SND vzdává poctu zakladateli evropského moderního tance

  1. 1
  2. 2

Ďalší biografický titul na scéne SND: BESS – Pocta Rudolfovi Labanovi

V rámci festivalu Eurokontext sa Slovenské národné divadlo rozhodlo predstaviť biografický titul o živote reformátora Rudolfa Labana. Prvým biografickým titulom v tejto sezóne bol balet Nižinský – boh tanca. Tvorivý tím choreografky Šárky Ondrišovej a hudobného skladateľa Petra Grolla priniesol v mnohom veľmi zaujímavý pohľad na tanečnú osobnosť, ktorá je v našich končinách veľmi málo známa.

Kto bol Rudolf Laban?
Tanečný teoretik, reformátor a pedagóg. Mnohými pokladaný aj za zakladateľa moderného tanca v Európe. Laban sa narodil v roku 1879 v Bratislave, ktorá bola v tom období súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Rudolf Laban (foto archív)
Rudolf Laban (foto archív)

Tancu sa začal venovať v Paríži, kde sa predstavil ako tvorivá osobnosť s novátorským pohľadom vnímania pohybu ako univerzálneho faktora, ktorý je prirodzeným spojovacím článkom mysle, emócie a tela. To, ako vnímame, myslíme a emocionálne reagujeme, utvára náš pohyb, ktorý sa, tým pádom, stáva naším prirodzeným vyjadrením.

Laban je vo všeobecnosti známy vďaka svojej notácii, spôsobu zaznačenia pohybu, Labanotation. Známe sú aj jeho výskumy zamerané na pracovníkov tovární a inak manuálne pracujúcich ľudí. Jeho metódy netreba vnímať len z hľadiska tanca, ale aj ako spôsob efektívnosti ľudského pohybu v každodennom živote.

Pôvodne orientovaný na maľbu a architektúru, no úzko spätý s pohybom a jeho vnímaním v kontexte divadelného umenia. Jeho tanečná tvorba a metódy, ktoré uplatňoval ako interpret a pedagóg, majú veľký význam a ovplyvnili mnohých ľudí z rôznych oblastí. Tak opisuje Labana jeho žiačka, Valerie Preston-Dunlop, ktorá je aj autorkou Labanovej biografie. Tá bola základom pre libreto inscenácie BESS.

Ondrišová/Groll: BESS-Pocta Rudolfovi Labanovi - Radoslav Piovarči (Laban) - SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus)
Ondrišová/Groll: BESS – Pocta Rudolfovi Labanovi – Radoslav Piovarči (Laban) – SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus)

 

Body Effort Space Shape
Choreografka Šárka Ondrišová sa rozhodla koncipovať inscenáciu – ako inak – netradičným spôsobom. Po príchode divákov do sály historickej budovy Slovenského národného divadla máme možnosť vidieť členov súboru v ich „civilných“ tréningových úboroch, ako sa fyzicky pripravujú na začiatok inscenácie. Tento veľmi zaujímavý nápad sa, bohužiaľ, ďalej nerozvinul.

Úvod do inscenácie spočíva v choreografkinom monológu k súboru. Povie mu, aby tancoval pre radosť, čo je síce pekné, ale to isté im mohla povedať mimo hlavnej scény. Súbor sa následne rozpŕchne, prezlečie do kostýmov a diváci sa dočkajú „oficiálneho“ začiatku. Voľba príťažlivého úvodu sa vo finále javí ako samoúčelná. Pozorovanie tanečníkov v ich „prirodzenom“ prostredí dokáže zaujať diváka. Preto je prekvapivé, že si tvorcovia nezvolili performatívnejší prístup. Napríklad tanečníci už v kostýmoch a možno „laboratórnejšie“ vyznenie.

Úvod do inscenácie nekorešpondoval s jej začiatkom, kedy sa stretávame s „malým“ Rudi Labanom (Matej Lehotský), hravým dieťaťom skúmajúcim svoje telo, jeho možnosti, dieťaťom hravým aj zádumčivým, pre ktorého je všetko vôkol zdrojom inšpirácie.

Počas celej inscenácie sa nás Ondrišová snaží viac-menej úspešne sprevádzať Labanovým životom, ale aj jeho vnútorným svetom, jeho myšlienkami. Samozrejme, že v takomto prístupe sa nedá vyhnúť abstraktnosti. Abstrakcie, emócie či nápady by spolu mali (za ideálnych podmienok) neustále komunikovať, viesť dialóg, pokojne aj polemizovať. Rozísť sa, aby sa následne mohli znovu spojiť v obsahu. Toto sa inscenácii BESS, bohužiaľ, nepodarilo naplniť.

