Zanechat poselství…

Zanechať posolstvo… 
S Víťazoslavom Kubičkom o jeho operách a kréde 

Blížiace sa šesťdesiatiny skladateľa Viťazoslava Kubičku (narodeného 10. októbra 1953 v Bratislave), ktorý sa od začiatku druhého tisícročia venuje najmä komponovaniu opier (napísal ich 14!), sú príležitosťou na bilanciu.

Víťazoslav Kubička vyštudoval hudobnú kompozíciu u prof. Juraja Pospíšila na Konzervatóriu v Bratislave a u prof. Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení. Súkromne študoval aj u Ilju Zeljenku. V rokoch 1979-1991 bol redaktorom Hlavnej redakcie symfonickej, opernej a komornej hudby v Slovenskom rozhlase v Bratislave a dramaturgom Experimentálneho štúdia v Slovenskej republike. Od roku 2002 pôsobil ako profesor kompozície na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Momentálne je v slobodnom povolaní. Žije a tvorí v Bratislave. Je autorom 262 opusov symfonickej, komornej, zborovej, piesňovej, elektroakustickej a scénickej hudby, 14-tich opier, vokálno-symfonického Rekviem a kantáty Šavlovo obrátenie. Roku 1979 získal ocenenie UNESCO za kompozíciu Fantázia pre flautu a klavír, roku 1994 Cenu Jána Levoslava Bellu (od Slovenského hudobného fondu) a roku 1996 Cenu Slovenskej televízie – Telemúza za scénickú hudbu.

Ste autorom neuveriteľného počtu štrnástich opier, ktoré – až na malé výnimky – vychádzajú z biblických, sakrálnych, alebo národných tém. (Poznámka autora: ich súpis – s informáciou o uvedení – je v závere interview). V obsahovej inšpirácii ste ojedinelý – a to nielen v slovenskom umení. Kedy vo vás dozrela idea, inšpirovať sa Starým a Novým zákonom, prípadne postavami z národných dejín Slovenska (ale aj nám vzdialenej Korei!), navyše v takom špecifickom hudobnom tvare, ako je opera, v ktorej sa od jej zrodu riešili najmä príbehy lásky a tragédie svetského charakteru. Biblické príbehy a osobnosti z náboženských dejín nastoľujete v dobe, ktorá (či v reálnom svete, alebo v divadelnom umení) nie až tak naklonená na deklarovanie podobných tém.

Pre mňa je hudba ako umenie nástrojom na oslovenie ľudí. Na odoslanie správy ľuďom. Preto nikdy nebolo mojou prvoradou úlohou to, v akom štýle budem písať, ale čo im odkážem. Veď posolstvo, oslovenie, zdieľanie pocitov – myšlienok medzi umelcom a jeho prijímateľom je predsa najdôležitejšie! Najviac ma teda nehreje potlesk, ale slová, ktoré počujem po predvedení: „Pochopil som, čo ste mysleli, oslovilo ma to.“ Neoslovuje sa totiž slávou, ale ľudským kontaktom. Keď som ako 48-ročný dostal dar viery, pocítil som dosiaľ nepoznaný pokoj, lásku, krásu – a stratil som strach zo smrti. Chcel som tieto pocity zdieľať s inými ľuďmi. Myslím si – aspoň v to dúfam! – že sa mi to viackrát podarilo. Cítil som to nielen v poďakovaní poslucháčov, ale aj v reakcii hráčov orchestra, ktorí sa vyslovili, že chcú so mnou spolupracovať. Tak je to napríklad v prípade Komorného orchestra ZOE, ktorý tvoria mladí hudobníci – kresťania, pôsobiaci profesionálne v bratislavských orchestroch, ako je Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a iné hudobné telesá. ZOE dnes rastie do úrovne špičkového európskeho telesa, a tak jeho oslovenie a reakcia sú pre mňa najvyšším vyznamenaním. Kresťanské témy mi pomáhali vytvárať okrem opier aj mnohé skladby pre deti, napríklad Malé tajomstvá I.–III. op. 127–129, to jest cykly pre klavír a hovorené slovo, rozšírené na ZUŠ po celom Slovensku. Opery sa mi darí – „vďaka“ skomercionalizovaným operným domom – už desať rokov predvádzať iba v predoltárnych priestoroch evanjelických chrámov.

Vo vašej náboženskej konverzii bol nezanedbateľný vplyv vášho syna. Mohli by ste sa k tomu hlbšie vyjadriť?

