Úspěch se dopředu vycítit nedá. Ptali jste se Jozefa Dolinského

1. Šéf Baletu Slovenského národního divadla v Bratislavě odpovídá na otázky čtenářů Opery Plus 

Chceli ste byť tanečníkom? Splnila baletná kariéra vaše predstavy? (Marta T.)

Moje detstvo vôbec nenasvedčovalo tomu, že by som mal byť umelcom. Moji rodičia mi samozrejme každú chvíľu hovorili, že som komediant, ale ako každý chlapec v tom čase, hovoríme o prelome 70. a 80. rokov minulého storočia, som hrával futbal, hokej a celé dni behal po sídlisku s kamarátmi. Dokonca aj počas štúdia na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, vtedajšej Hudobno-tanečnej škole, som hrával Bratislavskú ligu hokeja s loptičkou. Prelom prišiel až s prestupom na druhý stupeň a dôležitý bol užší kontakt študentov s profesionálnou scénou, čiže hosťovanie žiakov v predstaveniach Baletu SND. Hlavne aj to, že sa mi začalo v balete dariť a tanec na javisku sa stal cieľom.

Ak hovorím o cieli interpretovať na javisku príbehy rôznych postáv a doslova žiť baletom a tancom, tak moja kariéra bola veľmi bohatá a predstavy, ktoré som o nej mal, ďaleko predčila. V momente, keď som pochopil, že nie všetko v živote sa odvíja od kariéry a cieľ sa stáva prostriedkom dosiahnuť niečo viac ako len osobné uspokojenie z umeleckej tvorby, sa sny a predstavy stali nepodstatnými.

Ako trávite voľný čas, ak ho máte? Máte svoje krédo? (Natália, Bratislava)

Voľný čas je veľmi vzácny. Zvlášť v súčasnej dobe, keď si väčšina ľudí myslí, že vďaka IT sa dá viac vybaviť a viac dokázať. Zabúda sa, že člověk nie je IT a že má stále, aj napriek pseudooptimistom v oblasti psychológie, len jednu hlavu a 24 hodín na prácu, oddych a spánok. Našťastie máme na Slovensku miesta, kde počujete les a hory, kde môžete mlčať.

Pokora voči tomu, čo robím, s kým pracujem a kde, to by možno mohlo byť krédom.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň??? Našli ste v balete niečo, čo viete využiť v každodennom živote? (LB)

Nemám bežné pracovné dni. Každý deň je iný, s množstvom impulzov a informácií rôzneho druhu. Riešenie problémov, rozhovory s ľuďmi, pracovné stretnutia. Manažérska práca, kedy musíte často koordinovať vstupy, ktoré nemôžete ovplyvniť. Presviedčanie druhých o logickom slede vecí na ceste napĺňania vízie, napríklad.

Všetko sa dá využiť, keď viete, ako na to. Balet ma naučil disciplíne a vážiť si všetkých, ktorí v tom s vami sú. Divadlo nie je len o jednom výkone jednotlivca. Je to tvrdá práca kolektívu.

Aké ďalšie diela sa v repertoári Baletu SND objavia? Viete už dopredu vycítiť, že choreografia bude mať úspech? (Peter Lohyňa)

Balet SND bude uvádzať klasiku tak, ako najlepšie vie. Diela súčasné, ktoré dokážu tlmočiť obsah cez príbeh zrozumiteľne a atraktívne pre publikum. Plnohodnotné inscenácie s maximálnymi výkonmi súboru i jednotlivcov. Veľa emócií na javisku i v hľadisku, pretože o tom je divadlo. S ľuďmi a pre ľudí.

Úspech sa nedá dopredu vycítiť.

