Zlaté hlasy slovenské opery: Rudolf Petrák

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Na hodinách si Rudko pripravoval aj Lovcov perál, Nápoj lásky s Una furtiva lacrima a známe talianske znárodnené piesne… Bol dobrým interpretom piesní – no nielen jeho spev, ale aj výslovnosť bola brilantná! Krásne interpretoval aj Pinkertona v Madame Butterfly – tiež jednu zo svojich prvých úloh. Rudko zakrátko dostal štipendium na ročný pobyt v Taliansku – v Ríme. Dlho sa pripravoval na cestu, chystal si repertoár na predspievanie – a venoval sa aj svojmu oblečeniu, batožine, lebo aj v tomto smere chcel Slovensko dobre reprezentovať. Mal aj sklony k velikášstvu – možno dôsledok skromných pomerov, z ktorých pochádzal. Všetko nakupoval vo veľkom… 3)Z Bratislavy do světa
Rudolf Petrák po krátkom pôsobení v Slovenskom národnom divadle študoval ako štipendista v roku 1942 spev v Ríme u slávneho barytonistu Riccarda Stracciariho. (V polovici štyridsiatych rokov minulého storočia u tohto umelca a vokálneho pedagóga študoval aj ďalší vynikajúci slovenský spevák, exulant – basista Leo Pudiš).

Vo Viedni, kde bol Rudolf Petrák riadnym členom Volksoper (v rokoch 1943-1944), sa zasa stal žiakom vokálnej pedagogičky prof. Balzerovej. Viedenské angažmán Petrákovi vybavil – podľa Jely Krčmérovej – rakúsky tenorista Anton Dermota, za ktorého Petrák raz v predstavení „zaskočil“.

Svojím spôsobom osudové priateľstvo spájalo speváka s mladým slovenským huslistom Albínom Vrteľom, v tých časoch poslucháčom viedenskej Hochschule für Musik v triede prof. Wolfganga Schneiderhana. Vrteľ na to spomína vo svojej knihe Husle s dračou hlavou takto:

Tenorista Rudolf Petrák prišiel do Opery SND tuším zarovno so mnou. Mal pekný hlas a sľubnú perspektívu. Spoznali sme sa už v divadle, hoci len letmo. Petrák, vtedy už angažovaný vo viedenskej Volksoper, mal veľké ambície a vedel sa v spoločnosti rýchlo a úspešne zorientovať. Raz ma pozval do svojho pomerne luxusného viedenského bytu. Medzi rečou, pri poháriku vínka ma odrazu upútala fotografia v sklenom rámiku, položená nápadne na klavíri. Spýtal som sa, kto je tá krásna mladá dáma. Vraj je to speváčka, veľmi nadané dievča zo vzácnej slovenskej rodiny. Už neviem, či mi povedal aj meno, no cestou domov mi akosi nešiel z mysle ten obrázok. Nemal som viac príležitostí navštíviť slovenského speváka vo Viedni, o to viac som bol prekvapený, keď som toto nadané dievča – Jelku Krčméry – stretával potom takmer denne na javisku Slovenského národného divadla a sprevádzal jej vskutku teplý, farebný a pútavý mezzosoprán na operných predstaveniach. Ale to bolo až oveľa neskôr. 4)

Exulant
Po druhej svetovej vojne sa Rudolf Petrák nakrátko vrátil do Bratislavy a úspešne pôsobil aj v Prahe. Rozhodnutie odísť „na skusy“ do USA bolo preňho osudné. Začiatkom roku 1948 si ho v SND vypočul v Trubadúrovi intendant New York City Opera Company László Halász, ktorý hľadal v Európe výborných tenoristov. Po predstavení Halász okamžite vyhľadal Petráka v šatni a ponúkol mu zmluvu do New York City Opera. Po dvojdňovom uvažovaní ju Petrák podpísal. V Československu sa totiž schyľovalo k uchopeniu moci komunistami – čo ovplyvnilo rozhodnutie umelca, aby odišiel do Spojených štátov amerických. Po februárových udalostiach 1948 v Československu sa rozhodol v USA natrvalo zostať. Stal sa sólistom New York City Opera Company, kde pôsobil dvadsať rokov. Jeho manželka Feďa, rodená Kalenčíková (v tých časoch krasokorčuliarska majsterka Slovenska) ho čoskoro – aj so svojimi rodičmi – nasledovala do emigrácie, ovšem zložitejšou cestou – cez Rakúsko.S manželkou Feďou mali Petrákovci dvoch synov – Petra a Evana. Po rozpade manželstva sa Petrákovi v druhom partnerskom zväzku so zdravotnou sestrou Arline (1928-1990) narodila ešte dcéra Valéria.

