Zlaté hlasy slovenské opery: Bohuš Hanák – osud exulanta

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Domov je tam, kde sa človek cíti slobodne

Barytonista Bohuš Hanák (nar. 8. 1. 1925 v Bánovciach nad Bebravou – zomr. 14. marca 2010 v Bazileji, Švajčiarsko) patril od roku 1947 do roku 1968 k prvoradým osobnostiam sólistického súboru Opery SND v Bratislave. Absolvoval Štátne konzervatórium v Bratislave (1943-1948), kde študoval najprv u Arnolda Flögla, neskôr  u Anny Korínskej – Kornhauserovej, od r. 1951 pokračoval v štúdiu spevu na Vysokej škole múzických umení u Imricha Godina a Jána Strelca.

Už ako študent (od 1.8.1943 do 1.4.1944) bol členom zboru Opery SND a ešte pred skončením konzervatória (v 3. ročníku) sa stal sólistom Opery SND.

Otec speváka – Bohuš Hanák st. bol akademický maliar, ale aj výborný flautista. Matka rada a pekne spievala. Bohuš Hanák zdedil po každom z rodičov niečo – po oboch umelecké sklony. Po skončení meštianky sa dostal na Vysokú školu technickú – oddelenie kresby a maľby, do rúk profesora Ivana Schurmana (portrét), Gustáva Mallého (krajinomaľba), Jozefa Kostku (sochárstvo) a  Dezidera Millyho. Jeho výtvarné vzdelávanie trvalo asi jeden a pol roka. Po vojenčine začal chodiť ešte k Cyprianovi Majerníkovi. No naďalej spieval. Matka ho nahovorila, aby sa zapísal na konzervatórium. K maliarstvu sa Bohuš Hanák napokon definitívne vrátil po skončení profesionálnej speváckej kariéry.

Keď rodičia Hanákovských detí uvideli plagáty Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave, ktorá pozývala na talentové skúšky, prihlásili tam Bohuša i jeho sestru Oľgu. Výsledok? Oľgu prijali – Bohuša nie. Basista SND Arnold Flögl, ktorý bol v skúšobnej porote, rodičom vysvetlil, že hlas ich syna musí dozrieť – a o rok sa má prihlásiť znovu. Zatiaľ Bohuš začal chodiť na spev k Ružene Chovancovej, manželke vtedajšieho rakúskeho konzula na Slovensku. Po roku opäť zašiel k Flöglovi. Po predspievaní mu basista hlas odobril – a po talentovej skúške ho prijali na vysnívanú Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, neskôr premenovanú na Štátne konzervatórium.
Bas či barytón?
Spočiatku bol žiakom legendárneho sólistu Opery SND Arnolda Flögla, ktorý sa nádejal, že vychová nového basistu, svojho nástupcu. Keď však Flögl z konzervatória odišiel, spevácke vzdelávanie Bohuša prebrala prof. Anna Korínska – Kornhauserová, ktorá zistila, že Bohuš je talentovaný barytón. Pritom už zostali. Na prijatí Hanáka do SND mal však opäť najväčšiu zásluhu Arnold Flögl: prihovoril sa za ešte poslucháča Štátneho konzervatória  u vtedajšieho umeleckého riaditeľa SND Andreja Bagara. Spevácky talent, herecké dispozície i sugestívny zjav boli evidentné – a tak začal mladý Hanák kariéru v SND ešte ako poslucháč konzervatória. Tu vytvoril svoje veľké roly, spevácky aj výrazovo dozrel, absolvoval početné vystúpenia v zahraničí (nielen v rámci SND, ale aj s Lúčnicou a ako sólista) – ba našiel  si aj manželku.

