Slovenský komorní orchestr: Torelli, Wagenseil, Salva, Suk

Napnutá tetiva krásy 

Druhý tohtoročný koncert z cyklu Slovenského komorného orchestra bol lemovaný príjemnou náladou a takmer vypredaným hľadiskom. Slovenský komorný orchester sa stále teší veľkému záujmu, čo predznačuje blížiace sa oslavy päťdesiateho piateho výročia založenia súboru. Pozornosť pramení aj zo zahraničia, v januári sa chystajú hudobníci na koncertné turné po Japonsku, kde počas svojej existencie stihli odohrať neuveriteľných sedemdesiatosem koncertov.

Úvod príjemného nedeľného popoludnia sa niesol v znamení predstaviteľa slávnej bolonskej hudobnej školy Giuseppe Torelliho a jeho najprogresívnejšieho diela Concerto grosso op. 8. č. 6, ktoré bolo vydané posmrtne jeho bratom Felicom. Torelli týmto “vianočným koncertom” pomaličky spolu uzatváral éru neskorého baroka. Tak isto sa postaral o prienik virtuozity do koncertnej podoby, experimentovanie s formou concerto grosso potom dotiahol do dokonalosti Antonio Vivaldi. Slovenský komorný orchestr sa pustil do diela so sviežou vervou, súbor si brilantne poradil s technicky náročnými pasážami, no nekonal sentimentálne, ale vyzdvihol jeho slávnostný charakter prostredníctvom pestrého figuratívneho sprievodu. Umelecký vedúci Slovenského komorného orchestru Ewald Danel prihliadal na Torelliho originálne uplatnenie sólistickej hry do vycibreného a farebne kontrastného tutti.

Ďalším sólistickým zasadením bol Koncert pre harfu a sláčikový orchester in G od George Christopha Wagenseila a to v slovenskej premiére. O živote tohto skladateľ toho vieme veľmi málo, ale práve vytiahnutie živej vody z historickej studnice zabudnutých je jednou z úloh umeleckých súborov a inštitúcii. Slovenský komorný orchester sa rozhodol nazrieť do Wagenseilovej dozrievajúcej tvorby, nachádzajúc v nej čitateľnú melódiu. Ako predstaviteľ viedenskej školy ranného klasicizmu inklinoval k talianskemu repertoáru a spevnosti. Na jeho kultivovaný štýl nadviazal Haydn, pre ktorého malo ich priateľstvo veľký umelecký význam.

Ewald Danel našiel zaujímavú dramaturgickú spojitosť medzi Wagenseilom (narodil sa šesť rokov po Torelliho smrti) a Torellim. V ich diele totiž môžeme vidieť štýlový prechod z baroka do klasicizmu, ešte význačnejšie to vyznievalo v záverečnej časti koncertu Vivace, z ktorej sršal optimizmus, iskra a šarm. Wagenseilov prvok okamžitého nápadu vyzdvihla interpretácia harfistky Kataríny Turnerovej. Tá o sebe priznáva, že je dušou veľký romantik, a preto jej toto dielo tak náramne sadlo. Nežné arpeggia formovala s citom a s uvedomením si, že harfisti nemajú až tak veľa priestoru na vyjadrenie svojich sólistických zručností.

Pred necelými dvoma týždňami prijala organizácia Slovenský ochranný zväz autorský do Zlatej knihy, in memoriam, hudobného skladateľa a pedagóga Tadeáša Salvu. Stalo sa tak pri pragmatickom preberaní kapitol jeho života, dvadsať rokov od jeho úmrtia. Túto nostalgiu naštartoval aj záujem zo zahraničia, keď v prestížnom vydavateľstve Naxos vyšla pred tromi rokmi profilová nahrávka, po iniciatíve a v interpretácii violončelistu Eugena Procháca. Horlivý propagátor Salvovej hudby si o tom myslí svoje: “Síce neskoro, ale začína sa prebúdzať a objavovať dôležité Salvovo dielo. Salva na Slovensku nemal na ružiach ustlané, nezapadal do normatívneho priemeru. Vždy tu panoval nedostatok odvahy podporiť niečo nové, iné. Napokon Tadeáš Salva odišiel študovať do Poľska, kde už bola avantgarda v plnom prúde, a tam jeho hudobné názory, ani nátura nikomu neprekážali“. Slovenský komorný orchester si nevybral skladateľovo najavantgardnejšie dielo, ale v Slovenskom concerto grosso č. 1 pulzoval jeho charakteristický a blízky vzťah k slovenskému folklóru. Na rozdiel od svojich naratívnych kolegov vyrastajúcich v Bratislave, skladateľ naberal inšpiráciu priamo zo svojich detských spomienok prežitých na Liptove.