Riaditeľom Baletu SND ste sa stali v roku 2012. Ako hodnotíte doterajšie roky a ako ste so svojou prácou spokojný? (I. Vargicová, Bratislava)

So spokojnosťou je to ako s úspechom. Ani jedno ani druhé neviem celkom dobre definovať. Predpokladám, že chápeme spokojnosť rovnako, a uspokojiť sa so svojou prácou znamená stagnáciu a postupnú retardáciu. Budovanie niečoho je dlhodobý proces. Máte isté zámery a ciele, ktoré sa snažíte napĺňať. Balet SND je prvou scénou baletu na Slovensku so svojimi historickými a spoločenskými súvislosťami, ktoré je nutné rešpektovať. Som angažovaný na to, aby som Balet SND viedol ako inštitúciu s veľmi dôležitou kultúrnou a společenskou funkciou. Je to dostatočne silný dôvod pre to, aby som to robil nie na obraz svoj, ale pre potreby verejnosti. Odbornej verejnosti, ale hlavne publika, ktoré má kultúrne potreby a chce zdieľať umeleckú tvorbu blízku svojmu naturelu. Sme ukotvení v istom priestore a istom čase a ja svoje umelecké vízie musím dať bokom v prospech vytvárania podmienok pre tvorcov, ktorých diela rezonujú s očakávaniami publika. Na to treba mať podmienky, na to treba formovať súbor interpretov, správne oslovovať verejnost prostredníctvom reklamy. To je kolektívna práca, nie dielo jedného člověka.

Čo sa týka hodnotenia: To je na publiku a kompetentných nadriadených. Záleží na tom, čomu dáte prednosť. Čísla a fakty sa môžete dozvedieť z verejne prístupných dokumentov.

Aké sú platy v baletnom súbore SND? Aké národnosti sú v ňom zastúpené a aký je vekový priemer? (Pavol)

Platy sú také, aké sú.

Slovensko, Rakúsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Poľsko, Japonsko, Belgicko, Švédsko, Austrália, Argentína, Panama, Moldavsko, USA, Rumunsko, Kanada. Ak dobre počítam, tak naši interpreti pochádzajú zo šestnástich krajín sveta. Vekový priemer je okolo 25 rokov.

Ako vnímate situáciu tanečnej scény na Slovensku? Čo by sa mohlo zmeniť? (Ladislav Pavlík, Trenčín)

Situácia tanečnej scény sa nedá vnímať parciálne. Je súčasťou istého kontextu, o ktorom sa dá napísať spoločensko kritická obsiahla štúdia. Isté je, že v ostatnom období je vôľa veci meniť k lepšiemu. Chce to však čas a dôslednosť, ak sa má previesť teória do praxe. Pravdou je, že vzdelanie a umelecká tvorba sú piliermi budúcnosti a investovať do kultury nikdy nie je na škodu. Bez tanečného umenia, ktoré je súčasťou našej kultúry, či chceme alebo nechceme, si sice viem život predstaviť, ale degradovať našu históriu týmto spôsobom by bolo nepriateľné. V tejto chvíli ani tak nejde o to, čo by sa mohlo zmeniť, ale o to, ako veci robiť kvalitne a lepšie ako doteraz. Nie sú za všetkým iba peniaze!

Oslovuje dnes tanec školopovinné deti? (Marta)

Máme tanec v krvi, takže určite áno. S profesiou baletného umelca je to trochu ťažšie, lebo tá si vyžaduje talent, vôľu a profesionálne vedenie.

Ako spomínate na dobu, kedy ste tancovali? Ktoré roly ste mali jako prvý sólista Baletu SND najradšej? (Lucia Sovičová)

Našťastie sa mi ešte nepodarilo zabudnúť na dobu, keď som tancoval. Okrem toho, že viem, aké nároky boli na mňa a ako som to vnímal vtedy ja, mi nikto nemusí nič vysvetľovať. Samozrejme sa teraz pozerám na všetko inými očami, ale tie sú bohatšie o súvislosti, ktoré ako tanečník naozaj ani nemôžete brať do úvahy. Zrak mám však dobrý a netreba ma presviedčať o tom, čo som viac ako dvadsať rokov robil. Aby ste ma správne pochopili, zámerne som zabudol na to, že všetko bolo inak, pretože som vždy nenávidel, keď mi niekto hovoril, „že keď som ja tancoval“ alebo „pracoval som s tým a s tým…“ Všetko závisí od jedného prítomného momentu, nie od toho, čo bolo alebo čo bude. Aj predstavenie je dielom prebiehajúceho času, je to okamih tvorby v „priamom prenose“. Pre tých, ktorí tancujú, i pre tých, ktorí s nimi tento okamih zdieľajú.

