím si pripomenul dlhoročné pôsobenie kúpeľného orchestra v Trenčianskych Tepliciach.Slávnostný koncert mal obrovský úspech, publikum odchádzalo nabité pozitívnymi pocitmi. To, že sa na jednom pódiu v Žiline stretlo toľko výrazných umelcov, sa pripočítava k hudobným zásluhám profesora Urbana, ktorý tak stále napĺňa časť svojho celoživotného programu: ponúkať sprístupňovať ľuďom hudbu najvyšších interpretačných kvalít.

Koncert k 80. narodeninám prof. Bohumila Urbana
Dirigent: Pavol Tužinský
Jindřich Pazdera (husle)
Dalibor Karvay (husle)
František Figura (husle)
Stanislav Palúch (husle)
Vladimír Harvan (husle)
Martin Sleziak (husle)
Pacora Trio
ďalší bývalí študenti B. Urbana
Štátny komorný orchester Žilina
24. januára 2015 Dom umenia Fatra Žilina

Na programe diela W. A. Mozarta, J. S. Bacha, J. Haydna, F. Schuberta, C. Saint-Saëns, J. Brahmsa, G. Verdiho, P. I. Čajkovského, W. Krolla, S. Palúcha, J. Cikkera, E. H. Griega, F. Drdlu…

www.skozilina.sk

I váš text rádi v této rubrice uveřejníme. Naše adresa: [email protected]
Foto Roderik Kučavík

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]