Ondrišová dielo budovala na princípe jednotlivých obrazov, akoby ukážok, ktoré spolu súvisia, hoci na seba priamo nenadväzujú. Problémom je dramaturgia diela, ktorá nie je dostatočne vybudovaná a postrádala logicky plynúci tok.

Ondrišová/Groll: Bess-Pocta Rudolfovi Labanovi - Dansaran Vandov, Magdaléna Čaprdová (Mary Wigman) - SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus)
Ondrišová/Groll: Bess – Pocta Rudolfovi Labanovi – Dansaran Vandov, Magdaléna Čaprdová (Mary Wigman) – SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus)

V inscenácii vznikajú hluché miesta, ktoré nevyplní ani samotná choreografia, ktorá, žiaľ, nie je svojbytná a má veľmi repetitívny charakter. Môžeme sa domnievať, že sa tvorcovia pokúšali citovať Labanov pohybový slovník, no na umocnenie zážitku z tanca to nestačilo. Navzdory tomuto faktu má inscenácia BESS jednoznačne určenú tému, a to je potrebné oceniť. Otvára divákovi iný obzor, pokladá otázky, ktoré sa nebojí nechať bez odpovede, a prinúti diváka zamyslieť sa.

Za nedostatok by sa dal považovať fakt, že inscenácia je bez vedomosti o Labanovi nezrozumiteľná, preto treba venovať čas informáciám v bulletine, ktoré v tomto prípade divákovi pomôžu v celkovej orientácii.

Šárka Ondrišová sa v bulletine vyjadrila, že jej cieľom bolo vzbudiť väčší záujem o postavu Rudolfa Labana, a to sa jej podarilo nad očakávania.

Výtvarná stránka inscenácie
Dominantou inscenácie BESS je vizuálna stránka jednotlivých obrazov. K silnému zážitku prispieva najmä scénografia a kostýmy, ktoré vytvorila Eva Kudláčová-Ráczová. Majstrovsky spojila abstraktné s reálnym, jej scénografia je nápaditá, vizuálne pútavá a aktuálna. Pomocou kresla, dobovej lampy či stolíka dokázala vytvoriť vzťah medzi vnútorným svetom Labana a realitou.

Ondrišová/Groll: BESS-Pocta Rudolfovi Labanovi - Róbert Kováč (Rudolf Laban st.) - SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus)
Ondrišová/Groll: BESS – Pocta Rudolfovi Labanovi – Róbert Kováč (Rudolf Laban st.) – SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus)

V jej prístupe akoby dominovala téma nahliadnutia nielen na život a tvorbu Rudolfa Labana, ale aj na účinkujúcich. Obrovské zrkadlo je najvýraznejším komunikačným kanálom medzi javiskom a hľadiskom a dáva divákovi možnosť vidieť dielo z inej perspektívy.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Ondrišová/Groll: BESS-Pocta Rudolfovi Labanovi (SND Bratislava 2016)

[Celkem: 5    Průměr: 2.4/5]

Související články


Komentáře “SND vzdává poctu zakladateli evropského moderního tance

  1. Mam pocit,ze som necitala recenziu. Autorka nam podavala navrhy na rezijne spracovanie inscenacie podla seba,co vobec nesuviselo s inscenaciou a jej zmyslom – na miestach,ktorym neporozumela. Skutocne nas pouca o tom,ako sa ma zobrazovat priroda? Premudrale,ale nekonstruktivne, bez kontextu, doslova eurokontextu…
    Ohodnotenie tanecnych vykonov? Uplne scestne. Neuroticky nadych ? Neprofesionalita externeho tanecnika?
    Mam pocit,ze som videla inu inscenaciu.
    Osobnost Rudolfa von Labana bola zobrazena cez monografiu Zivot pre tanec, ktora je svedectvom o uzasnej osobnosti a zivotnej tuzbe tvorit pre buducnost. Dala autorka dala sancu prehovorit samotnemu Labanovi skrz inscenaciu, ci len otlacala svoju vlastnu pecat tak ci tak primitivnych rezijnych napadov? … jejda.

Napsat komentář

Reklama