K viere mi vskutku dopomohol syn Radovan. Ten ma totiž priviedol medzi ľudí, kde som mal k tomuto daru už veľmi blízo – a napokon som ho dostal. Ťažko sa o tom hovorí, ale prajem každému, aby to zažil. Kto tento dar dostane, stačí, aby sa Bohu zdôveril so svojimi starosťami. Nepotrvá dlho, aby nedostal odpoveď.

Napriek nevšímavosti profesionálnych operných domov máte neuveriteľný počet priaznivcov opier, predvádzaných najmä v slovenských evanjelických chrámoch.

Tých predstavení bolo od roku 2002 už šesťdesiat jedna. Spolu ich videlo a počulo vyše 34 000 priamych divákov! S operou Kristov dotyk nás roku 2007 prijali s úspechom dokonca aj na medzinárodnom opernom festivale „Smetanova Litomyšl“. Len domáce scény mlčia… Vraj, kto by na to chodil?Poznáme sa už dlhé roky – ale vždy som vás vnímala viac ako tvorcu orchestrálnej a komornej hudby. Okrem mnohých koncertných predvedení vašich skladieb svedčí o tom aj prekrásna nahrávka Jesennej hudby, op. 73 so Slovenským komorným orchestrom na čele s legendárnym Bohdanom Warchalom. Pri vašej blížiacej sa šesťdesiatke treba spomenúť takmer poldruha stovky orchestrálnych a komorných diela z vašej umeleckej dielne. Hoci úplný výpočet je v tomto rozhovore nemožný, musím spomenúť čo len najzaujímavejšie v plynutí rokov: Dramatickú predohru op. 3 z roku 1980, o pár rokov neskôr ste napísali Dozrievanie, op. 26, potom dve Sonáty pre organ, Sonátu pre klarinet, veľa komorných skladieb pre dvojručný a štvorručný klavír, Sonátu č. 7 – s názvom „Portrét Ilju“ – ste venovali svojmu dlhoročnému priateľovi, skladateľovi Iljovi Zeljenkovi. V umeleckom profile máte aj Koncert pre klavír a orchester, Fantáziu op. 36, Koncert pre čembalo a sláčikový orchester op. 39, fantáziu pre ženský hlas a sláčiky na básne Milana Rúfusa: Žena a muž v poli op. 45, Koncert op. 63, Humoresku pre akordeón, ale aj akordeónovú skladbu Krovie pri Dunaji, Kvinteto op. 18 a op. 23, tri Sláčikové kvartetá, Hudbu pre sólové violončelo, Večernú modlitbu op. 136, Sonátu pre violončelo a klavír z roku 2002, dielo Žalujem proti vojne, žalujem proti násiliu! – z roku 2006, Päť biblických piesní pre bas a organ, Šesť biblických piesní pre husle, mezzosoprán a klavír, Ave Maria op. 112, Šalamúnove piesne op. 138, Žalmy op. 130 – 134 na texty Biblie, ale aj veľa šansónov na verše slovenských básnikov, nehovoriac o inštruktívnych skladbách a desiatkach filmových a scénických hudieb… Ostatné roky sa však zaoberáte čoraz intenzívnejšie fenoménom ľudského hlasu. Znamená to, že ste zanechali početnú inštrumentálnu tvorbu?

To nie, ale som presvedčený, že ľudský hlas dokáže osloviť každého človeka, dokonca i takého, ktorý nemal doposiaľ s vážnou hudbou skúsenosti. Pri tejto otázke ma napadá myšlienka, ktorú som kdesi dávnejšie počul: „Hudobné nástroje vymyslel človek, ale ľudský hlas stvoril Boh…“

Ale, aby som sa vrátil k otázke. Naďalej pravidelne píšem skladby pre základné umelecké školy. Tieto školy sú podľa mňa poklad, ktorý si treba veľmi vážiť a chrániť. Vychovávajú nielen umelcov (ako tvrdia niektorí ľudia, ktorí nepoznajú ich pravé poslanie), ale všestranne a kriticky mysliacich ľudí, ktorí dotykom s umením získavajú dokonca kreativitu, využiteľnú aj v technickom a obchodnom svete 21. storočia. Spolupracujem pravidelne so 40-mi základnými umeleckými školami. Píšem aj koncertné duchovné piesne a upravujem árie z mojich opier. Popri základných umeleckých školách ich pravidelne interpretujú študenti konzervatórií a vysokých škôl – nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj v Poľsku. Píšem často a rád na objednávku konkrétnych umelcov a adeptov umenia, samozrejme, väčšinou bez honoráru…V mnohých skladbách – napríklad v opere Marína Havranová podľa libreta Michala Babiaka, alebo v opere Jakub Kray – napísanú na vlastné libreto o známej osobnosti kežmarského stredovekého života – sa prejavujete ako národne orientovaný tvorca. Kde sa u vás nabrala táto – v čoraz viac globalizovanej spoločnosti – „nemoderná“ orientácia?. Je povinnosťou starších, aby v potomkoch prebúdzali pomaly odsúvané či zaspaté národné povedomie….?

Pocit vlastenectva pre mňa nikdy nebol frázou. Viedol ma k tomu otec – sochár Jaroslav Kubička i mama – grafička Jarmila Pavlíčková. Pocit, že niekam patríme, tvorí korene, ktoré človeka posilňujú celý život, najmä v ťažkých situáciách. Pre vlastenectvo treba však aj čosi urobiť! To platí najmä pre tých, ktorí dostali do vena dar umenia. O potrebe posilňovať národné povedomie veľmi výstižne píše novinár Karel Hvížďala i filozof Ján Sokol. Poznám cestu, ktorou sa toto úsilie pravidelne vracia…

Vaše opery vyznievajú niekedy ako oratória. Možno je to pod vplyvom biblických tém, z ktorých vychádzajú. Evanjelia, tu myslím na Nový zákon, sú dramatické príbehom Kristovho umučenia, jeho smrti a Zmŕtvychvstania – ale mnohé epištoly sú epickým rozprávaním s veľkým mravným apelom.

V tomto s vami celkom nesúhlasím. Evanjeliá i ostatné témy Biblie majú v sebe veľa dramatického, najmä keď si ich dáme do súvislosti so zápasom dnešného človeka o svoju identitu, o pochopenie toho čím je a kam smeruje… Tento pohľad Kristovho poslania a odkazu pre súčasnosť ešte zvyšuje ich dramatickosť, pretože sa dotýka, takpovediac, nášho každodenného života, jeho morálky, etiky, empatie k jednotlivcom a celému ľudskému pokoleniu po mnohé tisícky rokov… Moje opery sa skladajú väčšinou z árií, v niektorých prípadoch podporených zborom s inštrumentálnymi medzihrami. Zvyčajne sú uvedené krátkou predohrou. V posledných operách (Evanjelium podľa Jána, Jakub Kray, Evanjelium podľa Marka) používam aj hovorené slovo – quasi rozprávača, čo možno pripomína oratoriálnu tradíciu. Ale približuje to aj formu opery k dnešnému poslucháčovi.

Ako riešite inštrumentálnu stránku opier? Máte ich zinštrumentované aj pre veľký orchester, alebo je to zatiaľ iba v štádiu náhradného, komorného ensemblu? Pre materiálne, ale aj iné problémy predvádzania v chrámoch je asi ťažké zohnať väčšie inštrumentálne teleso.

Moje opery sú uvádzané mojimi priateľmi, ktorí sú ochotní pracovať i za menší, prípadne žiadny honorár. Dirigent Adrián Kokoš naštudoval a uviedol – okrem Evanjelia podľa Lukáša (ktoré bolo uvedené s dirigentom Mariánom Vachom v Štátnej opere Banská Bystrica) – všetky moje opery. Medzi sólistami, s ktorými som mal a mám česť spolupracovať, sú Eva Hornyáková, Eva Šušková, Katarína Krčmárová, Mária Eliášová a Radka Mičová, Martin Mikuš, Peter Šubert, Ladislav Neshyba a ďalší poprední slovenskí operní umelci. V niektorých mojich operách vystupuje i miešaný zbor (Anima Cantanda v operách Martin Luther a Kristov dotyk, Lúčnica v operách Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána, miešaný zbor ECAV Kežmarok v opere Jakub Kray…). Orchester máva rôzne obsadenia, závislé najmä od finančných prostriedkov. Ak v Evanjeliu podľa Lukáša účinkoval orchester Štátnej opery Banská Bystrica, v Martinovi Lutherovi iba duo akordeón (Rajmund Kákonyi) a violončelo (Eugen Prochác), ale v opere Jakub Kray 12- členný sláčikový Komorný orchester ZOE, v opere Osemnešťastný muž na námet kórejskej ľudovej rozprávky 33 – členný Komorný orchester ZOE s dvomi tympanmi, v kantáte Šavlovo obrátenie – orchester Štátnej filharmónie Košice s dirigentom Jerzy Swobodom… Dopracovanie inštrumentácie pre rôzne obsadenie je, samozrejme, vždy možné a reálne – podľa požiadaviek.Ponúkli ste niektorú operu aj našim trom profesionálnym operám: Slovenskému národnému divadlu, Štátnej opere v Banskej Bystrici a Štátnemu divadlu v Košiciach?

