Zlaté hlasy slovenské opery: Anna Hrušovská

  1. 1
  2. 2

Láska ktorá prekonala smrť a zabúdanie. Tak by sa mohla nazvať pocta doc. Anne Hrušovskej (nar. 7.1.1912 v Budapešti – zomr. 4.2.2006 v Bratislave), poprednej slovenskej sopranistke a dlhoročnej vokálnej pedagogičke na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Poctou výnimočnej osobnosti slovenskej opery a vokálnej pedagogiky je kniha Divadelného ústavu a Cirkevného konzervatória v Bratislave (v edícii Osobnosti), nazvaná prosto: Anna Hrušovská. Vyšla pri príležitosti nedožitej storočnice „pani profesorky“, ako ju oslovovali jej žiačky, napriek tomu, že bola dlhé roky „iba“ externou pedagogičkou spevu na VŠMU. Docentský titul jej udelil rektor VŠMU roku 1991, čím odčinil nespravodlivosti minulého režimu voči tejto osobnosti. Autorkami knihy o speváckej i pedagogickej kariére Anny Hrušovskej, ale aj o jej rodinnom pôvode a zložitom živote, metodike výučby spevu (v knihe podrobne opísanej a analyzovanej Evou Malatincovou), o výchove a stručnom profesionálnom profile jej 24 bývalých poslucháčov na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, kde pôsobila 23 rokov (najslávnejšou žiačkou bola svetoznáma primadona Lucia Popp, ktorá predčasne zomrela roku 1993), sú dve bývalé žiačky Anny Hrušovskej: Eva Malatincová, sopranistka a už dvadsať rokov i riaditeľka Cirkevného konzervatória v Bratislave, ktorá je na spomenutej škole zároveň pedagogičkou spevu. Druhou autorkou je Dora Kulová, ktorá zažila nielen pohodu vyučovania v triede milovanej profesorky, ale mala s ňou kontakty aj po odchode profesorky do dôchodku. Na podnet Evy Malatincovej sa Dora Kulová už pred dvadsiatimi rokmi (!) dala nahovoriť na zaznamenanie rozhovorov s pani profesorkou. Kniha napokon pod odborným editorstvom Michaely Mojžišovej vyšla pred pár dňami a mala prvú premiéru v Divadelnom ústave.

Prvou kapitolou je Malatincovej precízne spracovaný pohľad na život a vokálno-pedagogický odkaz profesorky pod názvom: Anna Hrušovská – hlasová pedagogička (autorka čerpá aj zo svojej dizertačnej práce Spev a metodika spevu so zameraním na metodiku Anny Hrušovskej). Hoci profesorka svoju metodiku výučby spevu písomne nezanechala, dostatočne ju vštepila poslucháčom svojej vokálnej triedy (o. i. Zlatica Livorová, Vlasta Hudecová, Mária Turňová, Alžbeta Bukoveczká, Milica Zvarová, Peter Oswald, Dušan Jarjabek, Ján Zemko, Eva Malatincová, Alžbeta Mrázová, Magdaléna Hajóssyová a mnohí ďalší), ktorí v nej pokračovali ako sólisti alebo pokračujú ako vokálni pedagógovia na konzervatóriách, VŠMU, ba aj AMU. V profesionálnej praxi sú dnes aj „vokálne vnúčatá“ profesorky, t. j. odchovanci bývalých žiačok (Ľubica Vargicová, Ľudovít Ludha, Pavol Remenár, Monika Fabianová, manželia Jenisovci, Andrea Danková, Oto Klein, Terka Kružliaková, Katarína Štúrová-Juhásová, Eva Hornyaková a ďalší).

Druhou časťou knihy sú Spomienky legendárnej koloratúry s autorským dopracovaním Dory Kulovej. Nejde len o prostý prepis mg záznamov osemdesiatročnej dámy spred dvadsať rokov, ale aj o autorské doplnenie textu, s potrebným nadhľadom nad dobou, osobnosťami, atmosférou obdobia, v ktorom sme uplynulé desaťročia žili.

Záverečnú kapitolku tvorí faktami a postrehmi nabitá esej operného kritika a divadelného historika Jaroslava Blahu: Donna Mozartiana – Anna Hrušovská. So sebe vlastnou akríbiou prekračuje Jaroslav Blaho životopis Anny Hrušovskej a sleduje celý kontext doby a histórie SND v danej epoche, repertoár, ktorý ju utváral… Zvlášť vyzdvihuje mozartovské role A. Hrušovskej, kde prejavila „štýl hudobného klasicizmu par excellence.“

Knihu dopĺňajú početné fotografie z domáceho archívu autoriek, SND, DÚ i rodiny Prosencových (syn a dcéra p. profesorky), užitočné kalendárium života Anny Hrušovskej, jej chronologicky precízne spísaný operný repertoár a operné sezóny, potrebné registre a napokon anglický i nemecký sumár knihy.
***

Tým, ktorí nepoznajú osud Anny Hrušovskej, sa pokúsim priblížiť niektoré zákruty jej života, pretože sú veľakrát hodné románovej hrdinky. Možno niektorých navnadia, aby si knihu zaobstarali a dôkladne ju prečítali.

Rodina
Anna Hrušovská pochádzala z kultúrnej evanjelickej rodiny, bohatej na predkov i súčasníkov. Starým otcom bol básnik, politik a publicista 19. storočia Viliam Paulíny – Tóth. Strýkom – známy spisovateľ Ivan Hrušovský. Otcova sestra bola nevestou spisovateľky Eleny Maróthy – Šoltésovej. Matkiným bratom bol vrchný veliteľ povstaleckej armády počas Slovenského národného povstania, generál Rudolf Viest. Po potlačení SNP bol zajatý a umučený v nemeckom zajateckom tábore.

Otcom Anny Hrušovskej bol Viliam Hrušovský – riaditeľ Tatrabanky. Na tradície bohatá slovenská rodina nechcela mať z jedinej dcéry speváčku. (Anna Hrušovská mala ešte dvoch bratov: staršieho Mojmíra a mladšieho Ivana, ktorý padol počas SNP). V prvej polovici 20. storočia bolo spevácke povolanie v prostredí kultivovaných slovenských rodín ešte stále rizikovou profesiou. A tak po absolvovaní Obchodnej akadémie bola Anna Hrušovská dva roky úradníčkou v Tatrabanke. Hudbe sa súkromne venovala ďalej. Od detstva navštevovala hodiny klavíra a v pokročilom štádiu hry sa stala žiačkou známej prof. Anny Kafendovej na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Mala talent aj na tanec a spev. V rokoch 1932-35 chodila na hodiny spevu k známemu českému vokálnemu pedagógovi Josefovi Egemovi na Hudobnej a dramatickej akadémii. Talentovanú sopranistku Anču Hrušovskú (ako ju v mladosti oficiálne volali počas speváckej kariéry) si čoskoro všimla na početných koncertoch odborná kritika (vystupovala s  dr. Jankom Blahom, alebo so slávnym basistom SND Arnoldom Flöglom). Stala sa vychádzajúcou hviezdou slovenského vokálneho neba. No  rodine to nebolo po vôli. Otec na žiadny z jej koncertov neprišiel.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
hytat

nadherne napisane, krasne citanie