Božena Suchánková – Hanáková
(nar. 19.9.1923 – zomr. 26.2. 2006) bola od roku 1948 dvadsať rokov sólistkou (dramatickou sopranistkou) v SND, kde vytvorila cca 40 úloh, niektoré aj ako javisková partnerka svojho manžela. (O. i. spievala Libušu v rovnomennej Smetanovej opere – Bohuš Hanák Přemysla, Sentu v Blúdiacom Holanďanovi – Bohuš Hanák Holanďana…) Bola pozoruhodnou Santuzzou v Sedliackej cti, dramatickou Katrenou v Zacharovej réžii Krútňavy či Turandot v Kriškovej inscenácii Pucciniho rovnomennej opery

Kariéra Bohuše Hanáka
V Opere SND  Bohuš Hanák pôsobil od 15.8.1947 do 31.7.1968 – s menšou prestávkou angažmán v Landestheater Linz – Rakúsko (15.8.1958 – 15.8.1960), vrátane hosťovania v Drážďanoch a Berlíne (Komická opera), ale aj na iných zahraničných scénach. Ako prvý barytonista národnej opernej scény Slovenska vytvoril  počas vyše dvadsať rokov 70 postáv svetového i slovenského repertoáru. Roku 1966 sa stal zaslúžilým umelcom.
Úlohy
Jeho najvýznamnejšie úlohy boli: Escamillo (Carmen, 1948, 1954), Galickij (Knieža Igor, 1952), Tomeš (Hubička, 1952), Scarpia (Tosca, 1957), Vladislav (Dalibor, 1957), Přemysl (Libuša, 1961), Eugen Onegin (1952, 1963), Igor (Knieža Igor, 1962), Tomskij (Piková dáma, 1964), Don Giovanni (1956), Figaro (Rossiniho Barbier zo Sevilly, 1960), Posa (Don Carlos, 1956), Jago (Otello,1958), Gróf Luna (Trubadúr,1963), Renato (Maškarný bál, 1964), Nabucco (Nabucco, 1966), Macbeth (1968).

Hoci Wagnerov Holanďan (Blúdiaci Holanďan, 1960) bol v časoch Hanákovho pôsobenia v SND iba exkurziou do sveta wagnerových opier, neskôr sa im venoval v oveľa väčšej miere v opernom dome v Bazileji.

Z diel 20. storočia naštudoval Kráľa (Orff: Múdra žena, 1961), Cardillaca (Hindemith: Cardillac, 1964) a Charlesa Gérarda (Giordano: André Chénier, 1967).

Pri zrode modernej slovenskej opery
Tu začal Hanák Hríňom vo svetovej premiére Suchoňovej Krútňavy (1949, potom v novom naštudovaní r.1965), pokračoval Uhorčíkom (Cikker: Juro Jánošík, 1954), Richtárom (Cikker: Beg Bajazid, 1957), Geľom (Andrašovan: Figliar Geľo, 1958), Mojmírom II.(Suchoň: Svätopluk, 1960) a do histórie slovenskej opery sa zapísal aj nezabudnuteľným Nechľudovom (Cikker: Vzriesenie, 1962).

Jeho  poslednou veľkou postavou v SND bol však Michéle v Pucciniho Plášti (1968). Bohuš Hanák vtedy netušil, že sa touto rolou lúči s Bratislavou.


Odchod
Ešte pred okupáciou Československa sa roku 1968 rozhodol s manželkou Boženou Suchánkovou-Hanákovou a dvoma synmi (vtedy 12 a polročným Radoslavom a 8 a polročným Mojmírom) zostať vo švajčiarskom Bazileji. Dôvod? Čoraz zložitejšie vybavovanie potrebných vízových dokumentov pre pôsobenie v zahraničí.

V opernom dome v Bazileji (Basler Theater) pôsobil Bohuš Hanák 20 rokov (1968-1988) ako prvý barytonista. Okrem toho bol počas emigrácie aktívny vo Svetovom kongrese Slovákov, kde áriami i piesňami umelecky pozdvihoval zasadnutia a stretnutia tejto zahraničnej organizácie Slovákov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář