Slavnostní koncert k životnímu jubileu profesora Bohumila Urbana

  1. 1
  2. 2

Slávnostný koncert k životnému jubileu profesora Bohumila Urbana

V našom koncertnom živote sa nestáva často, že hlavným protagonistom a sólistom koncertu sa stane viac ako jeden, nanajvýš dvaja výrazní umelci súčasne. Ešte zriedkavejšie je, ak predsa len taká príležitosť nastane a na jednom pódiu sa stretne viac sólistov, že každý z nich bol uvedený do koncertného života jednou osobnosťou, ktorá sa tak stala kľúčovou v jeho umeleckom rozvoji a pôsobení. Dom umenia Fatra v Žiline sa 24. januára stal svedkom takejto výnimočnej udalosti. Slávnostný koncert Štátneho komorného orchestra Žilina a hosťujúcich hráčov k 80. narodeninám profesora Bohumila Urbana priviedol do Žiliny umelcov najvyšších kvalít, ktorých, okrem umenia husľovej hry, spája láska a vďačnosť k svojmu učiteľovi. Podobné slávnostné predstavenie sa v Žiline konalo už po tretí raz, vždy z iniciatívy samotných účinkujúcich.Bohumil Urban sa stal jednou z najvýznamnejších osobností hudobného života v Žiline, pričom jeho význam presahuje oblasť severného Slovenska a rozšíril sa na celoslovenské, respektíve česko-slovenské pôsobenie. Ako žiak Ladislava Árvaya bol medzi prvými absolventmi konzervatória v Žiline (vtedy Vyššej hudobnej školy), na ktorom začal neskôr vyučovať a viesť sláčikové oddelenie. V 60. rokoch súkromne študoval u profesora VŠMU v Bratislave Mikuláša Jelínka. Spolu s ďalšími osobnosťami ako Anton Kállay a Ján Figura zakladal a sám dirigoval Symfonický orchester mesta Žilina (SOMŽ), na základe ktorého v roku 1974 vznikol profesionálny Štátny komorný orchester Žilina (ŠKO). Na preklenutie činnosti SOMŽ a ŠKO bol Bohumil Urban menovaný druhým dirigentom v prvej sezóne tohto telesa. Dirigoval tiež Komorný orchester slovenských učiteľov, Symfonický orchester konzervatória v Žiline a pôsobil v sláčikovom kvartete profesorov konzervatória. Počas svojho celoživotného aktívneho pôsobenia v hudbe sa ako dirigent stal členom Zväzu slovenských skladateľov a býval členom porôt domácich aj medzinárodných súťaží husľovej hry. Je držiteľom viacerých ocenení: Vzorný učiteľ (1970), Veľká medaila sv. Gorazda za dlhodobé vynikajúce výsledky v oblasti umeleckého školstva (1998) a v roku 2001 mu Zbor Žilincov udelil prestížnu cenu Genius loci Solnensis.

Počas 45 ročného pedagogického pôsobenia v jeho triede absolvovalo 58 huslistov, z ktorých viacerí sa presadili na domácich i zahraničných pódiách ako sólisti, členovia komorných zoskupení či orchestrov, pedagógovia husľovej hry alebo výrazné osobnosti v iných oblastiach hudobného života. Spomenieme iba niektorých: Ján Glasnák, Zoltán Baláž, Andrej Tárnok, Marián Remenec, Ľubomír Kudja, Ernest Patkoló, Milan Frátrik, Zoja Kopčáková, Bohuslav Pavlík, Miloš Valent, Tibor Škreňo-Zlievský, Miloš Skukalík, Marián Leško, Zuzana Kállayová-Guttenová, Alexej Rosík, Ján Martinča, Pavol Drozd, Peter Soušek, Mária Sršňová, Peter Mišejka a veľa ďalších.

Viacerí z jeho žiakov vystúpili na slávnostnom koncerte ako členovia orchestra. Ako sólisti sa predstavili: Jindřich Pazdera, ktorý po skončení konzervatória pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu v Moskve u slávneho Leonida Kogana, v súčasnosti pôsobiaci ako koncertný umelec, prvý huslista Stamicovho kvarteta, pedagóg na AMU v Prahe (od r. 1995 docent), ďalej František Figura – sólista a dlhoročný koncertný majster ŠKO Žilina, Vladimír Harvan – koncertný majster orchestra opery SND v Bratislave, husľový virtuóz Dalibor Karvay, Martin Sleziak – primárius Lúčnice a umelecký vedúci úspešného súboru Zlaté husle, Stanislav Palúch – sólista a člen rôznych komorných zoskupení (napr. kvarteto ALEA, Pacora trio, Triango a i.), Róbert Ragan – kontrabasista, ktorý štúdium hudby začínal v husľovej triede Bohumila Urbana. Spolu so sólistami na koncerte vystúpili Marcel Comendant (cimbal, člen Pacora trio) a Roman Harvan (violončelo, orchester opery SND). Orchester dirigoval Pavol Tužinský, tiež bývalý študent profesora Urbana.Otváracou skladbou koncertu bola predohra k opere Únos zo Serailu od W. A. Mozarta. Po brilantnom úvode prehovoril riaditeľ ŠKO Vladimír Šalaga a v krátkosti publiku priblížil život a pôsobenie jubilanta. Nie, že by to bolo nevyhnutné, pretože žilinské publikum osobnosť Bohumila Urbana vníma celkom zreteľne. Ku koncu príhovoru Vladimír Šalaga osobne zagratuloval oslávencovi, ktorý sa ujal taktovky na ďalšie dve čísla. Boli nimi prvá časť Dvojkoncertu d mol J. S. Bacha, v ktorej sa ako sólisti predviedli František Figura a Jindřich Pazdera, obaja skúsení komorní hráči a spolužiaci zo žilinského konzervatória, a druhá časť Koncertu č. 2 G dur pre husle a orchester J. Haydna, ktorú predniesol Dalibor Karvay. Práve táto skladba predstavovala akýsi prvý emocionálny vrchol koncertu. Pôsobivé a citlivé prevedenie sólového partu v rukách absolútne spoľahlivého husľového virtuóza a čistý zvuk orchestra, vedeného úsporným, no pevným, istým a jasným gestom dirigenta, vytvorili zvláštnu, slovami ťažko opísateľnú zvukovú atmosféru. Jedinečnú iskru tomuto predstaveniu však dodala viditeľná prítomnosť srdečného vzťahu medzi učiteľom a žiakom, hlboká umelecká prepojenosť profesora a jeho vynikajúceho študenta.

Celý koncert slovom sprevádzal Jindřich Pazdera, ktorý sa tejto úlohy ujal už celkom tradične. Uviedol nasledujúcu skladbu, svieže finále piatej Schubertovej symfónie, ktorú už dirigoval hlavný dirigent večera Pavol Tužinský. Nasledoval virtuózny výstup Dalibora Karvaya v technicky náročnej, no zároveň lyrickosťou nabitej skladbe Introdukcia a Rondo capriccioso Camilla Saint-Saënsa. Sólista sústredene stvárnil ambivalenciu skladby a v závere si s prehľadom dovolil nespútané presto. Posledné číslo pred prestávkou, výstup Jindřicha Pazderu, ktorý zahral tretiu časť Koncertu D dur Johannesa Brahmsa, prekvapil slabšou prieraznosťou sólového partu. Po krátkom čase sa však zvukový kontrast s predchádzajúcim číslom stratil a prvá polovica koncertu doznela v majestátnych tónoch tohto romantického diela.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2