Zlaté hlasy slovenské opery: Rudolf Petrák

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Pri jedinej a poslednej návšteve Slovenska – dvadsať rokov po odchode z domova! – sa však s nadšením chystal najmä hosťovať v Opere Slovenského národného divadla. Svoju predčasnú radosť neprimerane demonštroval medzi bývalými kolegami v divadle. Zrejme to niektorým vadilo, a tak ho s falošným obvinením udali. V priebehu dvadsaťštyri hodín musel Petrák opustiť Československo – bez hosťovania v kedysi domovskej národnej opere. Na Slovensko sa už nikdy nevrátil. Následky toho odchodu sa bolestne dotkli následného osudu, zdravia a života Rudolfa Petráka. Bola to doba, ktorú dejiny síce nazvali „dubčekovskou jarou“, „socializmom s ľudskou tvárou“, ale duša národa zostala poznačená pretrvávajúcou ľudskou závisťou, príznačnou najmä pre umelecké kruhy.

Po relatívne skorom ukončení angažmán v New York City Opera Company, hrával Rudolf Petrák ako organista v kostoloch. Mnohonásobné údery života urýchlili jeho krízu, ako aj predčasnú smrť. Štyri roky po návšteve Slovenska, 3. marca 1972, zomrel ako päťdesiatich štyroch ročný na infarkt, na vrátnici nemocnice, kde ležala jeho druhá, chorá manželka.

Rudolf Petrák je pochovaný v americkom meste Greenwich (štát Connecticut), na cintoríne Putnam Cementary – spolu so svojou druhou manželkou Arline Petrak.

S odhalenou kožou
Rudolf Petrák bol neobyčajne emotívny. O tom svedčí zvlášť jeho interpretácia slovenských ľudových piesní, kde evidentne cítiť bolestné prežívanie, až nárek človeka, ktorý sa nikdy nevyrovnal s odchodom zo Slovenska. Nahrávky týchto piesní, úryvky z operného i koncertného repertoáru Rudolfa Petráka i dostupné fakty o jeho neradostnom – ale aj bohémskom – živote v cudzine sa uchovali okrem archívu MUDr. Ivana Maňku aj zásluhou Petrákovho svokra Rudolfa Kalenčíka a tenoristu Juraja Hurného, ktorý s Kalenčíkom udržiaval korešpondenciu. A tak v spolupráci s rozhlasovou hudobnou redaktorkou PhDr. Etelou Čárskou, vďaka všetkým dostupným zvukovo-slovným dokumentom, vznikla aj hudobno-slovná relácia „Stopy vedú do Ameriky“, vysielaná 4. októbra 1994. 6)

Rudolf Petrák nahral v USA – v pomerne amatérskych podmienkach, za organizačno-finančného prispenia svojho prvého svokra Rudolfa Kalenčíka – zopár platní s klavírnym sprievodom. Ako zvukové dokumenty sa uchovali tiež niektoré operné árie a veľké koncertné sólové čísla v jeho predvedení. Svedčia o jedinečnom, neopakovateľnom lyrickom tenoristovi, ktorého hlas oplýval ušľachtilosťou, farbou a delikátnosťou prejavu. Nerobilo mu problém nielen vysoké „c“, ale ani tóny nad týmto hraničným tónom tenoristov. Dôkazom toho je ukážka z extrémne vysokého tenorového partu v Orffovej kantáte Carmina burana.Rudolf Petrák bol tenorista, aký sa rodí raz za storočie. S omamným hlasom, vynikajúcou vokálnou technikou a neobyčajnou citovou vrúcnosťou. Faktom zostáva, že bol prvým Slovákom na newyorskej opernej scéne v prvej polovici päťdesiatych rokov.

Zásluhou Konzervatória v Žiline sa od roku 2008 realizuje vokálna súťaž s menom Rudolfa Petráka. Jej odborným garantom je doc. Magdaléna Blahušiaková, dlhoročná sólistka Opery Slovenského národného divadla.

Z kritík Rudolfa Petráka
Tónová nádhera… Autentickosť štýlu. Pravé umenie! (The New York Herald Tribune)

Neobyčajne jemný tenor. (The Cincinnati Enquirer)

Tenorista Rudolf Petrák spieval s istotou vrodeného majstrovstva – virtuozity. Jeho hlas je zamatovo teplý a kvalitný. (The Chicago Sun Times)

Jedným z najlepších spevákov bol Petrák ako Don Ottavio. Jeho hladký, dobre kontrolovaný hlas je priam ideálny pre hudbu Dona Giovanniho. (The New York Times)

Skvelý lyricky tenorista, so vzácnym precítením a výrazom. Zdá sa, že publikum očaril, Perfektné spievanie… (The Rocester Times Union). 7)

***
Poznámky:
1)
Kišonová-Hubová, Mária: Osobné vyznanie autorke, zaznamenané zvukovo. In: V osobnom vlastníctve autorky
2) Krčméry-Vrteľová, Jela: Z osobnej korešpondencie. In: V súkromnom vlastníctve autorky
3) Krčméry-Vrteľová, Jela: Z osobnej korešpondencie. In: V súkromnom vlastníctve autorky
4) Vrteľ, Albín: Husle s dračou hlavou, s. 136. PRINT-SERVIS v spolupráci s OFPRINT-om, Bratislava 1966.
5) Hvizdáková, Feďa: Z listu autorke, r. 1995. In: súkromný archív autorky
6)Ursínyová, Terézia: Stopy vedú do Ameriky. Hudobno-slovná relácia s použitím autentických zvukových zápisov spevákovho hlasu z magnetofónových pások. Vysielané 4. októbra 1994 na stanici Devín. Minutáž 55´. In: Súkromný archív autorky
7) MUDr. Maňka, Ivan: Ohlasy tlače, fotografie a zvukové nahrávky zo súkromného archívu 

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na