Zlaté hlasy slovenské opery: Juraj Hurný – rytíř vysokého “C”

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Po novembri 1989 si Juraj Hurný zvlášť spomína na míting 9. decembra 1989, ktorý bol na štadióne v Bratislave za prítomnosti vtedajšieho predsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného (bývalého svetového hokejistu, dnes poslanca Európskeho parlamentu), kde Juraj Hurný slobodne spieval pred mnohotisícovým davom hymnickú národnú pieseň Hej, Slováci… Svojho zomrelého otca, ktorý sa podobných chvíľ nedožil, zastupoval na zjazde Konfederácie politických väzňov. Tiež účinkoval na veľkolepom koncerte v Dome odborov 31. mája 1991 spolu s Petrom Dvorským, svojím generačným druhom a s ďalšími poprednými sólistami opery Slovenského národného divadla. Bola tu nezabudnuteľná atmosféra porozumenia, umeleckého iskrenia a dialógu s publikom. Mimoriadne si cení aj televíziou zaznamenaný gala – koncert v Divadle Jonáša Záborského v Prešove 13. septembra 1997 – pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove. Dojalo ho pozvanie, hoci nie je prešovským rodákom. No jeho otec v tomto meste prežil študentské roky a maturoval na gymnáziu! A neďaleko terajšieho Divadla Jonáša Záborského je bývalá budova súdu, kde sa v roku 1950 začala kalvária Hurného st. po zatknutí. Bolo priam symbolické, že štyridsaťsedem rokov od týchto udalostí, iba pár metrov ďalej – na javisku divadla – spieval jeho syn pred prezidentom Slovenskej republiky, veľvyslancami takmer pätnástich štátov a významnými predstaviteľmi mesta…

V roku 1990 zažil Juraj Hurný morálnu satisfakciu aj v opere Slovenského národného divadla, kde kedysi začínal a odspieval 124 predstavení. Prijal pozvanie do novej inscenácii Verdiho Sily osudu ako Don Alvaro. Po predstavení si zaspomínal na vzácnych umelcov, akými boli dr. Gustáv Papp, Gerhard Auer, manželia Martvoňovci, ale aj jeho dobrý kamarát, tiež operný sólista Štefan Hudec… V popremiérovom dojatí zaleteli spomienky aj k prvým úlohám v Slovenskom národnom divadle, medzi ktorými bol i stále mladý a zaľúbený Alfréd z Verdiho Traviaty.

Na ktorých partnerov zo svetovej špičky si zvlášť rád spomína? Na Katiu Ricciarelli v Donizettiho Anne Bolene, s ktorou spoluúčinkovali v Lausanne, alebo na Sherilla Milnesa v Traviate na javisku Wiener Staatsoper, vynikajúcu slovenskú sopranistku, komornú speváčku viedenskej Štátnej opery – tiež exulantku Luciu Popp, Hermanna Preya, Stefaniu Toczysku, Marjanu Lipovsek, Melanie Holliday, Gabriele Lechnerovú… Na režiséra Jeana Pierra Ponnella a dirigenta Wolfganga Sawalischa, s ktorými spolupracoval v Bavorskej štátnej opere Mníchov na inscenácii málo známej Wagnerovej komickej opery Zákaz lásky. Zo svetových dirigentských osobností to boli Alberto Erede, Aldo Ceccato, Fabio Luisi, ale aj vynikajúci dirigenti, speváci a kolegovia z Grazu.

Stále optimistický a mlado pôsobiaci Juraj Hurný je počítačový znalec a fanatik, ktorý prehráva, nahráva, hľadá a ukladá vynikajúce hudobné nahrávky v internetovom „poli“. Pravidelne sa vracia na Slovensko, hoci má už domov natrvalo v Grazi. V Bratislave si rád posedí s priateľmi a doplní svoju literárnu knižnicu o novinky domácej knižnej kultúry. Má dvojité občianstvo: rakúske i slovenské. No, vlasť je predsa len jedna. Juraj Hurný môže byť pri oslave 65. narodenín spokojný: jeho talent a osud mu bol nielen daný, ale aj stopercentne zúročený. Intendantka Opernhaus Graz Eisabeth Sobotka pripravila na 9. júna tohto roku veľkolepú rozlúčku s Jurajom Hurným. Zúčastnilo sa jej celé vedenie opery, kolegovia zo všetkých zložiek a pozvaní boli aj niektorí Hurného kolegovia – penzisti, ktorí boli pri začiatkoch jeho tunajšej kariéry. Počas asi dvojhodinového programu mu bol odovzdaný “Čestný zlatý odznak mesta za mimoriadne zásluhy o Graz,” ktorý mu udelil mestský senát na čele so starostom mesta. Intendantka angažovala dve mladé sopranistky z Vysokej hudobnej školy v Grazi, ktoré zaspievali slovenské piesne v úprave Mikuláša Schneidra – Trnavského, áriu Rusalky a Vendulky – ako pozdrav z vlasti speváka. A tak v grazskej opere po prvý raz zaznela aj spievaná slovenčina. Americkí kolegovia Juraja Hurného – sopranistka Fran Lubahnová a barytonista David McShane zase zaspievali zmes piesní od Gershwina – ale s textami, v ktorých „ospievali“ jubilanta. Intendantka, ktorá celý program uvádzala, prečítala aj list bývalého riaditeľa Štátnej opery vo Viedni Ioana Holendera, v ktorom Juraja Hurného vysoko ocenil. Potom mu odovzdala knižne vydaný zoznam všetkých jeho predstavení v Grazi. S osobitým darom prišla na javisko aj ministerka financií Štajerskej vlády, ktorá je spevákovou dlhoročnou fanynkou. Venovala tenoristovi jeho pôvodný kostým Rudolfa z roku 1981 – spolu s listom, v ktorom sa píše, že pre ňu ostane navždy nezabudnuteľným Rudolfom. Napokon prišli oslávencovi zaspievať jeho mladí kolegovia – sopranistka Margaréta Klobucar a tenorista Taylan Reinard – prípitok z Verdiho Traviaty, do ktorého prizvali aj zaskočeného Juraja Hurného. V celej histórii Opernhausu Graz to bolo po prvý raz, čo niekoho takto oslavovali.

Zvukové ukázky:

Puccini: La bohème – Che gelida manina (1974)
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/07/Juraj-Hurny-tenor-Puccini-BOHEMA-Che-gelida-manina-1974.mp3]

Flotow: Martha – Ach! so fromm (1980)
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/07/Juraj-Hurny-tenor-Flotow-MARTHA-Ach-so-fromm-1980.mp3]

Ponchielli: La Gioconda  – Cielo e mar (1983)
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/07/Juraj-Hurny-tenor-Ponchielli-LA-GIOCONDA-Cielo-e-mar-1983.mp3]

Verdi: Rigoletto – La donna é mobile (1985)
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/07/Juraj-Hurny-tenor-Verdi-RIGOLETTO-La-donna-e-mobile-1985.mp3]

Puccini: Tosca – E lucevan le stelle (1987)
[mp3:https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2013/07/Juraj-Hurny-tenor-Puccini-TOSCA-E-lucevan-le-stelle-1987.mp3]

Foto: archiv Juraje Hurného

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na