Zanechat poselství…

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Zanechať posolstvo… 
S Víťazoslavom Kubičkom o jeho operách a kréde 

Blížiace sa šesťdesiatiny skladateľa Viťazoslava Kubičku (narodeného 10. októbra 1953 v Bratislave), ktorý sa od začiatku druhého tisícročia venuje najmä komponovaniu opier (napísal ich 14!), sú príležitosťou na bilanciu.

Víťazoslav Kubička vyštudoval hudobnú kompozíciu u prof. Juraja Pospíšila na Konzervatóriu v Bratislave a u prof. Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení. Súkromne študoval aj u Ilju Zeljenku. V rokoch 1979-1991 bol redaktorom Hlavnej redakcie symfonickej, opernej a komornej hudby v Slovenskom rozhlase v Bratislave a dramaturgom Experimentálneho štúdia v Slovenskej republike. Od roku 2002 pôsobil ako profesor kompozície na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Momentálne je v slobodnom povolaní. Žije a tvorí v Bratislave. Je autorom 262 opusov symfonickej, komornej, zborovej, piesňovej, elektroakustickej a scénickej hudby, 14-tich opier, vokálno-symfonického Rekviem a kantáty Šavlovo obrátenie. Roku 1979 získal ocenenie UNESCO za kompozíciu Fantázia pre flautu a klavír, roku 1994 Cenu Jána Levoslava Bellu (od Slovenského hudobného fondu) a roku 1996 Cenu Slovenskej televízie – Telemúza za scénickú hudbu.

Ste autorom neuveriteľného počtu štrnástich opier, ktoré – až na malé výnimky – vychádzajú z biblických, sakrálnych, alebo národných tém. (Poznámka autora: ich súpis – s informáciou o uvedení – je v závere interview). V obsahovej inšpirácii ste ojedinelý – a to nielen v slovenskom umení. Kedy vo vás dozrela idea, inšpirovať sa Starým a Novým zákonom, prípadne postavami z národných dejín Slovenska (ale aj nám vzdialenej Korei!), navyše v takom špecifickom hudobnom tvare, ako je opera, v ktorej sa od jej zrodu riešili najmä príbehy lásky a tragédie svetského charakteru. Biblické príbehy a osobnosti z náboženských dejín nastoľujete v dobe, ktorá (či v reálnom svete, alebo v divadelnom umení) nie až tak naklonená na deklarovanie podobných tém.

Pre mňa je hudba ako umenie nástrojom na oslovenie ľudí. Na odoslanie správy ľuďom. Preto nikdy nebolo mojou prvoradou úlohou to, v akom štýle budem písať, ale čo im odkážem. Veď posolstvo, oslovenie, zdieľanie pocitov – myšlienok medzi umelcom a jeho prijímateľom je predsa najdôležitejšie! Najviac ma teda nehreje potlesk, ale slová, ktoré počujem po predvedení: „Pochopil som, čo ste mysleli, oslovilo ma to.“ Neoslovuje sa totiž slávou, ale ľudským kontaktom. Keď som ako 48-ročný dostal dar viery, pocítil som dosiaľ nepoznaný pokoj, lásku, krásu – a stratil som strach zo smrti. Chcel som tieto pocity zdieľať s inými ľuďmi. Myslím si – aspoň v to dúfam! – že sa mi to viackrát podarilo. Cítil som to nielen v poďakovaní poslucháčov, ale aj v reakcii hráčov orchestra, ktorí sa vyslovili, že chcú so mnou spolupracovať. Tak je to napríklad v prípade Komorného orchestra ZOE, ktorý tvoria mladí hudobníci – kresťania, pôsobiaci profesionálne v bratislavských orchestroch, ako je Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a iné hudobné telesá. ZOE dnes rastie do úrovne špičkového európskeho telesa, a tak jeho oslovenie a reakcia sú pre mňa najvyšším vyznamenaním. Kresťanské témy mi pomáhali vytvárať okrem opier aj mnohé skladby pre deti, napríklad Malé tajomstvá I.–III. op. 127–129, to jest cykly pre klavír a hovorené slovo, rozšírené na ZUŠ po celom Slovensku. Opery sa mi darí – „vďaka“ skomercionalizovaným operným domom – už desať rokov predvádzať iba v predoltárnych priestoroch evanjelických chrámov.

Vo vašej náboženskej konverzii bol nezanedbateľný vplyv vášho syna. Mohli by ste sa k tomu hlbšie vyjadriť?

K viere mi vskutku dopomohol syn Radovan. Ten ma totiž priviedol medzi ľudí, kde som mal k tomuto daru už veľmi blízo – a napokon som ho dostal. Ťažko sa o tom hovorí, ale prajem každému, aby to zažil. Kto tento dar dostane, stačí, aby sa Bohu zdôveril so svojimi starosťami. Nepotrvá dlho, aby nedostal odpoveď.

Napriek nevšímavosti profesionálnych operných domov máte neuveriteľný počet priaznivcov opier, predvádzaných najmä v slovenských evanjelických chrámoch.

  1. 1
  2. 2
  3. 3