Nedá sa presne povedať, ktoré roly to boli. Mal som favorita v postave Alberta v Giselle, ale práve okamihom tvorby, keď som si tento fakt uvedomil, prestal som súdiť podľa neho. Divadlo má schopnost vytvárať umením iné svety a ľudia v ňom by ich mali napĺňať emociami na oboch stranách pomyselnej štvrtej steny.

Za čtenáře Opery Plus děkujeme za odpovědi!

Vizitka:
Jozef Dolinský ml. (1970) absolvoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej (1988). Svoje vzdelanie si rozšíril absolvovaním odboru kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a odboru divadelnej dramaturgie a réžie na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Od roku 1990 bol Jozef Dolinský ml. členom a neskôr prvým sólistom Baletu SND. Na slovenskej prvej baletnej scéne stvárnil desiatky postáv – k najúspešnejším patrí Princ Siegfried v Labuťom jazere, Princ v Luskáčikovi, Albert a Hilarion v Giselle, Basilio v Donovi Quijotovi, Smrť v Requiem, Romeo a Thybalt v balete Romeo a Júlia, Princ Désiré v Spiacej krásavici či Thézeus v Sne noci svätojánskej.

Pre Balet SND vytvoril choreografiu Prianie (2000) na hudbu Henryho Tótha. Po skončení aktívnej tanečnej kariéry bol jednu divadelnú sezónu (2010–2011) producentom umeleckej tvorby Baletu SND.

Jozef Dolinský ml. bol v rokoch 2005–2010 umeleckým šéfom baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde choreograficky aj režijne naštudoval niekoľko produkcií, spomeňme tanečný muzikál Snehulienka a sedem pretekárov (2006, hudba Vašo Patejdl), balety Príbeh vojaka (2007, hudba Igor Stravinskij), Macbeth (2008, hudba Kirill Molčanov), Vták ohnivák a Petruška (2009, hudba Igor Stravinskij) či tanečnú drámu Chrám Matky Božej (2010, hudba Jean-Michel Jarre).

V Štátnej opere v Banskej Bystrici pripravil aj projekt pod názvom Ako sa robí tanec (2006, hudba Camille Saint-Saëns).

Umelec spolupracoval ako dramaturg a režisér na príprave predstavení pre Akadémiu umení v Banskej Bystrici, Divadlo Apollo v Bratislave a SĽUK; ako spoluautor sa podieľal na časti monografie výtvarníka Jozefa Bubáka.

Aktívne spolupracuje ako pedagóg s Tanečným konzervatóriom Evy Jaczovej v Bratislave.

Jozef Dolinský ml. hosťoval počas svojej kariéry v Inoue Ballet Tokyo (1993, 1995), vo Fukuoka International Ballet Theatre (2001), ako hosťujúci sólista účinkoval v projekte galavečera pod názvom Hviezdy petrohradského baletu (Stars of St. Petersburg, 2002), predstavil sa v mnohých krajinách sveta. V roku 2011 bol členom medzinárodnej poroty Austrian Show Dance Union.

V roku 1995 získal Jozef Dolinský ml. ocenenie The Philip Morris Award a stal sa prvým držiteľom ceny Kvet baletu. Nadácia Anny Pavlovovej (Rusko) ho v roku 2006 odmenila medailou za podporu kultúry a umenia. Cena Literárneho fondu v roku 2010 bola ocenením celoživotného diela umelca v oblasti divadelnej tvorby.
(Zdroj: www.snd.sk)

www.snd.sk