Mezinárodní koncert baletních škol v Bratislavě

Oslava výročia i slobody konkurencie 

Porovnávať je vždy dôležité. Aspoň v tom kontexte, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje za hranicami našej krajiny, za hranicami našich možností, za hranicami nášho ega. Ľahko môže byť každý doma kráľ, keď netuší, aký je ten ďalší v inom „kráľovstve“. Porovnávať je aj riziko. Môžeme zistiť, že nie sme až tak skvelí, ako sme si doposiaľ mysleli, možno zistíme, že sme niekedy lepší, alebo aspoň nie na zahodenie. Môže nám to trochu skresať nezdravé sebavedomie (alebo naopak podporiť to potlačené), môžeme  sa niečomu aj priučiť. Zdravá konkurencia je na mieste.

Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej zrealizovalo 21. novembra v historickej budove Slovenského národného divadla v spolupráci s baletom Slovenského národného divadla Medzinárodný koncert baletných škôl a Baletu Slovenského národného divadla pri príležitosti 35. výročia založenia Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Mali sme teda možnosť vidieť, čo sa deje nie len na škole doma, ale aj v zahraničí. V programe účinkovali okrem študentov Tanečného konzervatória Evy Jaczovej aj ich hostia Staatliche Ballettschule Berlin, Hungarian Dance Academy Budapest, Butler University Indianapolis, English National Ballet School London, Győri Tánc-és Képzőművészeti Általános Iskola és Szakközépiskola, Ballett Akademie der Wiener Staatsoper, Konservatorium Wien Privatuniversität, Taneční konzervatoře hl. m. Prahy, Taneční konzervatoř Brno, sólisti Ballett Stuttgart a sólisti Baletu Slovenského národného divadla. Medzinárodný koncert bol teda prezentáciou školy, európskeho a svetového tanečného umenia. Záštitu nad podujatím prevzal generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Marián Chudovský.Večer predstavil dvadsať čísiel, ktoré reprezentovali klasický, súčasný a ľudový tanec. Prvá časť sa koncentrovala viac na klasiku, druhá dala priestor voľnejším choreografiám. Choreografiu B. M. Yuldasheva Entrée na hudbu Piotra Iljiča Čajkovského vytvorenú pri príležitosti 35. výročia založenia Tanečného konzervatória Evy Jaczovej zatancovali žiaci čtvrtého až sedmého A ročníka Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave, ako logicky z názvu vyplýva, hneď na úvod. Entrée pôsobilo trochu ako povinná jazda, ktorú poznáme z absolventských predstavení. Lenka Maříková, absolventka Taneční konzervatoře hl. m. Prahy, členka Bohemia Balet zatancovala variáciu La Cigarette – Suite en Blanc (hudba: Édouard Lalo) v naštudovaní Kateřiny Slavickej a choreografii Serge Lifara. Predviedla bielu, elegantnú, krehkú a disciplinovanú kreáciu. Klasiku vyvážil súčasný tanec choreografiou Back to you (hudba: Sara Bareilles) v celkom nápaditej a dynamickej choreografii Josefa Fouseka. Kristýna Kmentová, žiačka siedmeho ročníka a D. Sýkora, žiak šiesteho ročníka z Taneční konzervatoře Brno, obaja v čiernom zatancovali dielko dravo a s nadšením, snáď im chýbala ešte plynulosť a kontinuálne väzby v párovom geste. Konservatorium Wien Privatuniversität pustilo na scénu žiakov štvrtého ročníka na choreografiu Liz Kinga a Catherine Guerina Excerpts from the Ballet ´ Schvanensee Remixed (hudba: Piotr Iljič Čajkovskij, Patrick Pulsinger, Erdem Tunakan). Choreografia chcela byť akýmsi mixom fragmentov z klasického Labutieho jazera s použitím pas de quatre posunutým do súčasného tancovania. Tak, ako sa modifikovala hudba, tak sa modifikoval aj pohyb tanečníkov – dvanásť dievčat, jeden chlapec, ktorý v úvode prichádza s náručou plnou šuchorivých tutu, ktoré si však dievčatá neoblečú s výnimkou jednej v úplnom závere. Všetky ostatné sú v tréningovom stylingu. Výjav pôsobí vskutku školsky, nekoordinovane, rozbito a pomerne nepríťažlivo. Túto rozpačitosť nahradil krásne zohratý klasický pár zo Staatliche Ballettschule Berlin Kyoka Okuyama a Glauber Mendes Silva v Pas de deux z baletu Slávnosť kvetov v Genzáne (hudba: H.S. Pauli, Edvard Helsted), ktorého naštudovanie mali O. Höfer a Martha Diminich. Svoje sympatie si získal nielen pozitívnym prejavom, ale predovšetkým dôstojným a profesionálnym tanečným výkonom takmer hotových tanečníkov. Trošku nešťastný bol výber čísla Sicílske nešpory (hudba: Giuseppe Verdi) v choreografii a naštudovaní Jiřího Horáka. J. Groot a M. Suda, žiaci šiesteho ročníka z Taneční konzervatoře h.m. Prahy v mimoriadne krátkom časovom úseku nemali možnosť predviesť svoje majstrovstvo, akosi sa nám na javisku iba fragmentálne mihli. Variácia z baletu Coppélia (hudba: Léo Delibes) zatancovaná vskutku drobnou, malou tanečnicou E. Iseki (škoda, že sme netušili jej vek) zo Staatliche Ballettschule Berlin v naštudovaní Kristiny Bernewitz bola suverénne zvládnutým a milým oživením. Z tohto krátkeho optimizmu sme priskoro vytriezveli v Pas de deux z baletu Raymonda (hudba: Alexander Glazunov) z Gyӧri Tánc-és Képzӧmüvészeti Általános Iskola és Szakkӧzépiskola és Kollégium zatancovaným E. Kovács a R. Uhrin v naštudovaní T. Pintér. Pár si sledoval školsky každé gesto, nezohraté Pas de deux vyznelo ťažkopádne a pomerne trápne. Z letargie nás vytrhla dynamická choreografia Rapid eye movement (hudba: Tobin) v choreografii Noémi Kulcsár zatancovanej párom Anita Pesel a Marcell Medvecz z Hungarian Dance Academy Budapest. Duet plný tempa, plastiky, čistých gest a prechodov bol prevedený nadmieru suverénne v profesionálnom znení. Balet Slovenského národného divadla ukončil prvú časť večera s Pas de deux princeznej Floriny a Modrého vtáka z baletu Spiaca krásavica (hudba: Piotr Iljič Čajkovskij) v choreografii Vladimíra Malachova zatancovanú Kristínou Luptákovou, členkou baletu Slovenského národného divadla a Adrejem Kremzom, sólistom baletu Slovenského národného divadla (obaja sú absolventi Tanečného konzervatória Evy Jaczovej). Krásny kostým a dôstojné elegantné tancovanie narúšala iba priveľmi zrýchlená nahrávka, ktorej tempo tanečník musel v skokoch doháňať. Z prvej časti večera, ktorá bola trocha nejednoznačná a rozpačitá, evidentne kvalitatívne vytŕčala Staatliche Balletschule Berlin s Pas de deux z baletu Slávnosť kvetov v Genzáne a Hungarian Dance Academy Budapest z Rapid eye movement.

