Vittorio Grigòlo: Když hvězda (nejen) tančí…

Vittorio Grigòlo: Keď hviezda (nielen) tancuje…

Charizmatický taliansky tenorista si v sobotu večer podmanil pražské publikum trojnásobne: svojím spevom, bezprostrednou komunikatívnosťou i južanským temperamentom. Programom, pozostávajúcim z výhradne talianskych diel, si spevák vytvoril podmienky, v ktorých sa evidentne cítil ako ryba vo vode. Prevažne romanticko-verististická zostava árií, s výletom do najznámejších kusov predverdiovského belkanta, bola úrodnou pôdou, do ktorej mohol zasiať svoju prirodzenú „italianitu“ rovnako ako schopnosť výrazového precítenia spievaného textu, ktorými si v prvom rade získal od samého začiatku koncertu srdcia poslucháčov. Lebo, priznajme si, takýto repertoár síce zaváňa dramaturgiou ako za čias troch tenorov, ale pri širokocielenom publiku je to vždy stávka na istotu.Na druhej strane však treba poctivo priznať, že hoci Grigòlo ponúkol ľúbivú zostavu operných hitov, odviedol pri ich interpretácii profesionálny výkon, ktorý – možno paradoxne – podčiarkol jeho spevácku veľkosť. Osobne mám totiž pocit, že na árie Nemorina, Calafa, či Vojvodu z Mantovy sme v našich končinách už zvyknutí skôr ako na rutinnú súčasť prídavkov, než na regulárne operné árie, ktoré tiež potrebujú vyzretú interpretáciu.Vittorio Grigòlo v sobotu potvrdil oprávnenosť svojho medzinárodného speváckeho renomé a titulu sólista La Scaly. Jeho hlas sa vyznačuje predovšetkým sýtou strednou polohou, ktorú dokáže rozoznieť do veľkého objemu bez najmenších známok forsírovania,  rovnako ako  farebné a znelé  hlboké tóny. Bezšvový prechod registrami až po výšky, perfektne posadené do masky, tvoria materiál, na ktorý nadväzuje výborná práca s dychom, umožňujúca spevákovi tvoriť široké frázy s príkladným legatom. Takto technicky zvládnutý hlas je základným predpokladom pre ďalšiu prácu so speváckym  výrazom, či už mám na mysli plynulé dynamické prechody od plného forte po pianissimo, vystavané na krátkom tóne, primerane používané mezza voce alebo efektné messa di voce, aké predviedol napríklad v závere árie Marcella. Dojemne precítený výraz neboráka Nemorina s dokonale počuteľnými pianissimami sa striedal s frivolným výrazom Vojvodu, s burcujúcim apelom v árii z Korzára i s láskyplnou kantilénou Rodolfa. Možno niekoho prekvapilo kratšie, než sme zvyknutí, podržané záverečné vincero. Pre mňa to bolo skôr znakom toho, že spevák nejde len po lacnom efekte (dychovo na to rozhodne mal). Popri takto prepracovanom speve bol prirodzený a výstižný herecký prejav vítanou čerešničkou na torte, ktorá nebýva vždy samozrejmou súčasťou sólových koncertov.Avšak o tom, že je Grigòlovi takýto prejav vlastný, svedčilo aj prevedenie prídavkov. Keďže si takzvaný „prídavkový repertoár“ vyčerpal už v riadnom programe, došlo na neapolské piesne, pri ktorých už bolo publikum vo vare. A keď sa počas „O sole mio“ vydal do radov obecenstva, pričom si zopár taktov s jednou diváčkou aj odtancoval, frenetický aplauz nebral konca. Udivený vrátnik sa po koncerte pýtal, či sme tam fakt boli na tenorovi alebo sme tajne pozerali hokej.Vyrovnaným partnerom spevákovi boli pražskí filharmonici pod taktovkou Alberta Meoliho, ktorý dokázal tenoristu „cítiť“ aj od chrbta. Takisto chronicky známy repertoár tvoril hudobne bezproblémové predely koncertu, s plným vcítením sa do talianskej noty.Nuž, skvelý večer. Len škoda, že talianska hviezda aj orchestrálny sprievod nemali ambície predviesť sa v originálnejšej dramaturgii. Hádam nabudúce…

Hodnotenie autorky recenzie: 90% 

Vittorio Grigòlo (tenor)
PKF – Prague Philharmonia
Dirigent: Alberto Meoli
2. 5. 2015 Smetanova síň Obecního domu Praha

Gaetano Donizetti:
– Angelo casto e bel (Marcello)
Vévoda z Alby (4. dějství)

Giuseppe Verdi:
– Questa o quella (Vévoda)
Rigoletto (1. dějství)

Gaetano Donizetti:
– Předehra k opeře Don Pasquale
– Una furtiva lagrima (Nemorino)
Nápoj lásky (2. dějství)

Giuseppe Verdi:
– La donna è mobile (Vévoda)
Rigoletto (3. dějství)

Gioacchino Rossini:
– Předehra k opeře Straka zlodějka

Giuseppe Verdi:
– Tutto parea sorridere – Sì: de’ corsari il fulmine (Corrado)
Korsár (1. dějství)

= přestávka =

Giacomo Puccini:
– Che gelida manina (Rodolfo)
Bohéma (1. dějství)

Giuseppe Verdi:
Předehra k opeře Nabucco

Francesco Cilea:
– E’ la solita storia del pastore (Federico)
Arlézanka (2. dějství)

Giacomo Puccini:
– E lucevan le stelle (Cavaradossi)
Tosca (3. dějství)
– Manon Lescaut – Intermezzo
– Nessun dorma (Calaf)
Turandot (3. dějství)

Foto Petr Dyrc