Až na spoluprácu pri Evanjeliu podľa Lukáša so súborom Štátnej opery v Banskej Bystrici, by som reakcie slovenských operných domov dovolil rozdeliť do niekoľkých typov:

1) žiadna odpoveď, ani na osobný rozhovor, ani na doporučený list s konkrétnou ponukou
2) odpoveď: „Možno raz…“
3) odpoveď: „Veď sa vám hrajú opery v kostole, tak čo ešte chcete? Ste hraný autor!“
4) odpoveď. „Máte viacero repríz? Ale veď to je len preto, lebo chodíte z mesta do mesta!“
5) odpoveď: „S takými titulmi by sme naše divadlo nezaplnili.“ (pritom moje opery počulo počas desiatich rokov 34 000 priamych divákov).

A tak máte určite nielen radosť z predvedenia náročných projektov – ale aj pocit sklamania z toho, že sa nepodarilo realizovať všetky diela na úrovni, ktorú ste si predstavovali pri ich tvorbe. Šesťdesiat rokov je hranica, pri ktorej si však každý tvorivý človek dáva otázku: Ako ďalej?

Moje krédo znie: „Žiť s Ježišom, dodávať silu mladým umelcom a všetkým ľuďom zanechať posolstvo.“ Každé dva roky by som chcel dokončiť a uviesť novú duchovnú operu. Ročne píšem 10 – 15 skladieb pre deti, komorné skladby a hlavne duchovné piesne. Dokedy? To záleží od Toho, ktorý bol taký láskavý a stal sa mi Otcom…***
Opery Víťazoslava Kubičku:

1. Evanjelium podľa Lukáša (2003, libreto: Ondrej Odokienko, Štátna opera Banská Bystrica, dirigent: Marián Vach)

2. Znovuzrodenie (2005, súbor ANIMA CANTANDA, libreto: autor, dirigent: Adrián Kokoš)

3. Martin Luther (2007, súbor ANIMA CANTANDA, libreto: Slavomíra Očenášová-Štrbová, dirigent: Adrián Kokoš)

4. Kristov dotyk (2007, zahraničná premiéra: Smetanova Litomyšl 2007, libreto: autor Súbor: ANIMA CANTANDA, 24-členný orchester, dirigent: Adrián Kokoš)

5. Betlehem (2008, Detský spevácky zbor a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu v Bratislave, libreto: Ján Masaryk, dirigent: Adrián Kokoš)

6. Marína Havranová (2008, libreto Michal Babiak, miešaný zbor: Ad Una Corda, dirigent: Adrián Kokoš)

7. Šavol (2009, libreto: Teodor Križka, Štátna filharmónia Košice, dirigent: Adrián Kokoš)

8. Genesis (zatiaľ neuvedené)

9. Evanjelium podľa Jána (2010, libreto: autor, miešaný zbor Lúčnica, dirigent: Adrián Kokoš)

10. Jakub Kray (2012, libreto: autor, premiéra 7.júla 2012 Kežmarok, Komorný orchester ZOE, dirigent: Adrián Kokoš)

11. Pieseň Piesní (2012, libreto: Ľubomír Feldek, zatiaľ neuvedené)

12. Osemnešťastný človek (v slovenskom a súčasne v kórejskom jazyku, 2012, libreto: Michal Babiak, premiéra 9. 12 .2012 – Historická budova Slovenského národného divadla, Komorný orchester ZOE, dirigent: Adrián Kokoš)

13. Kráľovstvo lesa (2013, libreto: Marián Číž, zatiaľ neuvedené)

14. Evanjelium podľa Marka (zatiaľ neuvedené)

Zvukové ukázky:

Martin Luther – Choďte a čiňte:
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/06/Chodte-a-cinte-z-opery-Martin-Luther.mp3]

Jakub Kray – Otče náš (5.7.2011 Haag):
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/06/Ote-nas-Haag-z-opery-Jakub-Kray.mp3]

Foto Peter Piesecký, archív V. Kubičku