V tejto predrevolučnej kompozícii (vznikla v roku 1988) sa odráža Salvova emocionálna vypätosť a hraničné spájanie modálnych prvkov s avantgardnými kompozičnými technikami. Súbor preto nešetril expresívnosťou. Práve tá výbušnosť – tak príznačná pre ľudovú hudbu – mnohých u Salvu dráždila. Hranica medzi kultivovanosťou a temperamentom bol vždy večným bojom medzi týmito dvoma svetmi. Slovenský komorný orchester to v tematickom obsahu podali veľmi zrozumiteľne a jasne. Eugen Prochác v sólovom parte pretavil skladateľov obdiv k violončelu ako k nástroju silného a podmanivého zvuku. Prochác ukázal, že sa dokonalo orientuje v Salvovom nekompromisnom svete plnom mystiky, pokory a útechy.

Po ťažkom, no bytostne dôležitom diele, nechal Slovenský komorný súbor divákov rozplývať pri “poézii” jedného z najväčších českých lyrikov Josefa Suka. Serenáda Es dur, op. 6 je zrkadlom jeho básnických nálad, čiže muzikanti vytiahli melodickú výrazovosť a jednotlivé línie smerovali od seba cez individuálnosť nástrojových farieb. Suk už v ranných dielach rád poukazoval na svoju lyrickosť. Tá sa prejavovala osobitou melodikou, zvukovou malebnosťou a citovosťou. Týmito rysmi sa preslávila sláčiková serenáda, ktorú napísal Suk ako osemnásťročný mladík. V tej dobe sa ešte nevymanil z vplyvu Antonína Dvořáka. K svojmu učiteľovi mal veľmi blízko umelecky aj ľudsky, veď Dvořákova dcéra Otylka sa stala jeho ženou. Dovtedy nesmelý a zdržanlivý Suk sa pri komponovaní tohto diela po prvýkrát napil z nektáru lásky. Medzi ním a Otylkou preskočila iskra už na prvý pohľad. Musela jej imponovať tá skrytá vášeň poschovávaná v notách tohto túžobného diela. Sláčikový orchester sa ani nesnažil vymaniť z tohto opojenia. Poslucháčovi sa pred očami objavovalo a mizlo ich spoločné šťastie. Smrť svokra a vlastnej manželky Suka poznačila a navždy uzatvorila radostnú kapitolu jeho života. V nasledovnom smútočnom období sa už odklonil od estetického ideálu tejto serenády a vrátil sa k svojim obľúbeným molovým stupniciam. Je zaujímavé, že toto dielo sa v Čechách a na Slovensku stalo populárne v období vianočných sviatkov, napriek tomu, že nemá s nimi nič spoločné. Slovenský komorný orchester takto nenútene dal predzvesť k ich nasledovnému Vianočnému koncertu, ktorý sa uskutoční 13. decembra o 16 hodine v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.

Hodnotenie autora recenzie: 85%

Torelli, Wagenseil, Salva, Suk
Slovenský komorný orchester
Ewald Danel (umelecký vedúci / husle)
Peter Zwiebel (viola)
Katarína Turnerová (harfa)
Eugen Prochác (violončelo)
22. novembra 2015 Malá sála Slovenskej filharmonie Bratislava

program:
Giuseppe Torelli: Concerto grosso, op. 8 č. 6
Georg Christoph Wagenseil: Koncert pre harfu a sláčikový orchester in G
Tadeáš Salva: Slovenské concerto grosso č. 1
Josef Suk: Serenáda Es dur, op. 6

www.filharmonia.sk