Slovenská filharmonie: Petr Altrichter, Ivan Ženatý a Ivan Kusnjer

  1. 1
  2. 2

Slovenská filharmónia s prvoradou českou reprezentáciou 

Hudba troch storočí je názov jedného z abonentných cyklov Slovenskej filharmónie. Zazneli tu skladby z rôznorodých časových období, umeleckej úrovne a hlavne štýlového rozpätia (12. – 13. februára). Hosťami Slovenskej filharmónie boli českí interpreti – dirigent Petr Altrichter a huslista Ivan Ženatý a na záver koncertu zaznela Česká rapsódia mladého Bohuslava Martinů.Spolupráca Petra Altrichtera so Slovenskou filharmóniou je dlhoročná a tradičná. Jeho temperamentný, muzikantsky živý prejav vie strhnúť Slovenskú filharmóniu k maximálnym výkonom. Tak to bolo aj tentokrát (sledovala som koncert 13. februára). V ostatných sezónach uviedol Petr Altrichter v bratislavskej Redute Dvořákovu Stabat Mater, 2. symfóniu J. Brahmsa či Franckovu Psyché. V tejto sezóne so SF ešte naštuduje (26. a 27. februára) Rachmaninov 3. klavírny koncert, Rímske pínie Ottorina Respighiho a ukážky z Wagnerovej Valkýry. O necelé dva mesiace neskôr (16. a 17. apríla) zase Šostakovičovu 8. symfóniu a Terezín Ghetto Requiem od českej skladateľky Sylvie Bodorovej.

Na úvod ostatného programu a koncertu so Slovenskou filharmóniou zaznela najprv dramaturgická kuriozita: Beethovenova predohra Kráľ Štefan, op. 117. Máloktorý poslucháč vie, že toto dielo vôbec existuje a prečo vzniklo. Iba 8 minútová skladba je úvodnou predohrou k slávnostnej hudbe Beethovena (v encyklopédiách sa niekde dokonca uvádza označenie „opereta“) pod názvom Kráľ Štefan. Beethoven dielo napísal ako predohru a deväť vokálno-symfonických scén na texty Augusta von Kotzebua. Skladbu objednali (zrejme za dobrú odmenu) „mocní vtedajšieho sveta“ na slávnostný ceremoniál otvorenia nového moderného divadla v Budapešti r. 1811. Týmto krokom chcel vtedajší rakúsko-uhorský vladár František I. utlmiť rebelské nepokoje a vzdor Uhorska a poskytnúť mu tak „vznešené riešenie“. Dielo malo zámerne čerpať z nadnárodne známej, Maďarom mimoriadnej osobnosti prvého uhorského vladára, korunovaného r. 1000 – sv. Štefana a naznačiť tak aj silné prepojenie Uhorska a Rakúska. Beethoven, ktorý mal r. 1811 napísanú už 5. symfóniu„Osudovú“ a 6. symfóniu „Pastorálnu“, teda diela neobyčajnej sily a krásy, akosi nenašiel vzťah k zadanej téme a možno ani k osobnosti Štefana I. Nedokázal ho inšpirovať tak, ako iné, pre jeho život zásadné osobnosti alebo udalosti. Splnil síce spoločenskú funkciu – ale celok tohto Beethovenovho snaženia zapadol do zabudnutia. Podnes sa z neho (občas) hráva len Predohra Kráľ Štefan Es dur, op. 117. Nemožno jej uprieť dobovú hudobnú eleganciu, prerývanú titanskými „echami“, zverenými sekcii bicích a dychom. Ale v celkovej hudbe poslucháč sotva vytuší poctu či nebodaj napojenie sa nemecko-rakúskeho predstaviteľa klasicizmu na duchovný odkaz sv. Štefana. Je to teda slabší odvar jeho symfónií – no vhodná rozcvička pre orchester, ktorý vzápätí vstúpil do mohutného prúdu ďalšej skladby.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenská filharmonie -P.Altrichter & I.Ženatý, I.Kusnjer (Bratislava 12./13.2.2015)

[yasr_visitor_votes postid="151524" size="small"]

Mohlo by vás zajímat