Druhú časť otvorilo Entrée a adagio z baletu Le papillon (hudba: Jacques Offenbach) žiakov ôsmeho A ročníka Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Bratislava Adriana Odlerová a Leonard Šimek v naštudovaní Karine Alaverdjan. Pomerne nevkusný kostým v bielom a striebornom prevedení tanečnice nepridal ani školskému vyzneniu kostrbatého výkonu. Variácia Medory z baletu Korzár (hudba: Adolphe-Charles Adam) v choreografii Mária Petipu a naštudovaní P. Přibyla zatancovaná žiačkou siedmeho ročníka M. Krajčovou vykompenzovala vizualitu výrazným kostýmov v sýtych fialových tónoch, nevýrazný tanečný výkon sa však v peknote kostýmu akosi stratil. Highlightom večera sa nepochybne stala Variácia z baletu Esmeralda (hudba: Cesare Pugni) v naštudovaní Heike Keller a interpretácii Saki Kuwabara zo Staatliche Ballettschule Berlin. Mimoriadne temperamentná tanečnica sa vymrštila na javisko s elegantným držaním tela, dokonalým gestom, presnou rytmikou a absolútne profesionálnym výkonom hotovej tanečnice. Trošku sklamaním bolo očakávané Butler University Indianapolis s choreografiou Displacements (vo svetovej premiére) vytvorenej pri príležitosti 35. výročia založenia Tanečného konzervatória Evy Jaczovej. V choreografii Mareka Cholewu a naštudovaní Kathleen Egan tancovali R. Dyer, E. Frazer, M. Harrison, T. Nash, R. Robert (hudba: Larry A. Attaway) síce uvoľnene a prirodzene, ale dielko pôsobilo nekompaktne, hoci bolo vystavané na úvode, gradovaní a závere aj so svetelným zadefinovaním. Choreografiu (S. Booth, hudba: Cinematic Orchestra) That Home zatancoval Vincenzo di Primo z Ballettakademie der Wiener Staatsoper v krátkom sóle dynamicky, tvárne a profesionálne. Úroveň večera ešte podržala aj ďalšia svetová premiéra choreografie Trice (G. Williamson, hudba: Dumbarton Oaks III. Con Moto by Igor Stravinsky) z English National Ballet School. Pomerne slušne zohratá trojica žiakov tretieho ročníka – dvoch chlapcov a jednej dievčiny – O. Lindon, A. Sullivan a M. Teixeira Silva predviedla ťažké tancovanie v elegantnom znení a v dôstojnej čistote. Eleganciu, čistotu gesta a koordinovanú súhru priamočiarej choreografie odprezentovali aj žiaci ôsmeho A ročníka Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Bratislava v choreografii a naštudovaní Nikoly Rafaelisovej. Tango (hudba: Gotam) interpretovali Miroslava Čižmárová, Adriana Odlerová, S. Stašková, T. Sýkorová, M. Kuchar, M. Lenner a Leonard Šimek v lineárnych prechodoch, skupinovej jednote a príjemnom atmosferickom svietení. Čo však chýbalo bol temperament a vášeň rytmu tanga, na skúsenosť ktorého ešte žiaci nemali šancu dorásť. Druhú časť slávnostného večera rozhodne vygradovala choreografia Kazimir´s colours (hudba: Dmitrij Šostakovič, choreografia: Mauro Bigonzetti), ktorú zatancovali prvá sólistka Stuttgart Ballet Miriam Káčerová a sólista Stuttgat Ballet Roman Novitzky, niekdajší absolventi Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Bratislava. Inšpiratívna a kreatívna choreografia založená na prenášaní ťažiska tela, na opakovaných pózach, tesnom párovom tancovaní, vzájomnom kĺzaní sa a lepení tiel tanečníkov vyprofilovala (aj v sporo odetých tanečníkoch) telesnosť, erotiku, ale predovšetkým maximálnu interpretačnú disciplínu a dokonalosť. Návrat ku klasike zabezpečilo Adagio z druhého dejstva baletu Labutie jazero (hudba: Piotr Iljič Čajkovskij) v elegantnom prevedení Silvii Nájdenej, sólistky baletu Slovenského národného divadla a D. Šimku, člena Baletu Slovenského národného divadla. Je povzbudivé, že Balet Slovenského národného divadla v Nájdenej našiel svoju ďalšiu dôstojnú labuť. Večer medzinárodných tanečných škôl definitívne uzavrel domáci folklór Na stred Valalíka (hudba: J. Pálka) v choreografii Juraja Kubánku a naštudovaní Táni Lapinovej zatancovaný žiakmi siedmeho a ôsmeho B ročníka Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Bratislava farebne a temperamente na ľudovú nôtu.

Druhá, pestrejšia a profesionálnejšie zvládnutá, časť večera dorovnala rozpačitosť prvej časti. Miestami v bulletine chýbalo zadefinovanie ročníkov žiakov, ktoré by  lepšie orientovalo aj pri hodnotení výkonov, líšiacich sa prirodzene aj od veku účinkujúcich. V komparácii v kontexte celku možno zadefinovať, že najprofesionálnejšiu úroveň v rámci školských vystúpení jednoznačne prezentovala Staatliche Balettschule Berlin, jednotlivo potešila aj Hungarian Dance Academy Budapest, Balletacademie der Wiener Staatsoper, alebo English National Ballet School. V konečnom dôsledku, s prihliadnutím už na absolventov Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, možno konštatovať dôstojný a profesionálny level domácich tanečníkov, ktorí nás dôstojne reprezentujú doma i vo svete.

Medzinárodný koncert baletných škôl nebol len oslavou 35. výročia založenia Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave, bol aj priestorom na pozitívnu konfrontáciu jednotlivých zahraničných škôl s domácim tanečným umením. Je to spôsob, ako komparovať školstvo, vytvoriť si obraz o jeho úrovni, je to aj námet k prípadnému zlepšeniu, alebo potvrdeniu sebavedomia. Na tento večer je nutné prihliadať možno s trochou benevolencie v hodnotení v rámci školských vystúpení s uvedomením si rôznych vekových stupňov žiakov, ale aj s uznaním pri vzhliadnutí výkonov ich niekdajších absolventov, ktorí fungujú v súčasnosti v zahraničných divadlách, alebo v Balete Slovenského národného divadla. Medzinárodný koncert baletných škôl urobil rámcovo prehľad, odkryl nedostatky, aj potvrdil kvalitu. Oslávil výročie i slobodu konkurencie.

Hodnotenie autorky recenzie: 60 %

Medzinárodný koncert baletných škôl a Baletu SND
(pri príležitosti 35. výročia založenia Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave)
Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej Bratislava
Staatliche Ballettschule Berlin
Hungarian Dance Academy Budapest
Butler University Indianapolis
English National Ballet School London
GyőriTánc-és Képzőművészeti Általános Iskola és Szakközépiskola
Ballett akademie der Wiener Staatsoper
Konservatorium Wien Privat universität
Taneční konzervatoře hl. m. Prahy
Taneční konzervatoř Brno
sólisti Ballett Stuttgart
sólisti Baletu SND
21. november 2014 historická budova – Slovenské národné divadlo Bratislava

www.snd.sk

Foto Peter Brenkus