K najvýznamnejším dňom speváka patril určite 8. november 1954, kedy bol oficiálne pozvaný do Washingtonu, kde ho – spolu s ďalšími dvadsiatimi štyrmi významnými osobnosťami – prijal v Bielom dome prezident Eisenhower, ktorý mu osobne odovzdal americké štátne občianstvo.

Koncom deväťdesiatych rokov som sa pokúsila písomne skontaktovať s pani Feďou (nakoľko Arline už nežila). Po druhom manželovi sa pani Feďa volala Hvizdáková a žila so synmi v USA. Snaha o poskytnutie spomienkového alebo dokumentačného materiálu života s bývalým manželom boli však zamietnuté. No strohá poznámka o osude Petráka v odpovedi pani Petrákovej – Hvizdákovej potvrdila vzťah vtedajšej slovenskej emigrácie k tomuto (no nielen k tomuto!) slovenskému umelcovi v USA:

Väčšina jeho brilantnej kariéry sa uskutočnila v USA – a z nej veľa rozdal americkým Slovákom. Je smutné, že si ani jeden z týchto významných amerických spolkov po smrti naňho nespomenul. 5)

Pravdivé a nepravdivé legendy
Z legiend, ktoré – okrem faktov – kolujú o každom umelcovi, stojí za zmienku napríklad tá, že Rudolfovi Petrákovi boli brány Metropolitnej opery zatvorené preto, lebo na jednom vystúpení pobozkal ruku černošskej sólistke (Leontyne Priceová?). Niečo také v USA, kde sa segregácia zrušila až roku 1964, sa v americkej spoločnosti tej doby neodpúšťalo… Je možné, že Rudolf Petrák túto historku porozprával v Bratislave pri svojej návšteve Slovenska roku 1968, keď sa radostne zvítal s mnohými známymi.

Ale kariéra a ďalšie osudy Rudolfa Petráka zrejme neboli ovplyvnené iba touto okolnosťou osudu. Za mnohé môže umelcova prchká, vznetlivá, bohémska, nevyrovnaná povaha a neochota (či nedôvera – alebo obava?) spojiť sa so šikovným manažérom, už v tých časoch nevyhnutným pre úspešný umelecký vstup do „vyšších umeleckých kruhov“ americkej hudobnej kultúry.

Rudolf Petrák mal v repertoári okolo tridsiatich titulných tenorových rolí v niekoľkých jazykoch, spieval koncertný a operný repertoár pod taktovkami významných svetových dirigentov, ako boli Arturo Toscanini, Erich Leinsdorf, Leopold Stokowski, Eugéne Ormandy, Thor Johnson, Tullio Serafin, Jean Morel, Joseph Krips, Igor Markewich…

Partnermi na javisku mu boli vynikajúce spevácke osobnosti tej doby: Eleanor Steberová, Nell Rankin, Dorothy Kirstenová, Jarmila Novotná, Leontyne Priceová, Herva Nelli, Martha Liptonová, Regina Resnik, Roberta Petersová a ďalšie osobnosti.

Návrat na Slovensko
Aké boli okolnosti umelcovej návštevy Slovenska v roku 1968? Rudolf Petrák sa pokúšal získať na Slovensku poverenie od Matice slovenskej, aby túto významnú národnú inštitúciu oficiálne zastupoval v USA. Iste by mu to v postavení medzi americkými Slovákmi pomohlo. Svoju spevácku kariéru končil… Slovensko by zasa reprezentovala osobnosť, ktorá mala svoje meno v kultúrno-spoločenských kruhoch exulantov v New Yorku a azda i USA. Žiaľ, táto idea sa nerealizovala.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat