Zmrzačený hudobný odkaz W. A. Mozarta a jeho diela
Mozartove geniálne hudobné dielo považujem za trvalú hodnotu medzinárodných kultúrnych dejín. Toto dielo vždy bolo, je a bude predmetom neochabujúceho zápasu o pravdivé pretlmočenie a zdrojom nevyčerpateľnej inšpirácie v hľadaní čistej mravnej sily, krásy, poézie a ušľachtilosti.
Ako len možno povedať, že Mozart svojho Dona Giovanniho komponoval?! Kompozícia! – Ako keby to bol kus koláča alebo torty, čo sa zmiesi dokopy z vajec, múky a cukru. Veď je to duchovný výtvor, vykresaný z jedného bloku kameňa, rozpaľuje ho jediný duch, je preniknutý pravým dychom života! Tvorca stál v moci vlastného génia a musel tvoriť to, čo mu ten prikázal.
(Johann Wolfgang Goethe)
Všetko, čo som napísal v predchádzajúcich riadkoch, som nemohol potvrdiť pri vzhliadnutí operného predstavenia v Janáčkovej opere v Brne.
Toto predstavenie sa nieslo od predohry, ktorá začína hrozivým d-molovým akordom celého orchestra s nasledujúcim búšiacim rytmom a pasážami huslí tvoriacimi prechod, k rýchlej hlavnej hudobnej myšlienke, ktorá sa s neuveriteľnou eleganciou rozvinie do D-durovej tóniny. Protiklady prepuknú plnou silou: strnulý zostupujúci motív kontrastuje s nežnými motívmi v husliach, záver sa neskutočne a strašidelne rozplynie vo vedľajšej tónine a zanechá pocit stiesneného očakávania. Tento skvelý prológ načrtáva Giovanniho osobnosť v celej jej úplnosti. Môžem povedať, že dirigent Feranec ani zďaleka nepredviedol pri práci s orchestrom to, čo uvádzam. Je nehorázne, ako lacno a povrchne viedol celé predstavenie .
Sólistické obsadenie nesplnilo moje očakávania. Mal som pocit, že sa mi sníva. Jednotlivé hlasy zneli surovo, nevyrovnane až vulgárne. Nebol tam ani náznak vypracovania a výstavby charakteru spievaného partu. V jednotlivých recitatívoch, áriach a ansámbloch bolo cítiť nepresnosti a neistotu, nehovoriac o výraze pri hereckej akcii. Nastoľuje sa otázka, podľa akého metra boli obsadení jednotliví protagonisti ?! Nechcem sa rozpisovať vo vyjadrení k jednotlivým výkonom, nakoľko nie sú hodné, aby sa o nich písalo. Možno predsa len spomeniem výkon Dona Ottavia a Donny Anny. U Ottavia v interpretácii „tenoristu“ Kornela Maciejowskeho nebolo absolútne nič, čo táto postava má podľa hudobno výrazových prostriedkov spĺňať. Bolo by vhodné sa zamyslieť nad zmenou profesie! Donna Anna v interpretácii sopranistky Alexandry Buczek pôsobila zmätočne a v diapazóne hlasu nevyrovnane. Je na škodu speváčky, že sa nevenuje postavám, ktoré zodpovedajú jej hlasovým možnostiam. 
Celkovo hodnotím túto opernú inscenáciu s jej protagonistami ako lacnú frašku. Mozartove dielo si to nezaslúži a ani publikum. Treba sa zamyslieť, čo je prvoradé. Osobný prospech ľudí vo vedení operného domu alebo smerovanie divadla, ktoré má bohatú umeleckú tradíciu.
Wolfgang Amadeus Mozart:
Don Giovanni
Hudební nastudování: Daša Briškárová
Dirigent: Peter Feranec
Režie: Bruno Berger-Gorski
Scéna a kostýmy: Daniel Dvořák
Sbormistr: Pavel Koňárek
Choreograf: Hana Litterová
Orchestr a sbor Janáčkovy opery
Premiéra 17. května 2013 Janáčkovo divadlo Brno
Don Giovanni – Svatopluk Sem
Leporello – Gustáv Beláček
Komtur – Zdeněk Plech
Masetto – David Nykl
Donna Anna – Aleksandra Buczek
Donna Elvíra – Daniela Straková – Šedrlová
Zerlina – Andrea Široká
Don Ottavio – Kornel Maciejowski
Foto ND Brno-Jana Hallová
I váš text rádi v této rubrice uveřejníme. Naše adresa: [email protected]
