Zlaté hlasy slovenské opery: Anna Poláková-Hadravová

  1. 1
  2. 2

Nedožité deväťdesiatiny poprednej sopranistky Anny Polákovej-Hadravovej (*19.7.1922 Koválov, + 26. 6 2008 Viedeň) sú príležitosťou na úvodnú časť spomienok a životopisných faktov o popredných osobnostiach slovenskej opernej scény. Rodáčku zo západoslovenského Záhoria, kde sa narodila v obci Koválov, si vďaka aktuálnej životopisnej knihe (PhDr. Lýdia Urbančíková: Anna Poláková-Hadravová, vydala Hudobná spoločnosť Hemerkovcov v Košiciach v júli r. 2012) pripomenie tá časť operných fanúšikov, ktorí ešte majú v pamäti vysokú, štíhlu, ušľachtilú postavu i tvár speváčky s hlasom, ktorý pripomínal krištáľ. 

Z jej vrstovníkov, alebo mladších pamätníkov si v úvode knihy pripomína Aničku Polákovú zvlášť niekdajšia popredná sólistka Národného divadla v Košiciach (pozn. aut.: ako sa vo svojich povojnových začiatkoch volalo dnešné Štátne divadlo v Košiciach), neskôr primadona Novej scény v Bratislave – pani Gizela Veclová. Táto legenda opernej i operetnej scény v súčasnosti žije Košiciach, kde začínala svoju opernú kariéru aj Anna Poláková. V krásnej spomienke nazvala Aničku Polákovú „grand dáma opery“. O kolegyni z konca štyridsiatych a začiatku päťdesiatych rokov okrem iného napísala:

„Nemusela veľmi hrať, všetko mala v hlase. Bola veľmi ušľachtilý človek – vždy jemná. Mala som ju veľmi rada. Alternovali sme úlohu Margaréty, pracovne sme sa stretli aj v Bohéme, kde som spievala Musettu a ona Mimi. V čom som si ju najviac zapamätala, to bola Tatiana v Oneginovi, ktorú sme spolu alternovali. Môžem povedať, že bola vynikajúca. Už ten jej zjav a hlas, ktorým vedela vyjadriť všetky nuansy!“ Podobne si na Annu Polákovú, umelkyňu, ktorá nepoznala intrigy a divadelnú závisť, spomína aj dlhoročný partner na javisku – tenorista Július Regec či legendárna korepetítorka Opery Slovenského národného divadla Milada Synková. Táto klaviristka, ktorá pripravovala na javisko a sprevádzala na koncertoch niekoľko generácií slovenských spevákov, sa osobne zoznámila s Aničkou Polákovou už počas jej hosťovania v SND koncom päťdesiatych rokov – a bližšie počas jej angažmánu v SND v rokoch 1962-1965. V spomienkovej kapitolke o. i. napísala:

„Bola nádherným zjavom – so svojou tvárou, zvýraznenou širokými lícnymi kosťami a líčením, zdôrazňujúcim jej driečnosť. Mala rada priateľov a spolu so svojím manželom pozývali kolegov na posedenia v súkromí… Anka Poláková, pre nás, bohužiaľ, sa rozhodla (pozn. aut.: 15. decembra 1965) pre emigráciu s manželom a maminkou. Tým sa skončila jej veľmi sľubná kariéra opernej divy. Vo Viedni som ich niekoľkokrát tajne navštívila. Spomínali sme na mnohé hodiny skúšok a krásne predstavenia. Bola stále veľmi milá a zaujímala sa o dianie v našej opere… Zostala pojmom na slovenskom opernom nebi – aspoň v spomienkach nás, ktorí sme s ňou pracovali a umelecky aj ľudsky si boli blízki.“

Vyznanie Anne Polákovej pripomínajú v úvode knihy aj slová svetovej koloratúry – Edity Gruberovej:

„V časoch mojich štúdií na bratislavskom konzervatóriu sme sedávali my, študentky, na galérii SND. Často sme obdivovali krásny soprán štíhlej, sympatickej speváčky Anny Polákovej. O veľa rokov neskôr osud chcel, aby sme sa spoznali vo Viedni zásluhou našich mamičiek, ktoré sa šťastlivou náhodou zoznámili pri posedení v parku. V podstate tým zahájili začiatok nášho cenného priateľstva. Anička, ako aj jej manžel MUDr. Oskar Hadrava, sa pre mňa stali akoby časťou mojej rodiny – vždy ochotní poradiť i pomôcť, alebo v pohode diskutovať o medicíne, hudbe, speve… Priťahoval a spájal ma s ňou náš slovanský pôvod. Fenomén jej duševnej i telesnej mladosti ma očarúval pri každom našom stretnutí. Jej svieži krásny hlas mi navždy zostane v pamäti…“
Kniha dlhoročnej rozhlasovej redaktorky v košickom rozhlase, absolventky košického konzervatória a Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe (odbor dejiny hudby) – PhDr. Lýdie Urbančíkovej o Anne Polákovej – Hadravovej je komplexným, doteraz nikde nezverejneným materiálom o osobnosti sopranistky, ktorá predčasne, ako 43-ročná ukončila svoju umeleckú opernú kariéru emigráciou do Viedne. Aj keď kniha podrobnejšie neodhaľuje príčiny tohto rozhodnutia Hadravovcov, možno vytušiť, že to nebolo náhle, ani neuvážené. Anna Poláková možno vycítila, že počas žiarivej speváckej kariéry odovzdala operným divákom maximum svojich spevácky i duševných kvalít. Na druhej strane jej krehká povaha a absolútna odovzdanosť umeniu neznášala divadelné intrigy a závisť. Zaiste sa obetovala aj rozhodnutiu manžela – lekára, ktorý začal v Rakúsku nový profesionálny život, po boku s celoživotnou láskou. Dnes 85-ročný MUDr. Oskar Hadrava žije vo Viedni. V knihe – v rozhovore s autorkou – sa okrem  iného takto vyznal zo spomienok na svoju manželku:

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na